1. Chvála Tebe, Otče, za dar lásky, večná oslava,
že Ty si nám, znajúc hriešnosť ľudskú, spásu daroval
zoslal si z trónu svojho Syna premilého
do života ctnej panny Márie.
2. Keď do chrámu jeruzalemského svojho Synáčka
matka cnostná po nedeliach šiestich vďačne priniesla,
kňaz Simeon Ho vtedy, Duchom naplnený,
do náručia vzal, vrúcne vyznával:
3. – Aká šťastná nadišla už chvíľa! Boh nám Syna dal;
prepusť, prepusť svojho služobníka, prepusť, mocný Pán,
veď zhliadli oči moje už Spasenie Tvoje, čo si pripravil,
ním svet obdaril.
4. V Ježišovi pohanom si zjavil cestu spasenia;
to je sláva, Pane, ľudu Tvojho hneď od stvorenia,
kto pevne verí v Neho, bude v sláve Jeho,
v stálej radosti žiť vo večnosti. –
5. Poďakujme Bohu na výsosti za dar milosti,
veď čo mnohí králi a proroci vo dne i v noci
túžobne vyčkávali my sme to prijali:
Pán sa narodil, svoj ľud potešil.