1. Bože môj , pod Tvojim nebom stojím, tisíc svetov žiari nado mnou!
Preč od hluku sveta, srdcom svojím vzdávam vďaku piesňou radostnou;
Tvoj je slávny priestor hviezdnych stanov. Tvojím Staň sa! vznikli nebesá,
stvoril si ma, svet i nebešťanov, Tvoja sláva všade skveje sa.
2. Tebe, všemohúci, Tebe spievam, Tvoja ruka hviezdy rozsiala,
ktoré jasne žiaria v priestore tam dráhou, ktorú ona merala,
vodiac ich ňou všetky vôkol stále ako priateľ verný priateľa,
zbory nebies , čo Tvorcovi k chvále spievajú za majestát diela.
3. Kto by zrátal tvorstvo všetkých svetov, ktorého hlas teba velebí,
až tam k chrámu slávy, kde Ťa svätou úctou ctí aj anjel na nebi,
jeho zlatá harfa zvukom jemným pred Tvojím sa trónom rozlieha
a spev žalmov svätých mocným znením od slnka ku slnku obieha.
4. Aj mňa z prachu k žitiu si povolal v tejto časnej sveta krajine,
z lásky svojej mnoho darom mi dal, k múdrosti um, srdce k nevine.
Vylej pred Ním, duša, vďačné city, že ťa v Kristu zvolil k večnosti,
z prachu zeme raz máš vzlietnuť i ty do krajšieho sveta radosti.