1. Aby sme vždy jedno boli, ku Kristu sa priviňme,
aby sme vždy svorne žili, Krista do sŕdc prijmime!
To konajme, čo On žiada: Je hlava, my údy zas,
je Majster náš, my sme bratia, my sme Jeho, On je náš.
2. Dietky Božie, poďme k Pánu jednotu tam obnoviť,
On znášal kríž aj pohanu, aby nás mohol spojiť;
ak sa nám však nedostáva bratskej lásky, svornosti,
prosme Toho, čo ju dáva svojim verným v hojnosti.
3. To jedno, Bože dobrý, daj, nech si každý uloží:
Tak milovať bratov, že aj život za nich položí;
veľkou láskou až do smrti Pán miloval nás – ľud svoj,
ale či Ho nekormúti nesvornosť, svár, nepokoj?
4. Zjednoť v sebe, drahý Pane, zbor Tebe posvätený,
jak si prosil v Getsemane, keď si mal byť zradený,
aby všetci boli jedno, tak ako si s Otcom Ty,
v Tebe spojili sa vedno v pevnom zväzku jednoty.
5. Udržuj nás v tomto zväzku, Kriste, Knieža pokoja,
vzájomnú v nás utuž lásku bez sváru a rozbroja;
ako Tvoji služobníci tým sa dokazujeme,
že v svornosti na vinici Tvojej tu pracujeme.
Plná verzia s krátkymi prestávkami na čítaný text (17:15 min)