1. Hľa, človek žil a už ho viac niet, už skrížila mu smrť plány.
Je ako mráz, čo ničí aj kvet, a rozkvitnúť mu zabráni.
Nuž, využi čas milosti, by vošiel si do radosti.
2. Z milosti Pán Boh dáva nám žiť, ten život – dar je úžasný,
a hoc i smrť pretrhne mu niť, kto v láske žil, ten šťastný,
veď tomu smrť neublíži, keď vierou stojí pri kríži.
3. Ty, Kriste, smrti moc si zdolal, nemáme preto z hrobu strach, veď nádej pre večnosť si nám dal, jak dúhy znak na nebesiach. Tak ťažké chvíle bolesti Ty zmeníš v pokoj večnosti.
4. Chráň, Pane, Kriste, svojich zbožných a uľav bôľ a utíš ston,
daj milosť, viny odpusť, bráň ich, keď príde skon, buď Ty pri tom,
nech veniec slávy príjmu tí, čo verní boli do smrti.