MediaServis

1  V Antiochii, pri tamojšom cirkevnom zbore, boli prorokmi a učiteľmi Barnabáš, Šimon, prímenom Čierny, Kyrénsky Lukios, Manahen, odkojený spolu s tetrarchom Herodesom, a Saul.
2  Keď raz slúžili Pánovi a postili sa, riekol Duch Svätý: Oddeľte mi Barnabáša a Saula pre prácu, do ktorej som ich povolal.
3  Nato sa postili a modlili; potom kládli ruky na nich a prepustili ich.
4  A oni, vyslaní Duchom Svätým, zišli do Seleukie, odtiaľ sa preplavili na Cyprus,
5  a keď prišli do Salamíny, zvestovali slovo Božie v židovských synagógach. Mali so sebou Jána, aby im posluhoval.
6  Keď prešli celým ostrovom až do Pafu, našli tam muža, akéhosi čarodejníka, falošného proroka, Žida menom Barjezus,
7  ktorý bol tam s vladárom Sergiom Pavlom, mužom rozumným. Tento (Sergios) povolal si Barnabáša a Saula a žiadal si počuť slovo Božie.
8  Ale Elymas, čarodejník – toto znamená totiž v preklade jeho meno – postavil sa proti nim a snažil sa odvrátiť vladára od viery.
9  Vtedy Saul, ktorý sa volal aj Pavel, naplnený Duchom Svätým, uprene sa zahľadel na neho
10  a povedal mu: Človeče, plný všetkej ľsti a každej nešľachetnosti, syn diablov a nepriateľ každej spravodlivosti, či neprestaneš prevracať priame cesty Pánove?
11  Teraz, ajhľa, ruka Pánova proti tebe, oslepneš a začas neuvidíš slnko. A zaraz obkľúčila ho mrákota a tma, i chodil sem-tam a hľadal niekoho, kto by ho vodil za ruku.
12  Keď vladár videl, čo sa stalo, uveril a veľmi sa divil Pánovmu učeniu.
13  Keď sa Pavel a tí, čo boli s ním, pustili z Pafu na more, prišli do Pergy v Pamfylii. Ján sa však oddelil od nich a vrátil sa do Jeruzalema.
14  Oni šli z Pergy ďalej a prišli do Pisidskej Antiochie; v deň sobotný šli do synagógy a sadli si.
15  Po prečítaní zo Zákona a Prorokov poslali im predstavení synagógy odkaz: Mužovia, bratia! Ak máte nejaké napomenutie pre ľud, hovorte.
16  Vstal teda Pavel a dajúc rukou znamenie, hovoril: Mužovia izraelskí a všetci, ktorí sa bojíte Boha, počúvajte!
17  Boh tohto ľudu izraelského vyvolil si našich otcov a vyvýšil tento ľud, keď býval v cudzine v Egypte, vyviedol ich odtiaľ silnou rukou,
18  asi štyridsať rokov živil ich na púšti,
19  vyhubil sedem národov v Kanaáne a ich zem im podelil losovaním;
20  potom asi štyristopäťdesiat rokov dával im sudcov až po proroka Samuela,
21  od toho času žiadali si kráľa, a dal im Boh na štyridsať rokov Saula, syna Kízovho, muža z kmeňa Benjamínovho;
22  a keď tohto zavrhol, povolal im za kráľa Dávida, ktorému sám vydal svedectvo týmito slovami: Našiel som Dávida, syna Jesseho, muža podľa svojho srdca; ktorý bude konať všetko po mojej vôli.
23  A z jeho potomstva, ako bol zasľúbil, vyviedol Boh Izraelovi Spasiteľa Ježiša,
24  pred ktorého príchodom hlásal Ján krst pokánia všetkému ľudu izraelskému.
25  A keď Ján dokonával beh života, hovoril: Nie som tým, za koho ma pokladáte; ale, ajhľa, za mnou prichádza, ktorému nie som hoden rozviazať obuv na nohách.
26  Mužovia, bratia, synovia z rodu Abrahámovho, a tí, čo sa medzi vami boja Boha, nám bolo poslané slovo tohto spasenia.
27  Lebo obyvatelia jeruzalemskí a ich poprední mužovia Ho nepoznali a tým, že Ho odsúdili, naplnili reči prorocké, ktoré čítavame každú sobotu,
28  a hoci nenašli príčiny smrti, predsa žiadali Piláta, aby Ho dal zahubiť.
29  A keď vykonali všetko, čo bolo napísané o Ňom, sňali ho z kríža a položili do hrobu.
30  Ale Boh Ho vzkriesil z mŕtvych,
31  a mnoho dní zjavoval sa tým, čo prišli s Ním z Galiley do Jeruzalema a teraz sú Mu svedkami pred ľudom.
32  Aj my vám zvestujeme evanjelium, že zasľúbenie, dané otcom,
33  splnil Boh nám, ich deťom, vzkriesiac Ježiša. Ako je napísané aj v druhom žalme: Ty si môj syn; ja som Ťa splodil dnes.
34  A že vzkriesil z mŕtvych, aby sa nikdy viac nevrátil do porušenia, to predpovedal takto: Dám vám sväté zasľúbenie, učinené Dávidovi.
35  Preto hovorí aj na inom mieste: Nedovolíš, aby Tvoj Svätý podľahol záhube.
36  Lebo keď Dávid poslúžil svojmu pokoleniu po vôli Božej, umrel a bol pripojený k otcom: videl teda porušenie.
37  Ale Ten, ktorého Boh vzkriesil, nevidel porušenie.
38  Vedzte teda, mužovia, bratia, že sa vám skrze Neho zvestuje odpustenie hriechov a že od všetkých (hriechov), od ktorých vás ani zákon Mojžišov nemohol ospravedlniť,
39  je každý veriaci ospravedlnený skrze Neho.
40  Preto hľaďte, aby neprišlo na vás, čo povedali proroci:
41  Pozrite, pohŕdači, divte sa a zahyňte, pretože vykonám za vašich dní skutok, ktorému neuveríte, aj keď by vám niekto rozprával o ňom.
42  Keď potom vychádzali, prosili ich, aby im aj na druhú sobotu hovorili o týchto veciach.
43  A keď sa zhromaždenie rozchádzalo, mnoho Židov a bohabojných prozelytov nasledovalo Pavla a Barnabáša, ktorí hovorili s nimi a povzbudzovali ich, aby zotrvali v milosti Božej.
44  Na druhú sobotu zišlo sa temer celé mesto, aby počúvali slovo Božie.
45  Ale Židia, keď videli zástupy, naplnení závisťou, odporovali tomu, čo Pavel hovoril, a rúhali sa.
46  Nato im Pavel a Barnabáš povedali mužne: Najprv vám sme museli kázať slovo Božie; ale keď ho zavrhujete a nepokladáte sa za hodných večného života, ajhľa, obraciame sa k pohanom.
47  Lebo tak nám prikázal Pán: Položil som Ťa za svetlo pohanom, aby si bol spasením až do končín zeme.
48  Keď to počuli pohania, zaradovali sa, velebili slovo Pánovo a uverili všetci, ktorí boli určení na večný život.
49  A slovo Pánovo rozšírilo sa po celej tej krajine.
50  Ale Židia vzbúrili bohabojné vznešené ženy a popredných mešťanov, podnietili prenasledovanie proti Pavlovi a Barnabášovi a vyhnali ich zo svojich končín.
51  A oni strasúc pred nimi prach z nôh, odišli do Ikonie.
52  A učeníci naplnení boli radosťou a Duchom Svätým.

1  V tom čase začal kráľ Herodes trápiť niektorých z cirkevného zboru;
2  dal sťať Jakuba, brata Jánovho,
3  a keď videl, že sa to Židom páči, rozkázal zlapať aj Petra; a boli práve dni nekvasených chlebov.
4  Keď sa ho zmocnil, uvrhol ho do väzenia a odovzdal štyrom žoldnierskym oddielom po štyroch mužoch, aby ho strážili, lebo po veľkonočných slávnostiach chcel ho dať predviesť ľudu.
5  Strážili teda Petra vo väzení, ale cirkevný zbor sa horlivo modlil k Bohu za neho.
6  V tú noc, keď Herodes mal dať predviesť Petra, spal tento medzi dvoma žoldniermi, zviazaný dvoma reťazami, a strážnici strážili väzenie predo dvermi.
7  A hľa, zjavil sa anjel Pánov a svetlo ožiarilo miestnosť. (Anjel) udrel Petra do boku a zobudil ho hovoriac: Vstaň, rýchlo! A okovy spadli mu z rúk.
8  I povedal mu anjel: Opáš sa a obuj! Urobil tak. Anjel hovoril (ďalej): Prehoď si plášť a nasleduj ma!
9  I vyšiel a nasledoval ho; ale nevedel, že je to skutočnosť, čo sa deje skrze anjela; myslel si, že vidí videnie.
10  Ako prešli prvú stráž, aj druhú a prišli k železnej bráne, ktorá viedla do mesta, otvorila sa im sama. A keď vyšli a prešli prvou ulicou, anjel hneď odstúpil od neho.
11  Vtedy sa Peter spamätal a povedal: Teraz naozaj viem, že Pán poslal svojho anjela a vyslobodil ma z ruky Herodesovej a zo všetkého, čo ľud židovský očakával.
12  Keď si to uvedomil, išiel k domu Márie, matky Jána, ktorý mal prímeno Marek; tam sa zišli mnohí a modlili sa.
13  Ako zaklopal na dvere brány, služobná dievka menom Rodé vyšla naslúchať,
14  a ako poznala Petrov hlas, od radosti ani neotvorila bránu, ale vbehla a oznámila, že Peter stojí pred bránou.
15  Oni jej však povedali: Blázniš! Ale ona tvrdila, že je tak. I povedali: Je to jeho anjel.
16  Peter však neprestával klopať, a keď otvorili a videli ho, užasli.
17  On im dal rukou znamenie aby mlčali, a vyrozprával im, ako ho Pán vyviedol z väzenia, a potom povedal: Oznámte to Jakubovi a bratom. Nato vyšiel a odobral sa na iné miesto.
18  Keď sa rozodnilo, medzi žoldniermi bolo nemalé zdesenie, čo sa stalo s Petrom.
19  Herodes ho totiž hľadal, a keď nenašiel, vyšetroval strážnikov, rozkázal ich odviesť, odišiel z Judska do Cezarey a tam prebýval.
20  (Herodes) sa hneval na Týranov a Sidoncov. Preto jednomyseľne prišli k nemu a nakloniac si kráľovho komorníka Blasta, prosili o pokoj; ich krajina živila sa totiž z kráľovskej (zeme).
21  V určený deň obliekol si Herodes kráľovské rúcho, posadil sa na trón a prehovoril k nim.
22  A ľud volal: To je hlas Boží, a nie ľudský!
23  A zaraz ranil ho anjel Pánov, pretože nevzdal Bohu slávu a – žraný červami – vypustil dušu.
24  Slovo Pánovo však rástlo a šírilo sa.
25  Barnabáš a Saul, keď skončili svoju službu, vrátili sa z Jeruzalema a vzali so sebou Jána, prímenom Marka.

1  Apoštolovia a bratia v Judsku počuli, že i pohania prijali slovo Božie.
2  Keď teda Peter prišiel do Jeruzalema, napadli ho tí, ktorí boli spomedzi obrezaných,
3  a dohovárali mu: Vošiel si k ľuďom neobrezaným a jedol si s nimi.
4  Nato im Peter začal rozprávať rad radom:
5  Bol som v meste Joppe a modlil som sa. Vo vytržení mal som videnie: akási nádoba – ako veľké prestieradlo, za štyri rohy spustené z neba – zostupovala a prišla ku mne.
6  Keď som pozorne nazrel do nej, videl som tam štvornohé zvieratá zemské, divú zver, plazy a nebeských vtákov.
7  Aj hlas som počul hovoriaci mi: Vstaň, Peter, zabíjaj a jedz!
8  Odpovedal som: Nie, Pane, pretože poškvrnené alebo nečisté nevošlo mi nikdy do úst.
9  Aj druhý raz hovoril mi hlas z neba: Čo Boh očistil, to ty nemaj za poškvrnené!
10  Takto sa to opakovalo tri razy, potom sa všetko zase zodvihlo do neba.
11  A hľa, pri dome, v ktorom sme boli, sa práve zastavili traja mužovia, poslaní ku mne z Cezarey.
12  Tu riekol mi Duch, aby som šiel s nimi a nerobil rozdiely. A šli so mnou aj títo šiesti bratia a vošli sme do domu onoho muža.
13  Tu nám vyrozprával, ako videl vo svojom dome anjela, ktorý sa postavil (pred ním) a hovoril mu: Pošli do Joppy a povolaj si Šimona, prímením Petra;
14  on ti povie slová, ktoré spasia teba a celý tvoj dom.
15  Ako som potom začal hovoriť, zostúpil Duch Svätý na nich, ako aj na nás na počiatku.
16  Tu som sa rozpomenul na slovo Pánovo, ktoré povedal: Ján krstil vodou, ale vy pokrstení budete Duchom Svätým.
17  Keď teda Boh dal im ten istý dar ako aj nám, ktorí sme uverili v Pána Ježiša Krista, ktože som ja, aby som mohol prekážať Bohu?
18  Keď to počuli, uspokojili sa a velebili Boha hovoriac: Teda aj pohanom dal Boh pokánie, aby mali život.
19  A tí, čo sa rozpŕchli pre súženie, ktoré prišlo pre Štefana, zašli do Fenície, Cypru a Antiochie, nikomu však nekázali slovo (Božie), len Židom.
20  Ale niektorí z nich boli z Cypru a z Kyrény, a keď prišli do Antiochie, hovorili aj Grékom a zvestovali Pána Ježiša.
21  A ruka Pánova bola s nimi, tak že veľmi mnohí uverili a obrátili sa k Pánovi.
22  Správa o tomto dostala sa aj do cirkevného zboru v Jeruzaleme; preto vyslali Barnabáša až do Antiochie.
23  Keď prišiel tam a videl milosť Božiu, zaradoval sa a napomínal všetkých, aby podľa úmyslu srdca zostali verní Pánovi.
24  Bol totiž (Barnabáš) muž dobrý, plný Ducha Svätého a viery.
25  Potom odišiel (Barnabáš) do Tarzu vyhľadať Saula,
26  a keď ho našiel, priviedol ho do Antiochie. Celý rok pobudli v tomto cirkevnom zbore a vyučovali značný zástup, a v Antiochii učeníci prvý raz dali si meno kresťania.
27  V tie dni prišli do Antiochie proroci z Jeruzalema.
28  Jeden z nich, menom Agabos, povstal a oznamoval mocou Ducha, že nastane veľký hlad po celom svete. Tento hlad aj nastal za Klaudia.
29  Preto si učeníci umienili, že každý podľa svojej možnosti pošle niečo bratom v Judsku na pomoc.
30  Tak aj urobili a poslali starším (podporu) po Barnabášovi a Saulovi.

1  Žil v Cezarei muž menom Kornelius, stotník takzvaného italského prápora,
2  nábožný a bohabojný s celým svojím domom, ktorý dával ľudu štedré almužny a ustavične sa modlieval k Bohu.
3  Raz okolo tretej hodiny popoludní jasne videl vo videní, ako anjel Boží pristúpil k nemu a oslovil ho: Kornelius!
4  Uprene sa zahľadel na anjela a preľaknutý povedal: Čo je, Pane? Odpovedal mu: Tvoje modlitby a almužny vstúpili pred tvár Božiu a Boh sa rozpomenul na ne.
5  Pošli teda mužov do Joppy a povolaj si Šimona, prímenom Petra;
6  býva u istého garbiara Šimona, ktorý má dom pri mori. A on ti povie, čo máš robiť.
7  Len čo anjel, ktorý hovoril k nemu, odišiel, zavolal si (Kornelius) dvoch zo sluhov a zbožného vojaka spomedzi tých, čo stále boli pri ňom,
8  vyrozprával im všetko a poslal ich do Joppy.
9  Na druhý deň, ako šli a blížili sa k mestu, tak okolo poludnia, vyšiel Peter na strechu domu, aby sa pomodlil.
10  Potom vyhladol a chcel si zajesť. Ale kým mu niečo pripravovali, prišiel do vytrženia:
11  videl otvorené nebo a akási nádoba – ako veľké prestieradlo na štyroch rohoch zviazané – zostupovala k nemu a spúšťala sa na zem;
12  a v nej všetky možné štvornohé zvieratá divá zver, plazy a nebeské vtáctvo.
13  A zaznel k nemu hlas: Vstaň, Peter, zabíjaj a jedz!
14  Ale Peter povedal: Nie, Pane, pretože som nikdy nejedol nič poškvrnené a nečisté.
15  A aj druhý raz zaznel k nemu hlas: Čo Boh očistil, to ty nemaj za poškvrnené!
16  Tak sa to opakovalo tri razy; a hneď nato zdvihla sa nádoba do neba.
17  Kým bol Peter v rozpakoch, čo znamená videnie, ktoré videl, ajhľa, mužovia, poslovia Korneliovi, dopytovali sa na Šimonov dom a zastali pred bránou.
18  Pýtali sa: Či tu býva Šimon, prímenom Peter?
19  A keď Peter rozmýšľal o videní, riekol mu Duch: Ajhľa, dvaja mužovia ťa hľadajú.
20  Vstaň, zíď dolu, choď s nimi a neváhaj, lebo ja som ich poslal.
21  Peter zišiel k mužom a povedal im: Ajhľa, ja som, ktorého hľadáte. Kvôli čomu ste prišli?
22  Odpovedali mu: Stotník Kornelius, muž spravodlivý a bohabojný, ktorému celý židovský národ vydáva dobré svedectvo, dostal rozkaz od svätého anjela, aby ťa povolal do svojho domu a vypočul tvoje slová.
23  Zavolal ich teda dnu a pohostil. Na druhý deň zobral sa a šiel s nimi; aj niektorí bratia z Joppy šli s ním.
24  Na druhý deň prišli do Cezarey. Kornelius ich už čakal a zvolal si príbuzných a dôverných priateľov.
25  Ako Peter vchádzal dnu, vyšiel mu Kornelius naproti, a padnúc mu k nohám, vzýval ho.
26  Ale Peter ho zodvihol hovoriac mu: Vstaň! Veď aj ja som len človek.
27  Medzi rozhovorom vošiel dnu a našiel tam mnohých zhromaždených.
28  I povedal im: Vy viete, že Židovi nie je dovolené pripojiť sa alebo pristúpiť k pohanovi. Ale mne Boh ukázal, aby som nikoho nemal za poškvrneného alebo nečistého.
29  Preto prišiel som bez odporu, keď ste ma povolali. A teraz sa spytujem: Načo ste ma volali?
30  A Kornelius odpovedal: Pred štyrmi dňami postil som sa až po túto hodinu a o tretej hodine popoludní modlil som sa vo svojom dome. A tu naraz stál predo mnou muž v lesklom rúchu
31  hovoriac mi: Kornelius, Boh vyslyšal tvoju modlitbu a rozpomenul sa na tvoje almužny;
32  pošli teda do Joppy a povolaj si Šimona, prímenom Petra, ktorý býva v dome garbiara Šimona pri mori. A on príde a bude hovoriť s tebou.
33  Hneď som teda poslal po teba, a ty si dobre urobil, že si prišiel. Hľa, tu stojíme teraz všetci pred Bohom, aby sme počuli všetko, čo ti prikázal Pán.
34  Nato Peter otvoril ústa a hovoril: Naozaj, teraz poznávam, že Boh nikoho neuprednostňuje,
35  ale že Mu je príjemný, kto v ktoromkoľvek národe sa Ho bojí a koná spravodlivo.
36  To slovo, ktoré poslal synom izraelským, keď dal zvestovať pokoj skrze Ježiša Krista – a On je Pánom všetkých – 37  veď vy viete, čo sa dialo po celom Judsku, počnúc od Galiley, po krste, ktorý hlásal Ján;
38  ako Boh Duchom Svätým a mocou pomazal Ježiša Nazaretského, ktorý chodil, dobre činil a uzdravoval všetkých diablom posadnutých, pretože Boh bol s Ním.
39  A my sme svedkami všetkého, čo činil v Judsku a v Jeruzaleme, ako Ho aj zamordovali, povesiac Ho na drevo.
40  Toho Boh vzkriesil v tretí deň a dal Mu zjavovať sa
41  nie všetkému ľudu, ale svedkom, Bohom vopred vyvoleným, nám, ktorí sme s Ním jedli a pili po Jeho zmŕtvychvstaní.
42  A sám prikázal zvestovať ľudu a svedčiť, že On je ten Bohom ustanovený sudca živých a mŕtvych.
43  O Ňom svedčia všetci proroci, že pre Jeho meno dosiahne odpustenie hriechov každý, kto verí v Neho.
44  Ešte Peter hovoril tieto slová, keď Duch Svätý zostúpil na všetkých, ktorí počúvali jeho reč.
45  A spomedzi Židov veriaci, ktorí prišli s Petrom, užasli, že aj na pohanov vylial (Boh) dar Ducha Svätého;
46  lebo ich počuli hovoriť jazykmi a velebiť Boha. Vtedy povedal Peter:
47  Či môže niekto zabrániť pokrstiť vodou tých, čo prijali Ducha Svätého ako aj my?
48  Preto rozkázal, aby boli pokrstení v mene Ježiša Krista. I prosili ho, aby pobudol niekoľko dní medzi nimi.

1  Zatrúbil piaty anjel. A videl som hviezdu padnúť z neba na zem a dostala kľúč od studničnej priepasti.
2  Otvorila studnicu priepasti a zo studnice vystúpil dym ako dym veľkej pece, i zatmelo sa slnko a vzduch od dymu studnice.
3  Z dymu vyšli kobylky na zem a dostali moc, akú majú pozemské škorpióny.
4  Bolo im však povedané, aby ne škodili tráve na zemi ani nijakej byline ani nijakému stromu, ale len ľuďom, ktorí nemajú na čele Božie znamenie.
5  Dostali rozkaz, aby nezabíjali, ale aby ich trápili päť mesiacov. Ich trápenie bolo ako trápenie od škorpióna, keď uštipne človeka.
6  V tie dni ľudia budú hľadať smrť, ale ju nenájdu. Budú si žiadať umrieť, ale smrť utečie od nich.
7  Kobylky sa podobali koňom, pripraveným do boja. Na hlavách mali vence ako zo zlata, ich tváre boli ako ľudské,
8  vlasy mali ako ženy, zuby ako levy,
9  panciere mali ako z ocele, zvuk ich krídel bol ako hrkot mnohých vojnových vozov, rútiacich sa do boja.
10  Chvosty a žihadlá mali ako škorpióny. Vo chvostoch mali moc škodiť ľuďom päť mesiacov.
11  Nad sebou mali kráľa, anjela priepasti, ktorý sa hebrejsky volá Abaddon a grécky Apolyon.
12  Prvé beda prešlo. Hľa, za ním príde ešte dvoje beda.
13  Zatrúbil šiesty anjel a od štyroch rohov zlatého oltára pred Bohom som počul hlas,
14  ktorý hovoril šiestemu anjelovi, majúcemu trúbu: Rozviaž štyroch anjelov, zviazaných pri veľkej rieke Eufrat!
15  A boli rozviazaní tí štyria anjeli, pripravení na túto hodinu, deň, mesiac a rok, aby pobili tretinu ľudí.
16  Počet ich jazdy bol myriady myriád; počul som ich počet.
17  Kone a jazdcov na nich som vo videní videl takto: mali ohnivé hyacintové a žltosírové panciere, hlavy koní boli ako hlavy levov a z ich tlám vychádzal oheň, dym a síra.
18  Tieto tri pliagy: oheň, dym a síra, ktoré im vychádzali z tlám, vyhubili tretinu ľudí.
19  Sila koní bola totiž v ich tlamách a chvostoch, lebo ich chvosty boli podobné hadom, mali hlavy a nimi škodili.
20  Ostatní ľudia, ktorých tieto pliagy nevyhubili, nekajali sa zo skutkov svojich rúk, aby sa neklaňali démonom ani zlatým, strieborným, medeným, kamenným a dreveným modlám, ktoré nemôžu ani vidieť, ani počuť, ani chodiť,
21  a nekajali sa ani zo svojich vrážd, ani zo svojho travičstva, ani zo svojho smilstva, ani zo svojich krádeží.

1  A keď otvoril siedmu pečať, nastalo v nebi ticho asi na polhodinu.
2  Potom som videl sedem anjelov, ktorí stáli pred Bohom a dostali sedem trúb.
3  Iný anjel prišiel, postavil sa k oltáru so zlatou kadidelnicou a dostal mnoho tymianu, aby ho pridal k modlitbám všetkých svätých na zlatý oltár pred trónom.
4  Dym tymianu vystupoval z anjelovej ruky pred Boha k modlitbám svätých
5  a anjel vzal kadidelnicu, naplnil ju ohňom z oltára a hodil ju na zem. A nastali hromy, zvuky, blesky a zemetrasenie.
6  Sedem anjelov, ktorí mali sedem trúb, sa pripravilo trúbiť.
7  Zatrúbil prvý. Nastalo krupobitie, oheň zmiešaný s krvou, a padlo to na zem. Tretina zeme zhorela, tretina stromov zhorela a všetka zelená tráva zhorela.
8  Zatrúbil druhý anjel. A do mora padlo niečo ako veľký, ohňom horiaci vrch. Tretina mora sa premenila na krv,
9  tretina morských živočíchov zahynula a tretina lodí sa potopila.
10  Zatrúbil tretí anjel. A z neba padla veľká hviezda, ktorá horela ako fakľa, a padla na tretinu riek a na pramene vôd.
11  Tá hviezda sa volá Palina. Tretina vôd sa premenila na palinu a mnoho ľudí zomrelo od vôd, lebo zhorkli.
12  Zatrúbil štvrtý anjel. A prišla pliaga na tretinu slnka, na tretinu mesiaca a na tretinu hviezd, aby sa ich tretina zatmela a nebolo svetla v tretine dňa ani noci.
13  Potom som videl a počul orla letiaceho stredom neba, ktorý volal mohutným hlasom: Beda, beda, beda tým, čo bývajú na zemi, pre ostatné zvuky trúb anjelov, ktorí ešte majú trúbiť.

1  Potom som videl štyroch anjelov stáť na štyroch uhloch zeme, ktorí držali štyri zemské vetry, aby nevial vietor ani na zem, ani na more, ani na nijaký strom.
2  A videl som vystupovať od východu slnka iného anjela; mal pečať živého Boha, zvolal mohutným hlasom na štyroch anjelov, ktorí dostali moc škodiť zemi, moru,
3  a hovoril im: Neškoďte zemi ani moru ani stromom, kým služobníkov nášho Boha neoznačíme na čelách.
4  Počul som počet označených: sto štyridsaťštyritisíc zo všetkých kmeňov izraelských:
5  z kmeňa Júdovho dvanásťtisíc označených, z kmeňa Rúbenovho dvanásťtisíc, z kmeňa Gádovho dvanásťtisíc,
6  z kmeňa Ašerovho dvanásťtisíc, z kmeňa Neftalímovho dvanásťtisíc, z kmeňa Menaššeho dvanásťtisíc,
7  z kmeňa Simeonovho dvanásťtisíc, z kmeňa Lévího dvanásťtisíc, z kmeňa Issacharovho dvanásťtisíc,
8  z kmeňa Zebulúnovho dvanásťtisíc, z kmeňa Jozefovho dvanásťtisíc, z kmeňa Benjamínovho dvanásťtisíc označených.
9  Po tomto som videl: ajhľa, veľký zástup zo všetkých národov, kmeňov, ľudí a jazykov, ktorých nikto nemohol spočítať; stáli pred trónom a pred Baránkom, oblečení do bieleho rúcha, s palmami v rukách,
10  volali mohutným hlasom: Spasenie nášmu Bohu, ktorý sedí na tróne, a Baránkovi!
11  A všetci anjeli stáli okolo trónu, okolo starších a štyroch bytostí, padli na tvár pred trónom, klaňali sa Bohu
12  a volali: Amen! Dobrorečenie a sláva a múdrosť a vďaka, a česť, a moc a sila nášmu Bohu na veky vekov. Amen.
13  Potom jeden zo starších prehovoril a spýtal sa ma: Kto sú títo oblečení do bieleho rúcha a odkiaľ prišli?
14  Odpovedal som mu: Pane môj, ty vieš! Nato mi povedal: To sú tí, čo prichádzajú z veľkého súženia a oprali si rúcha a zbielili ich v krvi Baránkovej.
15  Preto sú pred trónom Božím a slúžia Mu dňom i nocou v Jeho chráme. Sediaci na tróne ich bude zatieňovať ako stan.
16  Nebudú viac hladní ani smädní, nebude dorážať na nich slnko ani horúčava,
17  lebo Baránok, ktorý je uprostred trónu, ich bude pásť, dovedie ich k prameňom vôd života a Boh im zotrie každú slzu z očí.