MediaServis

1  Keď Festus prevzal vladárstvo, odišiel po troch dňoch z Cézarey do Jeruzalema.
2  Veľkňazi a poprední Židia podali mu žalobu na Pavla, prosili ho,
3  a ako priazeň (pre seba) žiadali proti Pavlovi, aby ho dal previesť do Jeruzalema; strojili mu totiž úklady, že ho cestou zabijú.
4  Festus však odpovedal, že Pavla strážia v Cézarei, a on sám že onedlho tam odíde:
5  Tí teda – hovoril – ktorí z vás môžu, nech sa vyberú so mnou a ak je niečo zlé pri tom mužovi, nech žalujú na neho.
6  Keď pobudol medzi nimi nie dlhšie ako osem alebo desať dní, zišiel do Cézarey; na druhý deň posadil sa na súdnu stolicu a rozkázal predviesť Pavla.
7  Keď ho priviedli, obstúpili ho Židia, ktorí pri šli z Jeruzalema a prednášali mnohé a ťažké žaloby, ktoré však nevedeli dokázať,
8  keď sa Pavel bránil: V ničom som sa neprevinil ani proti židovskému zákonu, ani proti chrámu, ani proti cisárovi.
9  Ale Festus, chcejúc preukázať Židom priazeň, spýtal sa Pavla: Či chceš ísť do Jeruzalema, aby si tam bol súdený predo mnou pre tieto veci?
10  Ale Pavel odpovedal: Stojím pred súdnou stolicou cisárovou, nech ma tá súdi! Proti Židom som sa v ničom neprevinil, ako aj sám dobre vieš.
11  Ak som teda vinný a vykonal som niečo, za čo si zasluhujem smrť, nezdráham sa umrieť; ale ak nieto ničoho v tom, čo títo žalujú na mňa, nemôže ma im nikto vydať do rúk. Odvolávam sa k cisárovi.
12  Vtedy sa Festus pozhováral s radou a odpovedal: Odvolal si sa k cisárovi, k cisárovi pôjdeš.
13  O niekoľko dní prišli do Cézarey kráľ Agripa a Bernika pozdraviť Festa.
14  Keď tam pobudli niekoľko dní, predniesol Festus kráľovi Pavlovu vec hovoriac: Zanechal tu Felix muža väzňa,
15  na ktorého, keď som bol v Jeruzaleme, židovskí veľkňazi a starší podali žalobu a žiadali ho odsúdiť.
16  Odpovedal som im, že nie je rímskou obyčajou vydať niekoho prv, ako by obžalovaný mal príležitosť brániť sa proti obvineniu, postavený zoči-voči so žalobníkom.
17  Keď potom prišli so mnou sem, neodkladal som, ale hneď na druhý deň posadil som sa na súdnu stolicu a rozkázal som predviesť toho muža.
18  Jeho žalobcovia povstali proti nemu, ale neobviňovali ho z nijakých zločinov, aké som predpokladal;
19  mali s ním len akési hádky pre svoje náboženstvo a pre nejakého mŕtveho Ježiša, o ktorom Pavel tvrdil, že žije.
20  Keďže som bol v rozpakoch, ako vyriešiť tieto veci, spýtal som sa ho, či chce ísť do Jeruzalema a tam byť súdený pre ne.
21  Keď sa Pavel odvolal, aby zostal vo väzbe až do rozhodnutia Jeho Veličenstva, rozkázal som ho strážiť, dokiaľ ho nepošlem k cisárovi.
22  Nato Agripa povedal Festovi: Aj ja by som si žiadal počuť toho človeka. Odpovedal mu: Zajtra ho počuješ.
23  Na druhý deň teda, keď Agripa a Bernika prišli s veľkou okázalosťou a vošli do súdnej siene s veliteľmi a poprednými mužmi mesta, na Festov rozkaz predviedli Pavla.
24  A Festus povedal: Kráľ Agripa a všetci vy prítomní mužovia, vidíte tohto (človeka); pre neho celé množstvo Židov aj v Jeruzaleme aj tu nalieha na mňa s krikom, že nesmie ďalej žiť.
25  Ale ja som sa presvedčil, že nič nevykonal, za čo by zasluhoval smrť, a keď sa aj on odvolal k jeho veličenstvu, rozhodol som sa poslať ho tam.
26  Ale nemôžem nič určitého napísať o ňom svojmu pánovi. Preto som ho dal predviesť pred vás a hlavne pred teba, kráľ Agripa, aby som ho vypočul a vedel, čo napísať o ňom.
27  Lebo zdá sa mi nerozumným poslať väzňa a neudať jeho vinu.