1. Nad svojím tmavým hrobom stojím, už k Nemu chýba krôčik len,
daj rozlúčiť sa s domom mojím prv, ako z neho odídem,
ó, Bože, nech si pamätám, že žiť i mrieť Ti na česť mám.
2. Cieľ človek má tu uložený, čo zmeniť nemôže nik z nás,
hoc by bol ako povýšený, tiež klesne, príde smrti čas,
prv než sa človek spamätá, odíde náhle zo sveta.
3. Ach, jak sa mnohí k svojmu cieľu nečakane priblížili,
aj keď by si tu ešte chvíľu tak radi boli požili,
nuž, spomeň každý na to tiež, veď nevieš, kedy odídeš.
4. Nuž, preto bdejme, buďme verní, prv, než smrť zborí tela stan,
a buďme na to pripravení, že odvolať nás môže Pán:
kto verne čaká na Neho, má nádej blaha večného.