1. Príroda zo sna vstáva, pole sa usmieva,
tá chvíľa je radostná, les spevom ožíva:
Tak sa k nám jar navracia zas k letu novému,
čo živé je, teší sa času ľúbeznému.
2. K nám však cestu zármutok aj z jari si nájde,
vznáša bolesť a smútok do sŕdc ľudí všade,
lebo v každom čase žne smrť tá nečakaná,
ale ne ňou mocnejšie znie hlas nášho Pána.
3. Tu sa rýchlo čas mení v leto, jeseň, zimu,
v nebi však bez premeny iba slasť nevinnú
všetci verní už majú v novej Božej vlasti,
kde večne dosahujú stav dokonalosti.
4. Kriste, udeľ všetkým nám dary Ducha svojho,
aby nás zachovával v bázni mena Tvojho,
smrti zima keď minie, daruj život, spásu,
tam, kde všetci uzrieme jari večnej krásu.