MediaServis

1  V Antiochii, pri tamojšom cirkevnom zbore, boli prorokmi a učiteľmi Barnabáš, Šimon, prímenom Čierny, Kyrénsky Lukios, Manahen, odkojený spolu s tetrarchom Herodesom, a Saul.
2  Keď raz slúžili Pánovi a postili sa, riekol Duch Svätý: Oddeľte mi Barnabáša a Saula pre prácu, do ktorej som ich povolal.
3  Nato sa postili a modlili; potom kládli ruky na nich a prepustili ich.
4  A oni, vyslaní Duchom Svätým, zišli do Seleukie, odtiaľ sa preplavili na Cyprus,
5  a keď prišli do Salamíny, zvestovali slovo Božie v židovských synagógach. Mali so sebou Jána, aby im posluhoval.
6  Keď prešli celým ostrovom až do Pafu, našli tam muža, akéhosi čarodejníka, falošného proroka, Žida menom Barjezus,
7  ktorý bol tam s vladárom Sergiom Pavlom, mužom rozumným. Tento (Sergios) povolal si Barnabáša a Saula a žiadal si počuť slovo Božie.
8  Ale Elymas, čarodejník – toto znamená totiž v preklade jeho meno – postavil sa proti nim a snažil sa odvrátiť vladára od viery.
9  Vtedy Saul, ktorý sa volal aj Pavel, naplnený Duchom Svätým, uprene sa zahľadel na neho
10  a povedal mu: Človeče, plný všetkej ľsti a každej nešľachetnosti, syn diablov a nepriateľ každej spravodlivosti, či neprestaneš prevracať priame cesty Pánove?
11  Teraz, ajhľa, ruka Pánova proti tebe, oslepneš a začas neuvidíš slnko. A zaraz obkľúčila ho mrákota a tma, i chodil sem-tam a hľadal niekoho, kto by ho vodil za ruku.
12  Keď vladár videl, čo sa stalo, uveril a veľmi sa divil Pánovmu učeniu.
13  Keď sa Pavel a tí, čo boli s ním, pustili z Pafu na more, prišli do Pergy v Pamfylii. Ján sa však oddelil od nich a vrátil sa do Jeruzalema.
14  Oni šli z Pergy ďalej a prišli do Pisidskej Antiochie; v deň sobotný šli do synagógy a sadli si.
15  Po prečítaní zo Zákona a Prorokov poslali im predstavení synagógy odkaz: Mužovia, bratia! Ak máte nejaké napomenutie pre ľud, hovorte.
16  Vstal teda Pavel a dajúc rukou znamenie, hovoril: Mužovia izraelskí a všetci, ktorí sa bojíte Boha, počúvajte!
17  Boh tohto ľudu izraelského vyvolil si našich otcov a vyvýšil tento ľud, keď býval v cudzine v Egypte, vyviedol ich odtiaľ silnou rukou,
18  asi štyridsať rokov živil ich na púšti,
19  vyhubil sedem národov v Kanaáne a ich zem im podelil losovaním;
20  potom asi štyristopäťdesiat rokov dával im sudcov až po proroka Samuela,
21  od toho času žiadali si kráľa, a dal im Boh na štyridsať rokov Saula, syna Kízovho, muža z kmeňa Benjamínovho;
22  a keď tohto zavrhol, povolal im za kráľa Dávida, ktorému sám vydal svedectvo týmito slovami: Našiel som Dávida, syna Jesseho, muža podľa svojho srdca; ktorý bude konať všetko po mojej vôli.
23  A z jeho potomstva, ako bol zasľúbil, vyviedol Boh Izraelovi Spasiteľa Ježiša,
24  pred ktorého príchodom hlásal Ján krst pokánia všetkému ľudu izraelskému.
25  A keď Ján dokonával beh života, hovoril: Nie som tým, za koho ma pokladáte; ale, ajhľa, za mnou prichádza, ktorému nie som hoden rozviazať obuv na nohách.
26  Mužovia, bratia, synovia z rodu Abrahámovho, a tí, čo sa medzi vami boja Boha, nám bolo poslané slovo tohto spasenia.
27  Lebo obyvatelia jeruzalemskí a ich poprední mužovia Ho nepoznali a tým, že Ho odsúdili, naplnili reči prorocké, ktoré čítavame každú sobotu,
28  a hoci nenašli príčiny smrti, predsa žiadali Piláta, aby Ho dal zahubiť.
29  A keď vykonali všetko, čo bolo napísané o Ňom, sňali ho z kríža a položili do hrobu.
30  Ale Boh Ho vzkriesil z mŕtvych,
31  a mnoho dní zjavoval sa tým, čo prišli s Ním z Galiley do Jeruzalema a teraz sú Mu svedkami pred ľudom.
32  Aj my vám zvestujeme evanjelium, že zasľúbenie, dané otcom,
33  splnil Boh nám, ich deťom, vzkriesiac Ježiša. Ako je napísané aj v druhom žalme: Ty si môj syn; ja som Ťa splodil dnes.
34  A že vzkriesil z mŕtvych, aby sa nikdy viac nevrátil do porušenia, to predpovedal takto: Dám vám sväté zasľúbenie, učinené Dávidovi.
35  Preto hovorí aj na inom mieste: Nedovolíš, aby Tvoj Svätý podľahol záhube.
36  Lebo keď Dávid poslúžil svojmu pokoleniu po vôli Božej, umrel a bol pripojený k otcom: videl teda porušenie.
37  Ale Ten, ktorého Boh vzkriesil, nevidel porušenie.
38  Vedzte teda, mužovia, bratia, že sa vám skrze Neho zvestuje odpustenie hriechov a že od všetkých (hriechov), od ktorých vás ani zákon Mojžišov nemohol ospravedlniť,
39  je každý veriaci ospravedlnený skrze Neho.
40  Preto hľaďte, aby neprišlo na vás, čo povedali proroci:
41  Pozrite, pohŕdači, divte sa a zahyňte, pretože vykonám za vašich dní skutok, ktorému neuveríte, aj keď by vám niekto rozprával o ňom.
42  Keď potom vychádzali, prosili ich, aby im aj na druhú sobotu hovorili o týchto veciach.
43  A keď sa zhromaždenie rozchádzalo, mnoho Židov a bohabojných prozelytov nasledovalo Pavla a Barnabáša, ktorí hovorili s nimi a povzbudzovali ich, aby zotrvali v milosti Božej.
44  Na druhú sobotu zišlo sa temer celé mesto, aby počúvali slovo Božie.
45  Ale Židia, keď videli zástupy, naplnení závisťou, odporovali tomu, čo Pavel hovoril, a rúhali sa.
46  Nato im Pavel a Barnabáš povedali mužne: Najprv vám sme museli kázať slovo Božie; ale keď ho zavrhujete a nepokladáte sa za hodných večného života, ajhľa, obraciame sa k pohanom.
47  Lebo tak nám prikázal Pán: Položil som Ťa za svetlo pohanom, aby si bol spasením až do končín zeme.
48  Keď to počuli pohania, zaradovali sa, velebili slovo Pánovo a uverili všetci, ktorí boli určení na večný život.
49  A slovo Pánovo rozšírilo sa po celej tej krajine.
50  Ale Židia vzbúrili bohabojné vznešené ženy a popredných mešťanov, podnietili prenasledovanie proti Pavlovi a Barnabášovi a vyhnali ich zo svojich končín.
51  A oni strasúc pred nimi prach z nôh, odišli do Ikonie.
52  A učeníci naplnení boli radosťou a Duchom Svätým.