1. Jak tá jasná hviezda ranná dobrota a pravda Pána,
svieti nám z rodu Jesse.
Syn Dávidov, rod Jákoba, môj kráľ a moja ozdoba,
srdce ma k Tebe nesie:
Jasný, krásny, všemohúci, v sláve skvúci,
velebený a nad všetko vyvýšený!
2. Ty poklad si a Pán slávy, Syn Márie a Boh pravý,
najvzácnejší nebies dar.
Ty môjho srdca ľalia a sladkosť evanjelia,
čo sladšia je nad nektár!
Stála, chvála, buď Hosana. Nebies manna silu dáva
a život nám požehnáva.
3. Tá radosť Božím darom je, keď vidia ma oči Tvoje,
oči Tvojej milosti;
ó Ježiši, Ty poklad môj, krv, telo, slovo a Duch Tvoj,
to dáva mi čerstvosti;
praj mi, daj mi život večný nekonečný, daj z milosti,
zo svojej dobrotivosti.
4. Ó Bože môj, moja sila, pred stvorením sveta
si ma v Ježišovi miloval,
a spečatil sám zmluvou tou, že je Ženích, ja nevestou,
kto by sa neradoval?
Že Pán mne sám dá z milosti na výsosti naveky žiť;
už dnes chcem Ho chváliť a ctiť.
5. Nad tým mi srdce vždy plesá, že Pán večný
na nebesiach je počiatok i koniec.
On ma cez smrti noc k ránu prevedie cez nebies bránu
a dá života veniec.
Amen, amen, príď, môj milý, v každej chvíli vyčkávaný,
zo srdca vrúcne žiadaný!