MediaServis

1. Sion kvíli prežalostne, Sion, to mesto Božie,
Bohu vzácne, vyvolené, ktoré stále miluje.
Ach vraví, opustil ma Pán Boh, zabudol na mňa,
bieda, kríž, úzkosť, trápenia sužujú ma do omdlenia.

2. Pán, ktorý mi bol zasľúbil, že pomôže v súžení,
ďaleko je, by sa sklonil, k hlasu mojich úpení.
Ach, či dlho, Bože môj, potrvá tento hnev Tvoj?
Môžeš, ale nechceš v kríži s útechou sa mi priblížiť?

3. Sion, Sion môj premilý, – hovorí Pán srdečne
– prečo hlas tvoj lká a kvíli, či si ma stratil večne?
Môže azda dobrá mať svojho dieťaťa sa vzdať?
Ak by takto urobila, aká by jej láska bola?

4. A keby aj niekde žila matka s takým zlým srdcom,
že by láska v ňom vychladla – ja však som Ten, ktorý Som!
Znám ťa, Sion, po mene, v dlani mám ho vpísané.
Mám ťa vo svojej pamäti, viac než matka svoje deti.

5. Vždycky si mi pred očami, spi mi v lone v pokoji,
moja pravica ťa chráni, moja láska ťa kojí,
ako si verná matka pestuje nemluvniatka:
Sion, verný buď, nezúfaj, vo mňa, svojho Boha, dúfaj!