1. Keď slnka jas a svetlo hviezd hasne nám,
hasne nám, milé je vtedy Ducha vzniesť k nebesám,
k nebesám, kde temná noc už nebýva, jasný deň tam sa rozlieva, tá hviezda večne žiarivá, Ježiš sám, Ježiš sám.
2. Kde vzmáha hriech sa vôkol nás, lesť a klam, lesť a klam,
duch vzlietne ako na krídlach k nebesám, k nebesám,
kde vanie pokoj po boji, kde všetky búrky spokojí
i všetky rany zahojí, Ježiš sám, Ježiš sám.
3. Keď priateľ dáva posledné zbohom nám, zbohom nám,
náš duch pohliada nádejne k nebesám, k nebesám,
kde zatíchne už každý vzdych na spásy brehoch nebeských,
tam stiera slzy plačúcich Ježiš sám, Ježiš sám.