Odkaz na tento príspevok
1. Keď sa skúška viery blíži, bôľ mi srdce umára,
keď do prachu klesám v kríži a neviem nájsť lekára,
vtedy v slzách zdvihnem zraky k Tebe, Bože, nad oblaky,
kde máš rozložený stan. Ó, keď v tejto krušnej chvíli
veriť v seba niet už sily, ozvi sa, môj dobrý Pán!
2. Tak je človek v utrpení opustený napohľad,
nikto kríž mu nevymení, aj keby to z duše rád;
ľudské slovo tešiť môže, ale iba Ty, môj Bože,
utíšiť vieš bôle rán, preto volám, Trojjediný,
zmiluj sa a odpusť viny, buď so mnou, môj dobrý Pán!
3. Neodvracaj tváre milej, aj keď zasluhujem trest,
duch môj túži po posile, aby ťarchy vládal niesť:
daj, nech nádej moju kriesi, že ma čuješ, že pri mne si,
že tak ma v láske máš, a že predsa dôjde k zmene
i z bolesti vykúpenie buď tu, či za hrobom až.
Komentáre (0)
# | Uverejnené v Evanjelický Spevník
Značky : ES517 | Preview
RSS odber