MediaServis

1  Pre hudobný prednes. Žalm Kórachovcov.
2  Omilostil si, Hospodine, svoju krajinu, vrátil si Jákobových zajatých.
3  Odpustil si vinu svojmu ľudu, ich všetky hriechy si zakryl. Sela.
4  Stiahol si späť svoju prchkosť, upustil si od svojho žhavého hnevu.
5  Obnov nás, Bože našej spásy, zruš svoju nevôľu voči nám.
6  Či sa chceš navždy hnevať na nás, či predĺžiš svoj hnev na ďalšie pokolenia?
7  Či nás Ty znova neoživíš, aby Tvoj ľud mal v Tebe radosť?
8  Ukáž nám, Hospodine, svoju milosť, udeľ nám svoju spásu!
9  Chcem počúvať, čo Hospodin Boh hovorí, lebo On pokoj oznamuje svojmu ľudu a svojim zbožným, len aby sa nevrátili zase ku bláznovstvu.
10  Iste je blízka Jeho spása tým, čo sa Ho boja, aby sláva Jeho prebývala v našej krajine.
11  Milosť a vernosť sa stretnú, spravodlivosť a pokoj sa pobozkajú.
12  Vypučí vernosť zo zeme a spravodlivosť zhliadne z neba.
13  Potom dá Hospodin aj to, čo je dobré, a naša zem vydá svoj úžitok.
14  Spravodlivosť pôjde pred Ním a spása cestou Jeho krokov.

1  Pre hudobný prednes. Na gatský nástroj. Žalm kórachovcov.
2  Aké sú milé Tvoje príbytky, ó Hospodine mocností!
3  Duša mi túži, priam prahne po sieňach Hospodinových; srdce a telo mi plesá v ústrety Bohu živému.
4  Aj vtáča našlo si domov a lastovička hniezdo, kde ukladá si mlaď: oltáre Tvoje, Hospodine mocností, Kráľ môj a Boh môj!
5  Blahoslavení, ktorí prebývajú v Tvojom dome, oni Ťa stále chvália. Sela.
6  Blahoslavený človek, ktorý v Tebe nachádza silu, tí, čo majú na mysli cesty do chrámu!
7  Keď prechádzajú suchým údolím, premieňajú ho na prameň, a požehnaním pokrýva ho jesenný dážď.
8  S pribúdajúcou silou kráčajú, aby sa ukázali pred Bohom na Sione.
9  Hospodine, Bože mocností, počuj moju modlitbu, načúvaj, Bože Jákobov. Sela.
10  Hľaď, Bože, štít náš, a pozri na tvár svojho pomazaného!
11  Lebo lepší je deň v Tvojich sieňach ako inde tisíc; radšej chcem stáť na prahu v dome svojho Boha ako zdržiavať sa v stanoch bezbožnosti.
12  Lebo Hospodin Boh je slnkom a štítom, milosť a slávu udeľuje; Hospodin neodoprie blaho tým, čo chodia bez úhony.
13  Ó Hospodine mocností, blahoslavený človek, ktorý v Teba dúfa!

1  Pieseň. Žalm Ásáfov.
2  Bože, nedopraj si pokoja, nemlč a neodpočívaj, ó Bože!
3  Lebo, hľa, zúria Tvoji nepriatelia a hlavu dvíhajú tí, čo Ťa nenávidia.
4  Proti Tvojmu ľudu chystajú ľstivé plány, radia sa proti Tvojim chránencom.
5  Hovoria: Poďte, vyhubme ich, aby neboli národom, aby sa nespomínalo viac meno Izraela!
6  Lebo jednomyseľne sa radia: uzavierajú zmluvu proti Tebe
7  stany Edómu a Izmaelcov, Móáb a Hagarci,
8  Gebal, Ammón a Amálék, Filištínsko s obyvateľmi Týru.
9  Aj Asýria sa k nim pripojila, pomocným ramenom sa stali synom Lótovým. Sela.
10  Nalož s nimi ako s Midjánom, ako so Síserom, ako s Jábínom pri potoku Kíšóne,
11  ktorí boli vyhubení v Én-Dóre a stali sa hnojom zeme.
12  S ich vznešenými nalož ako s Órébom a Zeébom, ako so Zebachom a Calmunnom, so všetkými ich šľachticmi,
13  ktorí hovorili: Zaberme si Božie príbytky!
14  Bože, nalož s nimi ako s chumáčom buriny, ako s plevami vo vetre.
15  Ako oheň spaľuje les a plameň vrchy zažíha,
16  tak ich svojou búrkou prenasleduj a svojou povíchricou predes!
17  Naplň im tváre potupou, aby hľadali Tvoje meno, Hospodine!
18  Nech sa hanbia a desia na večité veky, nech sa červenajú a zhynú.
19  Nech zvedia, že Ty, čo máš meno Hospodin, na celej zemi sám si Najvyšší!

1  Žalm Ásáfov. Boh stojí v zhromaždení bohov, uprostred bohov vynáša súd:
2  Dokedy chcete chodiť zvrátene, nadŕžať bezbožným? Sela.
3  Prislúžte právo slabému a sirote, priznajte spravodlivosť biednemu a núdznemu!
4  Vyslobodzujte slabého a chudobného, z rúk bezbožníkov vytrhujte!
5  Nevedia nič a nechápu, v temnote chodia; klátia sa všetky základy zeme.
6  Povedal som: Bohovia ste, všetci ste synovia Najvyššieho,
7  ale umriete ako ľudia a padnete ako hociktoré knieža.
8  Povstaň, ó Bože, súď zem, lebo Tvojím vlastníctvom sú všetky národy.

1  Pre hudobný prednes; na gatský nástroj. Žalm Ásáfov.
2  Plesajte Bohu, našej sile, pokrikujte zvučne Bohu Jákobovmu!
3  Dajte sa do spevu! Rozozvučte bubon, citaru ľúbozvučnú s harfou!
4  Zatrúbte rohom na novmesiac, na spln mesiaca, na deň našej slávnosti,
5  lebo je to ustanovenie pre Izrael, zákon od Boha Jákobovho.
6  Ako svedectvo to ustanovil v Jozefovi, keď tiahol proti Egyptu. Počujem reč, ktorú som nepoznal:
7  Vyslobodil som mu plecia spod bremena a jeho ruky zbavili sa koša.
8  Volal si v súžení a vytrhol som ťa, zo skrýše hromu som ti odpovedal a skúšal som ťa pri vodách sváru. Sela.
9  Čuj, ľud môj, nech svedčím proti tebe! Keby si ma len poslúchol, Izrael!
10  Nech niet v tebe cudzieho boha a neklaňaj sa bohu cudziny.
11  Ja som Hospodin, tvoj Boh, ktorý ťa vyviedol z Egypta. Otvor si naširoko ústa, ja ich naplním.
12  Ale ľud môj neposlúchal môj hlas a Izrael mi nebol povoľný.
13  Preto som ich vydal zatvrdilosti ich srdca, aby chodili podľa vlastných rád.
14  Kiežby ma ľud môj poslúchal, kiežby Izrael chodil po mojich cestách,
15  čoskoro by som pokoril jeho nepriateľov a obrátil by som ruku proti jeho odporcom.
16  Zaliečali by sa mu tí, ktorí nenávidia Hospodina, a jeho čas by trval naveky.
17  Najlepšou pšenicou by som ho choval a medom zo skaly by som ho sýtil.

1  Pre hudobný prednes na nápev: Ľalia, Svedectvo Ásáfovo. Žalm.
2  Čuj, Pastier Izraela, ktorý vodíš Jozefa ako ovce; Ty, ktorý tróniš nad cherubmi, zjav sa
3  pred Efrajimom, Benjamínom a Menaššem! Vzbuď svoju silu a príď nám na pomoc!
4  Obnov nás, Bože, a rozjasni svoju tvár, aby sme boli spasení!
5  Ó Hospodine, Bože mocností, dokedy sa budeš hnevať na modlitbu svojho ľudu?
6  Nakŕmil si ich chlebom sĺz, napojil si ich veľkou mierou sĺz.
7  Urobil si nás predmetom sváru našim susedom, naši nepriatelia si z nás robia posmech.
8  Obnov nás, Bože mocností, a rozjasni svoju tvár, aby sme boli spasení!
9  Révu si vytrhol z Egypta, vyhnal si pohanov a zasadil si ju.
10  Urovnal si pôdu pre ňu, takže zapustila korene a naplnila krajinu.
11  Jej tôňou boli vrchy zakryté a jej ratolesťami Božie cédre.
12  Svoje úponky vystrela k moru a svoje výhonky až k Veľrieke.
13  Prečo si zboril jej ohrady, takže ju kmášu všetci, ktorí idú povedľa?
14  Diviak z lesa ju obžiera a poľná zver ju spása.
15  Navráť sa, Bože mocností, pohliadni z neba, pozri, a navštív túto révu,
16  štep, ktorý zasadila Tvoja pravica, a syna, ktorého si si vychoval.
17  Ohňom ju spálili a obsekali, nech zahynú hrozbou Tvojej tváre.
18  Nech je Tvoja ruka nad mužom Tvojej pravice a nad synom ľudským, ktorého si si vychoval.
19  Neodstúpime od Teba, dopraj nám života a Tvoje meno vzývať budeme.
20  Obnov nás, Hospodine, Bože mocností, a rozjasni svoju tvár, aby sme boli spasení.

1  Žalm Ásáfov. Bože, pohania vtrhli do Tvojho dedičstva, poškvrnili Tvoj svätý chrám a Jeruzalem obrátili na rumy.
2  Mŕtvoly Tvojich sluhov vydali nebeským vtákom za pokrm a telá Tvojich zbožných poľnej zveri;
3  ich krv preliali ako vodu okolo Jeruzalema – a nebolo, kto by pochovával.
4  Svojim susedom sme boli na potupu, na posmech, na hanu svojmu okoliu.
5  Dokedy sa budeš hnevať, Hospodine? Či naveky má horieť ako oheň Tvoje horlenie?
6  Vylej svoju zlosť na pohanov, ktorí Ťa nepoznajú, i na kráľovstvá, čo nevzývajú Tvoje meno!
7  Lebo požierali Jákoba a spustošili jeho obydlia.
8  Nespomínaj už na viny našich predkov; nech nás čím skôr stretne Tvoje zmilovanie, lebo sme veľmi zoslabení!
9  Pomôž nám, Bože našej spásy, pre slávu svojho mena! Vytrhni nás a odpusť naše hriechy pre svoje meno!
10  Prečo majú vravieť pohania: Kde je ich Boh? Nech poznajú pohania pred naším zrakom pomstu za vyliatu krv Tvojich sluhov!
11  Nech príde pred Teba vzdych zajatých! Zachovaj synov smrti silou svojho ramena!
12  Sedemnásobne odplať do lona našim susedom za hanobenie, ktorým tupili Ťa, Pane!
13  A my sme Tvoj ľud; ovce Tvojej pastvy; budeme Ti naveky ďakovať, rozprávať Tvoju chválu z rodu na rod.