1. Čo sa toľko staráme a v žiali trápime?
Stálosti tu nemáme, raz umrieť musíme;
matky aj otcovia, i všetci predkovia,
čo pred nami niekdy žili, kamže sa podeli?
Hľa, odísť museli, sťaby tu ani neboli!
2. Ten istý cieľ na zemi človeku hriešnemu
každému je určený, starému, mladému:
kto žije na svete, v zrelosti či v kvete,
v určenom čase skonáva; neochráni hodnosť,
ni veľká dôstojnosť z moci smrti a jej práva.
3. Nuž, pokiaľ čas milosti v tomto svete máme,
ľutujme neprávosti a k Bohu zvolajme:
láskavý Otče náš, zavaruj mocne nás
od všetkého zla v každý čas, zmiluj sa nad nami,
hriešnymi dietkami, odpusť nám viny a spas nás!