Odkaz na tento príspevok
1. Keď ťa schytí žitia vír, bodá tŕnie smútku,
keď hrob chladný otvorí bránu na rozlúčku,
kto v tej noci svetla lúč dá, i živú nádej?
Kto k životu podá kľúč, akou cestou ďalej?
2. Kto ti silu do rúk dá, vieru v srdce vloží?
Kto púť zjasní k domovu? Jedine Syn Boží!
Kriste môj a Pane môj, premôž moju mdlobu,
by som mohol víťazne prejsť cez bránu hrobu.
3. Kvet i tráva usychá, zvädnú náhle v lete.
Často človek ako vták zrazený je v lete.
Aj mne skončí časná púť, náhle príde prítmie.
Bože, nedaj zabudnúť, že si Ty vždy pri mne.
4. V živote i pri smrti vedieš svoje deti,
Tvoja láska hreje ich, nádej slnkom svieti.
Zostaň s nami, Pane náš, veď nás svojou cestou
k domu Otca, kde pre nás pripravil si miesto.
Komentáre (0)
# | Uverejnené v Evanjelický Funebrál
Značky : EF135 | Preview
RSS odber