1. Strašná búrka keď tiahne, ťažké mračná zo všetkých strán,
všetko v strachu keď vädne, že sa zatmel nebeský stan,
Ty bdieš však, Hospodine, veď si Pánom neba, zeme,
o tom nepochybujeme, ani v strachu hodine.
2. Tak i ja, keď sa valia, ach, na mňa mračná nerestí,
zovšadiaľ bez prestania v tomto údolí bolesti,
dúfam v Teba, Otče môj, verím, že ma neopustíš,
čokoľvek na mňa dopustíš, len nech so mnou je Duch Tvoj.
3. Moje búrky sú môj kríž, nedostatok i nemoci,
čo ma tlačia k zemi níž, nepokoj vo dne i v noci.
Ale k Tebe keď zrak svoj v modlitbe vrúcnej obrátim,
nová sila sa mi vráti a s ňou potešenia zdroj.
4. Ach, nedajže mi zúfať, Bože môj, v ťažkom trápení;
zmužilo daj vytrvať i v najväčšom pokušení,
viem, že všetko spravuješ, aj keď raníš, liečiš zase,
Ty pomáhaš v každom čase, v mnohých búrkach, kríži tiež.