1. Ťažká rana bolí, páli, ktože nám ju obviaže?
Tmavé mračno obzor halí, kto nám slnko ukáže?
Mnohé v duši sú otázky, kto dá na ne odpoveď?
Len Ty, Pane! Z veľkej lásky skloň sa, svojím slovom svieť.
2.Ty aj raníš, Ty aj liečiš, novú nádej srdcu dáš,
Ty zarmútiš, Ty aj tešíš, v bezradnosti nenecháš.
Preto k Tebe, Pane milý, s dôverou sa vinieme:
keď klesáme, pridaj sily, potešuj, keď plačeme.
3. Nedaj zúfať, uisti nás, že nás predsa miluješ,
aj keď príde odchodu čas, nad nami sa zmiluješ.
Nechceš, aby človek hriešny musel večne zahynúť,
aj keď z ľudí nevie to nik, ako skončí časnú púť.
4. Ty si spásou nám vymohol, keď si niesol muky,
kríž, / aj moc smrti si premohol – i nás znovu obživíš.
Preto vierou tešíme sa: Ty, čo všetkých spasiť chceš,
tým, čo Teba pridržia sa, večný život daruješ.