1. Tá krása zeme vôkol raz bude prach a popol,
aj skaly, kamene.
To, čo tu milujeme, sťa večné zbožňujeme,
pominie ako nočný sen.
2. Moc, sláva, čo mať chceme, v nich nesmrteľnosť zrieme,
sú iba matný tieň.
Vo chvíli, keď zomrieme a naša tvár pobledne,
nik si na nás nespomenie.
3. Jak ruža krásna skvitá, keď jasné ráno víta deň
nový tento svet;
než slnko hlavu skloní a večer znejú zvony, už vädne,
viacej jej tu niet.
4. Tak s nami je na zemi, rásť, kvitnúť chceme veľmi,
žiť ta, kde bôľu niet;
no, než to dosiahneme a než sa rozvinieme,
smrť zlomí nás jak vietor kvet.
5. Ten šťastný je, kto verí, ten Kristu smrťou mieri
do večných nebies brán,
tam sa plne rozvinie a nikdy nezahynie,
tam život večný dá mu Pán.