Skutky Apoštolov 12
1 V tom čase začal kráľ Herodes trápiť niektorých z cirkevného zboru;
2 dal sťať Jakuba, brata Jánovho,
3 a keď videl, že sa to Židom páči, rozkázal zlapať aj Petra; a boli práve dni nekvasených chlebov.
4 Keď sa ho zmocnil, uvrhol ho do väzenia a odovzdal štyrom žoldnierskym oddielom po štyroch mužoch, aby ho strážili, lebo po veľkonočných slávnostiach chcel ho dať predviesť ľudu.
5 Strážili teda Petra vo väzení, ale cirkevný zbor sa horlivo modlil k Bohu za neho.
6 V tú noc, keď Herodes mal dať predviesť Petra, spal tento medzi dvoma žoldniermi, zviazaný dvoma reťazami, a strážnici strážili väzenie predo dvermi.
7 A hľa, zjavil sa anjel Pánov a svetlo ožiarilo miestnosť. (Anjel) udrel Petra do boku a zobudil ho hovoriac: Vstaň, rýchlo! A okovy spadli mu z rúk.
8 I povedal mu anjel: Opáš sa a obuj! Urobil tak. Anjel hovoril (ďalej): Prehoď si plášť a nasleduj ma!
9 I vyšiel a nasledoval ho; ale nevedel, že je to skutočnosť, čo sa deje skrze anjela; myslel si, že vidí videnie.
10 Ako prešli prvú stráž, aj druhú a prišli k železnej bráne, ktorá viedla do mesta, otvorila sa im sama. A keď vyšli a prešli prvou ulicou, anjel hneď odstúpil od neho.
11 Vtedy sa Peter spamätal a povedal: Teraz naozaj viem, že Pán poslal svojho anjela a vyslobodil ma z ruky Herodesovej a zo všetkého, čo ľud židovský očakával.
12 Keď si to uvedomil, išiel k domu Márie, matky Jána, ktorý mal prímeno Marek; tam sa zišli mnohí a modlili sa.
13 Ako zaklopal na dvere brány, služobná dievka menom Rodé vyšla naslúchať,
14 a ako poznala Petrov hlas, od radosti ani neotvorila bránu, ale vbehla a oznámila, že Peter stojí pred bránou.
15 Oni jej však povedali: Blázniš! Ale ona tvrdila, že je tak. I povedali: Je to jeho anjel.
16 Peter však neprestával klopať, a keď otvorili a videli ho, užasli.
17 On im dal rukou znamenie aby mlčali, a vyrozprával im, ako ho Pán vyviedol z väzenia, a potom povedal: Oznámte to Jakubovi a bratom. Nato vyšiel a odobral sa na iné miesto.
18 Keď sa rozodnilo, medzi žoldniermi bolo nemalé zdesenie, čo sa stalo s Petrom.
19 Herodes ho totiž hľadal, a keď nenašiel, vyšetroval strážnikov, rozkázal ich odviesť, odišiel z Judska do Cezarey a tam prebýval.
20 (Herodes) sa hneval na Týranov a Sidoncov. Preto jednomyseľne prišli k nemu a nakloniac si kráľovho komorníka Blasta, prosili o pokoj; ich krajina živila sa totiž z kráľovskej (zeme).
21 V určený deň obliekol si Herodes kráľovské rúcho, posadil sa na trón a prehovoril k nim.
22 A ľud volal: To je hlas Boží, a nie ľudský!
23 A zaraz ranil ho anjel Pánov, pretože nevzdal Bohu slávu a – žraný červami – vypustil dušu.
24 Slovo Pánovo však rástlo a šírilo sa.
25 Barnabáš a Saul, keď skončili svoju službu, vrátili sa z Jeruzalema a vzali so sebou Jána, prímenom Marka.