1. Hojže, Bože, jak to bolí, keď sa junač roztratí
po tom šírom svete poli na chlebovej postati;
každý svojou pošiel stranou hnaný žitia nevôľou;
/:v osamelých sa havranov zmenil kŕdeľ sokolov!:/
2. Hojže, Bože, jak to morí, keď žitie už uchodí
a kajúcou dušou horí peklo, hriechy a škody:
kto mi vráti zašlé doby, čo ich mladosť zmárnila?
Kto sa vráti, keď na hroby hodinka zazvonila?
3. Hojže, Bože, Bože drahý, ber len – veď čože stratím?
Na ten svet som prišiel nahý a nahý sa navrátim;
len sa potom neuchyľuj, buď ostatnou útechou,
omilosť, Bože, omilosť, keď ostanem sám s Tebou!