MediaServis

1. Už končí sa letný čas, hľa, jeseň už tu je,
ku sejbe pole sa zas chystá, pripravuje.
Aj život náš tak skončí jak ten klas zožatý,
smrť zavrie naše oči, sme časní, ja aj ty.

2. Keď Boží dych zavanie, schne tráva, vädne kvet,
tak smrť žne neprestajne, úniku pre ňou nie;
po sejbe však jesennej, po mrazoch, po zime
jar príde – a vzkriesenie zas bude, veríme.

3. Ku žatve už dospela púť nášho blížneho,
už končia všetky diela života časného.
Však s vierou hľaďme na kríž, keď smutná je chvíľa,
a bude nám Pán Ježiš aj nádej, aj sila.

4. On dáva život večný nám, veriacim v Neho,
aj v žiali, v utrpení, aj v smrti sme Jeho,
On zomrel, však z mŕtvych vstal – tak učí nás viera,
moc smrti navždy odňal, žije, neumiera!

5. Tak aj náš milovaný, ak v Boha tu veril
a s dôverou v pokání do rúk sa Mu zveril,
pre zásluhy Ježiša už prijal spásy dar
a v nebi s Ním teší sa, Naň hľadí tvárou v tvár.

6. Do zeme zrno siate raz hojne zarodí,
dozrejú klasy zlaté pre radosť z úrody.
Tak verme pevne: keď k nám dych smrti zavanie,
nás vzkriesi Ježiš, náš Pán, verme v zmŕtvychvstanie!