MediaServis

1  Keď sme sa zachránili, vtedy sme sa dozvedeli, že sa ostrov volá Malta.
2  Domorodci sa správali k nám neobyčajne prívetivo; rozložili totiž vatru, vzali nás všetkých medzi seba, keďže začalo pršať a bolo chladno.
3  Keď Pavel nazbieral veľa raždia a kládol ho na vatru, vyliezla zmija, utekajúc pred horúčavou, a zachytila sa mu o ruku.
4  Keď domorodci videli, že mu to zvieratko visí na ruke, hovorili medzi sebou: Tento človek je iste vrah, keď mu trestajúca spravodlivosť nedopraje života, hoci sa práve zachránil z mora.
5  Ale on striasol zvieratko do ohňa a nič zlé sa mu nestalo.
6  Očakávali, že opuchne alebo naraz padne mŕtvy. Keď však dlho čakali a videli, že sa mu nič zlé nestalo, zmenili svoju mienku o ňom a hovorili, že je bohom.
7  Náčelník ostrova, menom Publius, mal neďaleko majetok; i vzal nás k sebe a tri dni nás priateľsky hostil.
8  Otec tohto Publia ležal práve v horúčke a červienke. Pavel vošiel k nemu, pomodlil sa a položiac ruky naňho, uzdravil ho.
9  Ako sa to stalo, prichádzali aj ostatní, ktorí boli na ostrove chorí, a uzdravoval ich.
10  Títo si nás preto aj veľmi ctili a pri našom odchode dali nám všetko potrebné.
11  Po troch mesiacoch plavili sme sa zase na alexandrijskej lodi, ktorá zimovala tam na ostrove a mala značku Blížencov.
12  Keď sme pristáli v Syrakúzach, zostali sme tam tri dni.
13  Odtiaľ sme sa plavili popri pobreží a prišli do Regia; keď deň nato zavial južný vietor, došli sme na druhý deň do Puteol.
14  Tam sme našli bratov, ktorí nás prosili, aby sme zostali u nich sedem dní. Tak sme prišli do Ríma.
15  Odtiaľ až na námestie Apiovo a k Trom krčmám prišli nám naproti bratia, keď počuli o nás. Ako ich Pavel uzrel, ďakoval Bohu a nadobudol odvahu.
16  Keď sme vošli do Ríma, stotník odovzdal väzňov veliteľovi posádky, Pavlovi dovolili bývať samému s vojakom, ktorý ho strážil.
17  Po troch dňoch zvolal (Pavel) tamojších popredných Židov, a keď sa zišli, hovoril im: Mužovia, bratia, hoci som sa ničoho nedopustil proti ľudu ani proti otcovským obyčajom, predsa ako väzňa vydali ma z Jeruzalema Rimanom do rúk;
18  tí ma vyšetrili a chceli prepustiť, pretože niet na mne viny, pre ktorú by som si zasluhoval smrť.
19  Keď sa však Židia tomu protivili, bol som nútený odvolať sa k cisárovi, ale nie (preto), aby som mal čo žalovať na svoj národ.
20  Preto som vás teda zvolal, aby som vás videl a pohovoril si s vami; lebo pre nádej Izraelovu nosím tieto reťaze.
21  A oni mu odpovedali: My sme ani list nedostali o tebe z Judska, ani nikto z bratov neprišiel a neoznámil nám, ani nerozprával o tebe nič zlé;
22  žiadame si teda počuť od teba, ako zmýšľaš, lebo je nám známo o tej sekte, že sa jej všade protivia!
23  Určili mu teda deň a zišlo sa ich mnoho na jeho byte. (Pavel) im od rána až do večera vykladal, svedčil o kráľovstve Božom a presviedčal ich o Ježišovi z Mojžišovho Zákona a z Prorokov.
24  Niektorí uverili jeho rečiam, iní však neverili.
25  A keďže neboli jednomyseľní medzi sebou, rozišli sa, keď im Pavel povedal (toto) jedno slovo: Dobre povedal Duch Svätý vašim otcom ústami proroka Izaiáša
26  hovoriac: Choď k tomuto ľudu a povedz mu: Ušami budete počúvať, ale nebudete rozumieť, a očami budete pozerať, ale nebudete vidieť.
27  Lebo otupelo srdce tohto ľudu a ťažko počúvajú ušami, a zažmúrili oči, aby nevideli očami a nepočuli ušami a nechápali srdcom a neobrátili sa, aby som ich neuzdravil.
28  Vedzte teda, že je k pohanom poslané toto spasenie Božie a oni budú počúvať.
29  Ako to povedal, Židia odišli, hádajúc sa medzi sebou.
30  Pavel zostal potom celé dva roky v najatom byte, prijímal všetkých, ktorí prichádzali k nemu
31  a celkom smelo a bez prekážky kázal o kráľovstve Božom a učil o Pánovi Ježišovi Kristovi.

1  Keď už bolo rozhodnuté, že sa budeme plaviť do Itálie, odovzdali Pavla a niektorých iných väzňov Júliovi, stotníkovi cisárskeho prápora.
2  Vstúpili sme teda na adramitskú loď, ktorá mala plávať popri pobreží Ázie, a pohli sme sa. Bol s nami aj Macedónsky Aristarchos z Tesaloniky.
3  Na druhý deň pristáli sme v Sidone a Július, ktorý sa prívetivo správal k Pavlovi, dovolil mu ísť k priateľom a prijať od nich zaopatrenie.
4  Keď sme sa pohli odtiaľ, plavili sme sa poniže Cypru, lebo vetry duli proti nám,
5  preplavili sme sa Cilickým a Pamfilským morom a došli sme do Myry v Lýcii.
6  Tu našiel stotník alexandrijskú loď, ktorá sa mala plaviť do Itálie, a naložil nás na ňu.
7  Mnoho dní plavili sme sa už pomaly, s námahou dostali sme sa ku Knídu, a keďže nám vietor prekážal, plavili sme sa poniže Kréty vedľa Salmony.
8  Horko-ťažko sme ju minuli a prišli na miesto, menované Pekný prístav, neďaleko ktorého bolo mesto Lasea.
9  Uplynulo zase hodne času a aj plavba bola nebezpečná, lebo bolo už po pôste Dňa zmierenia, preto povedal Pavel:
10  Mužovia, predvídam, že plavba bude náročná a spojená s veľkou stratou nielen pre náklad a pre loď, ale aj pre naše životy.
11  Ale stotník väčšmi dôveroval kormidelníkovi a majiteľovi lode ako slovám Pavlovým.
12  A keďže ani prístav nebol vhodný na prezimovanie, väčšina sa rozhodla pustiť odtiaľ, či by sa im azda nepodarilo dôjsť do Feniky, krétskeho prístavu, obráteného na juho a severozápad, a tam prezimovať.
13  Keďže zavial južný vietor, mysleli si, že uskutočnia svoj plán; vytiahli kotvu a plavili sa pozdĺž Kréty.
14  Ale onedlho sa strhol búrlivý vietor, takzvaný severovýchodný.
15  Keď loď, ním zachvátená, nemohla odolať vetru, ponechali sme ju samu na seba, a tak sme boli unášaní.
16  Podbehli sme popod neveľký ostrov, pomenovaný Klauda, a len s námahou sme sa mohli zmocniť záchranného člna.
17  Keď ho vytiahli, použili pomocné prostriedky a podpásali loď. V obave, že narazia na plytčinu Syrtu, stiahli plachty, a tak sa dali unášať.
18  Keďže vietor nimi veľmi zmietal, na druhý deň vyhádzali náklad,
19  na tretí deň vlastnými rukami vyhádzali aj lodné náradie,
20  a keď niekoľko dní sa ani slnko ani hviezdy neukazovali a búrka stále zúrila, stratili všetku nádej, že sa zachránia.
21  Keď im už dlho ani jesť nechutilo, postavil sa Pavel prostred nich a povedal: Mužovia, mali ste ma poslúchnuť a nehýbať sa od Kréty, a boli by ste si usporili tohto trápenia, aj straty.
22  Ale teraz vás napomínam: buďte dobrej mysle; lebo ani jeden z vás nezahynie, okrem lode.
23  Tejto noci zjavil sa mi totiž anjel toho Boha, ktorému patrím a ktorému slúžim,
24  a riekol mi: Neboj sa, Pavel, pred cisárom musíš stáť, a hľa, Boh ti daroval všetkých, ktorí sa plavia s tebou.
25  Preto buďte dobrej mysle, mužovia, lebo verím Bohu, že sa tak stane, ako mi oznámil.
26  Musíme však priraziť k nejakému ostrovu.
27  Keď už bola štrnásta noc, ako nás sem-tam zmietalo na Adriatickom mori, okolo polnoci spozorovali námorníci, že sa k nám blíži akási zem.
28  Spustili hneď olovnicu a zistili hĺbku na dvadsať siah; poodišli ďalej, spustili zase olovnicu a zistili hĺbku na pätnásť siah.
29  V obave, že narazíme na úskalie, spustili odzadu štyri kotvy a žiadali si, aby bol deň.
30  Keď sa námorníci pokúsili utiecť z lode a spustili na more záchranný čln pod zámienkou, akoby aj odpredu chceli spustiť kotvy,
31  povedal Pavel stotníkovi a vojakom: Ak títo nezostanú na lodi, nebudete sa môcť zachrániť.
32  Vtedy vojaci preťali povrazy na člne a dali mu spadnúť.
33  Prv, ako sa rozodnilo, napomínal Pavel všetkých, aby si zajedli hovoriac: Už je štrnásty deň, ako vyčkávate o hlade a nič nejete.
34  Preto vás napomínam, aby ste si zajedli; treba vám to na vlastnú záchranu, lebo sa nikomu z vás ani vlas nestratí z hlavy.
35  A ako to povedal, vzal chlieb, ďakoval Bohu pred všetkými, rozlomil ho a začal jesť.
36  Nato sa všetkým vrátila dobrá myseľ, a aj oni jedli.
37  Bolo ich všetkých na lodi dvestosedemdesiatšesť.
38  Keď sa najedli, odľahčili loď, vysypúc obilie do mora.
39  A keď sa rozodnilo, nevedeli, čo je to za zem, ale spozorovali akýsi záliv, majúci plochý breh; k tomu, ak by bolo možné, umienili si pristáť s loďou.
40  Odrezali teda kotvy a pustili sa po mori; zároveň uvoľnili povrazy na kormidlách, vystreli prednú plachtu po vetre a hnali sa k brehu.
41  Keďže však nabehli na plytčinu, zastali s loďou, predná časť lode uviazla a ani sa nepohla, zadná časť sa však rozpadla pod návalom vĺn.
42  Vojaci radili pobiť väzňov, aby niektorí z nich nevyplával a neutiekol.
43  Ale stotník chcel zachrániť Pavla a prekazil to. Rozkázal tým, čo vedeli plávať, aby prví poskákali a vyplávali na zem;
44  ostatní však, jedni na doskách, iní na troskách lode, a tak sa stalo, že sa všetci dostali na zem zachránení.

1  I povedal Agripa Pavlovi: Smieš hovoriť na svoju obranu. Nato Pavel vystrel ruku a takto sa bránil:
2  Pokladám sa za šťastného, že sa pred tebou, kráľ Agripa, smiem brániť proti všetkému, z čoho ma Židia obviňujú;
3  veď ty najlepšie poznáš všetky obyčaje a sporné otázky Židov. Preto prosím ťa, vypočuj ma trpezlivo.
4  Aký bol môj život od mladosti, od prvopočiatku v mojom národe, aj v Jeruzaleme, vedia všetci Židia.
5  Veď poznajú ma oddávna – len keby chceli vydať svedectvo – že som žil podľa najprísnejšej strany nášho náboženstva ako farizej.
6  A teraz stojím tu obžalovaný pre svoju nádej zasľúbenia, ktorú naši otcovia prijali od Boha,
7  a náš dvanásťkmeňový národ ustavične, dňom-nocou slúžiac Bohu, dúfa, že bude mať účasť na tom zasľúbení. Pre túto nádej, kráľ Agripa, žalujú Židia na mňa.
8  Ale čo neuveriteľné vidíte v tom, že Boh kriesi mŕtvych?
9  Aj ja som sa nazdával kedysi, že sa mi treba všemožne protiviť menu Ježiša Nazaretského.
10  Aj som to robil v Jeruzaleme a mnohých svätých som pozatváral, keď som dostal moc od veľkňazov. A keď ich mordovali, schvaľoval som to.
11  Áno, po všetkých synagógach často som ich trestami nútil rúhať sa a v nesmiernej zúrivosti prenasledoval som ich aj po vidieckych mestách.
12  Keď som takto s mocou a povolením veľkňazov išiel do Damasku,
13  cestou na pravé poludnie som videl, kráľ môj, svetlo z neba, jasnejšie nad slnko, ktoré ma ožiarilo, aj ostatných, ktorí šli so mnou.
14  Keď sme všetci padli na zem, počul som hlas, ktorý mi hovoril hebrejskou rečou: Saul, Saul, čo ma prenasleduješ? Ťažko sa ti protiviť ostňu!
15  Spýtal som sa: Kto si, Pane? A Pán odpovedal: Ja som Ježiš, ktorého prenasleduješ.
16  Ale vstaň a postav sa na nohy, lebo preto som sa ti zjavil, aby som si ťa vyvolil za služobníka a za svedka, aj toho, ako si ma videl, aj toho, ako sa ti ukážem,
17  keď som ťa vytrhol zo (židovského) ľudu a z pohanov, ku ktorým ťa posielam
18  otvárať im oči, aby sa obrátili od tmy ku svetlu a od diabolskej moci k Bohu a tak dosiahli odpustenie hriechov a podiel s tými, čo sú posvätení vierou vo mňa.
19  Preto, kráľ Agripa, nebol som neposlušný nebeskému videniu,
20  ale kázal som najprv tým v Damasku, potom v Jeruzaleme a v celom Judsku, aj pohanom, aby sa kajali, obrátili sa k Bohu, a konali skutky hodné pokánia.
21  Pre toto ma Židia zlapali v chráme a pokúsili sa zabiť ma.
22  Ale Boh mi pomáhal až do dnešného dňa; a tak tu stojím a svedčím malému aj veľkému, a nehovorím nič iné, ako čo aj Mojžiš a proroci predpovedali, že sa stane,
23  už či to, že Kristus musel trpieť to, a či to, že prvý musel vstať z mŕtvych a zvestovať svetlo aj (židovskému) ľudu, aj pohanom.
24  Keď sa takto bránil, zvolal Festus silným hlasom: Blázniš, Pavel! Tvoja veľká učenosť ženie ťa do bláznovstva.
25  Ale Pavel povedal: Nebláznim, výborný Festus, ale hovorím pravdivé a rozumné slová.
26  Veď vie o týchto veciach kráľ, pred ktorým tiež otvorene hovorím; neverím, že mu je tajné niečo z toho, lebo sa to nedialo v skrytosti.
27  Či veríš prorokom, kráľ Agripa? Viem, že veríš!
28  I povedal Agripa Pavlovi: Bezmála by si ma presvedčil a urobil zo mňa kresťana.
29  A Pavel (odvetil): Žiadal by som si od Boha, aby nielen ty, ale všetci, ktorí ma dnes počúvate, stali ste sa skôr alebo neskôr takými, ako som ja; okrem týchto pút.
30  Tu vstal kráľ aj vladár a Bernika, podobne ostatní, ktorí sedeli s nimi,
31  a pri odchode hovorili medzi sebou: Tento človek nerobí nič, za čo by zasluhoval smrť alebo žalár.
32  A Agripa povedal Festovi: Tento človek mohol byť prepustený, keby sa nebol odvolal k cisárovi.

1  Keď Festus prevzal vladárstvo, odišiel po troch dňoch z Cézarey do Jeruzalema.
2  Veľkňazi a poprední Židia podali mu žalobu na Pavla, prosili ho,
3  a ako priazeň (pre seba) žiadali proti Pavlovi, aby ho dal previesť do Jeruzalema; strojili mu totiž úklady, že ho cestou zabijú.
4  Festus však odpovedal, že Pavla strážia v Cézarei, a on sám že onedlho tam odíde:
5  Tí teda – hovoril – ktorí z vás môžu, nech sa vyberú so mnou a ak je niečo zlé pri tom mužovi, nech žalujú na neho.
6  Keď pobudol medzi nimi nie dlhšie ako osem alebo desať dní, zišiel do Cézarey; na druhý deň posadil sa na súdnu stolicu a rozkázal predviesť Pavla.
7  Keď ho priviedli, obstúpili ho Židia, ktorí pri šli z Jeruzalema a prednášali mnohé a ťažké žaloby, ktoré však nevedeli dokázať,
8  keď sa Pavel bránil: V ničom som sa neprevinil ani proti židovskému zákonu, ani proti chrámu, ani proti cisárovi.
9  Ale Festus, chcejúc preukázať Židom priazeň, spýtal sa Pavla: Či chceš ísť do Jeruzalema, aby si tam bol súdený predo mnou pre tieto veci?
10  Ale Pavel odpovedal: Stojím pred súdnou stolicou cisárovou, nech ma tá súdi! Proti Židom som sa v ničom neprevinil, ako aj sám dobre vieš.
11  Ak som teda vinný a vykonal som niečo, za čo si zasluhujem smrť, nezdráham sa umrieť; ale ak nieto ničoho v tom, čo títo žalujú na mňa, nemôže ma im nikto vydať do rúk. Odvolávam sa k cisárovi.
12  Vtedy sa Festus pozhováral s radou a odpovedal: Odvolal si sa k cisárovi, k cisárovi pôjdeš.
13  O niekoľko dní prišli do Cézarey kráľ Agripa a Bernika pozdraviť Festa.
14  Keď tam pobudli niekoľko dní, predniesol Festus kráľovi Pavlovu vec hovoriac: Zanechal tu Felix muža väzňa,
15  na ktorého, keď som bol v Jeruzaleme, židovskí veľkňazi a starší podali žalobu a žiadali ho odsúdiť.
16  Odpovedal som im, že nie je rímskou obyčajou vydať niekoho prv, ako by obžalovaný mal príležitosť brániť sa proti obvineniu, postavený zoči-voči so žalobníkom.
17  Keď potom prišli so mnou sem, neodkladal som, ale hneď na druhý deň posadil som sa na súdnu stolicu a rozkázal som predviesť toho muža.
18  Jeho žalobcovia povstali proti nemu, ale neobviňovali ho z nijakých zločinov, aké som predpokladal;
19  mali s ním len akési hádky pre svoje náboženstvo a pre nejakého mŕtveho Ježiša, o ktorom Pavel tvrdil, že žije.
20  Keďže som bol v rozpakoch, ako vyriešiť tieto veci, spýtal som sa ho, či chce ísť do Jeruzalema a tam byť súdený pre ne.
21  Keď sa Pavel odvolal, aby zostal vo väzbe až do rozhodnutia Jeho Veličenstva, rozkázal som ho strážiť, dokiaľ ho nepošlem k cisárovi.
22  Nato Agripa povedal Festovi: Aj ja by som si žiadal počuť toho človeka. Odpovedal mu: Zajtra ho počuješ.
23  Na druhý deň teda, keď Agripa a Bernika prišli s veľkou okázalosťou a vošli do súdnej siene s veliteľmi a poprednými mužmi mesta, na Festov rozkaz predviedli Pavla.
24  A Festus povedal: Kráľ Agripa a všetci vy prítomní mužovia, vidíte tohto (človeka); pre neho celé množstvo Židov aj v Jeruzaleme aj tu nalieha na mňa s krikom, že nesmie ďalej žiť.
25  Ale ja som sa presvedčil, že nič nevykonal, za čo by zasluhoval smrť, a keď sa aj on odvolal k jeho veličenstvu, rozhodol som sa poslať ho tam.
26  Ale nemôžem nič určitého napísať o ňom svojmu pánovi. Preto som ho dal predviesť pred vás a hlavne pred teba, kráľ Agripa, aby som ho vypočul a vedel, čo napísať o ňom.
27  Lebo zdá sa mi nerozumným poslať väzňa a neudať jeho vinu.

1  Po piatich dňoch zišiel veľkňaz Ananiáš so staršími a s nejakým rečníkom Tertulom a žalovali vladárovi na Pavla.
2  Keď Pavla predvolali, začal Tertulus žalovať hovoriac: Že tvojou zásluhou požívame úplný pokoj a tvoja múdrosť vykonala mnohé nápravy v prospech tohto národa,
3  to, výborný Felix, vždy a všade s najväčšou vďačnosťou uznávame.
4  Ale, aby som ťa nezdržiaval dlho, prosím ťa, vypočuj nás v krátkosti s prívetivosťou tebe vlastnou.
5  Zistili sme totiž, že tento muž je ako mor, po celom svete vyvoláva vzbury medzi Židmi a je vodcom nazaretskej sekty.
6  Áno, pokúsil sa poškvrniť aj chrám. Chytili sme ho však a chceli sme ho súdiť podľa svojho zákona.
7  Ale prišiel veliteľ Lyziáš, vytrhol nám ho násilne z rúk
8  a rozkázal, aby jeho žalobníci šli k tebe. Keď ho vyšetríš, sám sa dozvieš o všetkom, čo žalujeme naňho.
9  Aj Židia prisviedčali a tvrdili, že je tak.
10  Vtedy Pavel, keď mu vladár dal znamenie, aby hovoril, odpovedal: Keďže viem, že si od mnohých rokov sudcom tohto národa, budem sa brániť s dobrou mysľou,
11  lebo sa môžeš presvedčiť, že nie je tomu viac ako dvanásť dní, čo som prišiel do Jeruzalema, aby som vzýval Boha.
12  A ani v chráme ma nenašli hádať sa s niekým alebo vyvolávať vzbury v zástupe, ani v synagógach, ani v meste;
13  ani nemôžu dokázať, čo teraz žalujú na mňa.
14  Ale priznávam sa ti, že slúžim Bohu svojich otcov podľa učenia, ktoré nazývajú sektou, a verím všetkému, čo je napísané v zákone a prorokoch,
15  i nádej mám v Bohu, ktorú aj oni prechovávajú, že bude vzkriesenie spravodlivých aj nespravodlivých
16  Preto sa aj ja snažím zachovať si vždy čisté svedomie pred Bohom i pred ľuďmi.
17  Po niekoľkých rokoch prišiel som, aby som doniesol milodary svojmu národu a obete.
18  A pritom našli ma v chráme, očisteného, nie so zástupom ani s hlukom,
19  niektorí Židia z Ázie; oni mali by stáť tu pred tebou a žalovať, ak majú niečo proti mne.
20  Alebo nech títo tu povedia, čo našli pri mne nepravé, keď som stál pred radou,
21  až na jediný výkrik, ktorý som zavolal, stojac medzi nimi: Pre vzkriesenie z mŕtvych ma dnes súdite.
22  Počujúc to, Felix odročil vec, lebo veľmi dobre poznal to učenie, a povedal: Až zíde sem veliteľ Lyziáš, posúdim váš spor.
23  Stotníkovi však nariadil, aby dával pozor naňho, dal ho do ľahkej väzby, nebrániac nikomu z jeho priateľov, ak by mu chceli posluhovať.
24  Po niekoľkých dňoch prišiel Felix s manželku Druzilou, ktorá bola Židovka, predvolal si Pavla a vypočúval ho o jeho viere v Ježiša Krista.
25  Ale keď Pavel hovoril o spravodlivosti, o zdržanlivosti a o budúcom súde, naľakal sa Felix a odpovedal: Nateraz môžeš odísť; v príhodnom čase si ťa predvolám.
26  Pritom však dúfal, že mu Pavel dá peniaze; preto si ho častejšie predvolával a hovorieval s ním.
27  Po uplynutí dvoch rokov dostal Felix nástupcu Porcia Festa a, chcejúc sa zavďačiť Židom, ponechal Pavla v žalári.

1  Pavel sa uprene zahľadel na radu a prehovoril: Mužovia, bratia! Až do dnešného dňa robil som vo všetkom podľa svojho najlepšieho svedomia pred Bohom.
2  Tu veľkňaz Ananiáš rozkázal tým, čo stáli pri ňom, aby ho bili po ústach.
3  Povedal mu Pavel: Boh bude biť teba, obielená stena! Ty sedíš tu, aby si ma súdil podľa zákona, a kážeš ma biť proti zákonu?
4  Ale tí, čo tam stáli, dohovárali mu: Veľkňazovi Božiemu zlorečíš?
5  Odpovedal Pavel: Nevedel som, bratia, že je veľkňaz; lebo je napísané: Vladárovi svojho ľudu nebudeš zlorečiť.
6  Keďže však Pavel vedel, že prítomní sú sčiastky sadukaji a sčiastky farizeji, zvolal v rade: Mužovia, bratia, som farizej, syn farizejov, a pre (moju) nádej, pre (vieru v) zmŕtvychvstanie ma súdia.
7  Ako to povedal, povstal rozkol medzi farizejmi a medzi sadukajmi a zhromaždenie sa rozdvojilo.
8  Sadukaji totiž hovoria, že niet zmŕtvychvstania ani anjela, ani ducha; kým farizeji vyznávajú oboje.
9  Strhol sa teda ohromný krik. Spomedzi farizejov povstali niektorí zákonníci a ostro sa hádali volajúc: Nič zlé nenachádzame na tomto človeku. A čo ak Duch hovoril s ním alebo anjel? Nebojujme proti Bohu!
10  Keďže povstal veľký rozkol, obával sa veliteľ, že roztrhajú Pavla; rozkázal vojakom zísť dolu, vytrhnúť im ho a odviesť do kasárne.
11  V nasledujúcu noc postavil sa Pán vedľa neho a riekol mu: Buď zmužilý, Pavel; lebo ako si svedčil o mne v Jeruzaleme, tak musíš svedčiť aj v Ríme.
12  Keď sa rozodnilo, zhluklo sa niekoľko Židov a zaprisahali sa s kliatbou, že nebudú ani jesť, ani piť, dokiaľ Pavla nezabijú.
13  A bolo ich vyše štyridsať, ktorí sa takto sprisahali.
14  Títo predstúpili pred veľkňazov a starších hovoriac: Kliatbou sme sa zaprisahali, že neokúsime nič, kým Pavla nezabijeme.
15  Preto teraz, po dohode s radou, oznámte veliteľovi, aby vám ho zajtra predviedol, ako keby ste chceli zvedieť o ňom niečo určitejšie, a my sme hotoví zabiť ho prv, ako sa priblíži.
16  Ale počul o tomto úklade syn Pavlovej sestry a prišiel, vošiel do kasárne a rozpovedal to Pavlovi.
17  Pavel si povolal jedného zo stotníkov a povedal mu: Zaveď tohto mládenca k veliteľovi; lebo mu má niečo oznámiť.
18  Vzal ho teda a zaviedol k veliteľovi vraviac: Väzeň Pavel si ma zavolal a prosil, aby som priviedol k tebe tohto mládenca, ktorý ti má niečo povedať.
19  Veliteľ ho vzal za ruku, utiahol sa s ním a spýtal sa: Čo je to, čo mi máš oznámiť?
20  A on mu odpovedal: Židia sa uzniesli poprosiť ťa, aby si zajtra dal priviesť Pavla do rady, ako by chceli zvedieť o ňom niečo určitejšieho.
21  Ale ty im nepovoľ; lebo viac ako štyridsať z nich mu strojí úklady a s kliatbou sa zaprisahali, že nebudú ani jesť, ani piť, dokiaľ ho nezabijú. A už sú pripravení, čakajú len na tvoj súhlas.
22  Veliteľ prepustil mládenca a prikázal mu: Nikomu nehovor, že si mi to oznámil.
23  Nato si zavolal dvoch stotníkov a povedal im: Pripravte na deviatu hodinu večer dvesto vojakov, aby mohli odísť do Cézarey, aj sedemdesiat jazdcov a dvesto kopijníkov.
24  Aj jazdné zvieratá mali pripraviť, aby posadili na ne Pavla a dopravili ho bez úrazu k vladárovi Felixovi.
25  Jemu však napísal list tohto znenia:
26  Klaudius Lyziáš výbornému vladárovi Felixovi zasiela pozdrav.
27  Tohto muža chytili Židia a chceli ho zmárniť. Ale prišiel som s vojskom a vytrhol som im ho, keď som sa dozvedel, že je rímsky občan.
28  Chcel som zvedieť príčinu, pre ktorú ho žalujú, a dal som ho predviesť pred radu.
29  Tu som zistil, že žalujú na neho pre akési hádky o svojom zákone, ale že nie je obvinený zo zločinu, pre ktorý by zasluhoval smrť alebo žalár.
30  Keď mi však bolo oznámené, že stroja úklady tomuto mužovi, ihneď som ho poslal k tebe a naložil som žalobníkom, aby tebe povedali, čo majú proti nemu. Maj sa dobre!
31  Vojaci podľa rozkazu vzali Pavla a odviedli ho v noci do Antipatridy.
32  Na druhý deň vypravili s ním jazdcov a vrátili sa do kasárne.
33  Tí prišli do Cézarey, odovzdali vladárovi list a postavili pred neho aj Pavla.
34  Keď (vladár) prečítal (list), spýtal sa, z ktorej krajiny je, a keď sa dozvedel, že z Cilície,
35  povedal mu: Vypočujem ťa, keď prídu aj tvoji žalobcovia. A rozkázal ho strážiť v Herodesovom paláci.

1  Mužovia, bratia a otcovia, počujte teraz moju obranu pred vami.
2  Keď počuli, že hovorí k nim v hebrejskom nárečí, tichšie sa správali. A (Pavel) hovoril:
3  Som Žid, narodený v Tarze, v Cilícii, vychovaný však v tomto meste pri nohách Gamalielových, vyučený dôkladne otcovskému zákonu. A bol som, ako ste vy všetci dnes, horlivcom Božím;
4  až na smrť som prenasledoval toto učenie; viazal som a vrhal do väzenia mužov a ženy,
5  ako mi to dosvedčí aj sám veľkňaz a všetci starší, od ktorých som dostal aj listy na bratov, a šiel som do Damasku, aby som i tamojších priviedol do Jeruzalema zviazaných, aby boli potrestaní.
6  Ale ako som išiel a okolo poludnia blížil sa k Damasku, obkľúčilo ma odrazu veľké svetlo z neba;
7  i padol som na zem a počul som hlas, ktorý mi hovoril: Saul, Saul, prečo ma prenasleduješ?
8  A spýtal som sa: Kto si, Pane? A On mi odpovedal: Ja som Ježiš Nazaretský, ktorého ty prenasleduješ.
9  A tí, čo boli so mnou, videli svetlo a predesili sa, ale nepočuli hlas Toho, ktorý hovoril so mnou.
10  I povedal som: Čo robiť, Pane? A Pán mi odpovedal: Vstaň a choď do Damasku; tam ti povedia všetko, čo ti je uložené robiť.
11  A keďže som pre jas toho svetla nevidel, viedli ma za ruku tí, čo boli so mnou, a prišiel som do Damasku.
12  Tu prišiel ku mne istý Ananiáš, muž nábožný podľa zákona a dobrej povesti pred všetkými obyvateľmi židovskými,
13  a postavil sa predo mnou vraviac mi: Brat Saul, viď znova! A ja som v tú chvíľu pozrel na neho.
14  Tu mi povedal: Boh našich otcov ťa vyvolil, aby si poznal Jeho vôľu a videl Spravodlivého a počul hlas z Jeho úst,
15  pretože pred všetkými ľuďmi budeš Jeho svedkom o tom, čo si videl a počul.
16  Čo teraz už váhaš? Vstaň, daj sa pokrstiť, umy sa z hriechov a vzývaj Jeho meno!
17  A keď som sa vrátil do Jeruzalema a modlil som sa v chráme, prišiel som do vytrženia
18  a videl som Ho, ako mi hovorí: Ponáhľaj sa a odíď rýchlo z Jeruzalema, pretože neprijmú tvoje svedectvo o mne.
19  Odpovedal som Mu: Pane, oni vedia, že som vrhal do väzenia a po synagógach bil tých, čo verili v Teba.
20  A keď prelievali krv Tvojho svedka Štefana, aj ja som tam stál, schvaľujúc jeho zamordovanie a strážiac šaty tých, čo ho mordovali.
21  Ale On mi povedal: Choď, lebo ťa pošlem ďaleko medzi pohanov.
22  Až po tieto slová ho počúvali, ale tu skríkli silným hlasom: Preč zo zeme s takýmto človekom, lebo nie je hoden žiť!
23  A keď len kričali, rozháňajúc sa plášťami a hádžuc prach do vzduchu,
24  rozkázal veliteľ odviesť ho do kasárne a kázal ho zbičovať, aby sa dozvedel, prečo kričali tak na neho.
25  Ale ako ho vytiahli, aby ho bičovali, povedal Pavel stotníkovi, ktorý tam stál: Či smiete bičovať rímskeho občana, a to k tomu neodsúdeného?
26  Keď to stotník počul, pristúpil k veliteľovi a povedal mu: Čo to robíš? Veď ten človek je rímsky občan!
27  Pristúpil teda veliteľ a povedal mu: Povedz mi, si ty rímsky občan? A on odpovedal: Áno, som.
28  A veliteľ povedal: Ja som si za drahé peniaze zadovážil to občianstvo. Ale Pavel odpovedal: Ja som sa však narodil (ako rímsky občan).
29  Hneď nato odstúpili od neho, ktorí ho mali bičovať. Aj sám veliteľ sa preľakol, keď zvedel, že je rímsky občan, a on že ho dal poviazať.
30  Na druhý deň, keďže sa chcel spoľahlivo dozvedieť, čo to vlastne Židia žalujú na neho, dal ho rozviazať a rozkázal, aby sa zišli veľkňazi a celá rada; i dal predviesť Pavla a postavil ho pred nich.