1. Aj keď nás smrť zarmucuje, v tom je naša útecha,
že Pán Ježiš obživuje, zahynúť nás nenechá.
Máme Pána láskavého a my vieme, že sme Jeho
či v živote, či smrti.
2. Pánovi sme! Z Jeho rúk nás vytrhnúť nik nemôže,
aj keď príde odchodu čas, On je s nami a môže
dať nám zo svojej milosti nový život vo večnosti,
ak tu v Neho veríme.
3. Aj keď nás smrť rozdeľuje, k Ježišovi prídeme,
tam, kde večne On kraľuje,/ tvárou v tvár Ho uzrieme.
Táto nádej, táto viera slzy z očí nech zotiera
zarmútených, plačúcim.
4. Potešme sa teda v smútku aj pri tomto lúčení,
Pánovi sme – a On vskutku žiaľ na radosť premení!
On, čo umrel i z mŕtvych vstal, večný život vervým získal,
vďaku za to vzdajme Mu!