1. Len hosťom som na zemi, tu nemám trvania,
môj pravý domov, stály, je v nebi u Pána.
Len cez hrob tmavý vedie do večnej vlasti púť;
tam bude koniec biede, tam nemá moci smrť.
2. Po ceste tŕnia kráčal som od čias mladosti,
keď trápenia som znášal a mnohé ťažkosti,
veď starosti hneď zrána na srdce doľahli,
i v noci prišli na mňa a spánok zobrali.
3. Na ceste môjho žitia ma búrky desili,
blesk, príval, vlnobitia mi úzkosť množili;
však trpezlivo niesol som všetok bôľ a žiaľ,
no, bol by som i klesol, Ty si však pri mne stál.
4. Len Ty si moja radosť a svetlo mojich ciest;
keď zanechávam časnosť, môj Pane, Ty ma veď
tou cestou, ktorá končí vo večnej radosti,
kde uzrú moje oči tvár Tvoju z milosti.
5. Tam budem večne bývať už nielen ako hosť, ctiť
Tvoje meno, vzývať, Ti vďačiť za milosť, zo srdca úprimného
Ti spievať piesne chvál, že si ma nehodného tak veľmi miloval.