MediaServis

1  V Ikónii vošli podobne do židovskej synagógy a hovorili tak, že veľmi mnohí uverili aj spomedzi Židov aj spomedzi Grékov.
2  Ale Židia, ktorí neuverili, vzbúrili a rozdráždili mysle pohanov proti bratom.
3  Predsa strávili tam dlhší čas a neohrozene hovorili o Pánovi, ktorý vydával svedectvo slovu svojej milosti a dával im (moc) činiť znamenia a zázraky svojimi rukami.
4  I rozdvojili sa obyvatelia mesta: jedni boli so Židmi, iní s apoštolmi.
5  Keď sa však pohania a Židia so svojimi poprednými mužmi pripravovali zhanobiť ich a ukameňovať,
6  upozornení na to, utiekli do lykaonských miest: Lystry, Derby a do ich okolia
7  a tam zvestovali evanjelium.
8  I bol v Lystre muž, nevládny na nohy, chromý od narodenia, ktorý (len) sedel a nikdy nechodil.
9  Ten počúval Pavla, keď hovoril. Pavel sa uprene zahľadel na neho, a keď videl, že verí vo svoje uzdravenie,
10  povedal mu silným hlasom: Postav sa na rovné nohy! I vyskočil a chodil.
11  Keď zástupy videli, čo Pavel urobil, pozdvihli svoj hlas a po lykaonsky povedali: Bohovia sa pripodobnili ľuďom a zostúpili k nám.
12  Barnabáša pomenovali Jupiterom a Pavla, pretože on hovoril, Hermesom.
13  Kňaz Jupiterovho chrámu, ktorý bol pred mestom, priviedol k bránam junce a vence a so zástupmi chcel obetovať.
14  Keď to apoštolovia Barnabáš a Pavel počuli, roztrhli si rúcha a vybehnúc k zástupu hlasno volali:
15  Čo to robíte, mužovia? Aj my sme ľudia vám podobní a zvestujeme vám evanjelium, aby ste sa od tých márností obrátili k živému Bohu, Stvoriteľovi neba a zeme, mora i všetkého, čo je v nich,
16  ktorý v pominulých pokoleniach nechal všetkých pohanov chodiť po ich cestách,
17  hoci sa aj nenechal bez osvedčenia, ale činil dobre, dával vám z neba dažde a úrodné časy a naplňoval vás pokrmom a potešením.
18  Takýmito slovami podarilo sa im horko-ťažko upokojiť zástupy, aby im neobetovali.
19  Prišli však Židia z Antiochie a Ikónie, získali si zástupy a kameňujúc Pavla, vyvliekli ho z mesta, lebo si mysleli, že umrel.
20  Ale (Pavel), ako ho učeníci obstúpili, vstal, vošiel do mesta a na druhý deň odišiel s Barnabášom do Derby.
21  Potom, keď v tomto meste zvestovali evanjelium a získali mnoho učeníkov, vrátili sa do Lystry, Ikónie a Antiochie;
22  utvrdzovali duše učeníkov povzbudzujúc ich, aby zotrvali vo viere, a že: Cez mnohé súženie musíme vojsť do kráľovstva Božieho.
23  Nato po cirkevných zboroch ustanovili starších a na modlitbách a pôstoch porúčali ich Pánovi, v ktorého uverili.
24  Potom prejdúc Pisidiou, prešli do Pamfýlie,
25  hlásali slovo v Perge a zišli do Attálie.
26  Odtiaľ sa preplavili do Antiochie, odkiaľ (vyšli), poručení milosti Božej, do práce, ktorú (práve) dokončili.
27  Ako ta prišli, zhromaždili cirkevný zbor a oznámili im, čo všetko učinil Boh s nimi, a že aj pohanom otvoril dvere viery.

1  V Antiochii, pri tamojšom cirkevnom zbore, boli prorokmi a učiteľmi Barnabáš, Šimon, prímenom Čierny, Kyrénsky Lukios, Manahen, odkojený spolu s tetrarchom Herodesom, a Saul.
2  Keď raz slúžili Pánovi a postili sa, riekol Duch Svätý: Oddeľte mi Barnabáša a Saula pre prácu, do ktorej som ich povolal.
3  Nato sa postili a modlili; potom kládli ruky na nich a prepustili ich.
4  A oni, vyslaní Duchom Svätým, zišli do Seleukie, odtiaľ sa preplavili na Cyprus,
5  a keď prišli do Salamíny, zvestovali slovo Božie v židovských synagógach. Mali so sebou Jána, aby im posluhoval.
6  Keď prešli celým ostrovom až do Pafu, našli tam muža, akéhosi čarodejníka, falošného proroka, Žida menom Barjezus,
7  ktorý bol tam s vladárom Sergiom Pavlom, mužom rozumným. Tento (Sergios) povolal si Barnabáša a Saula a žiadal si počuť slovo Božie.
8  Ale Elymas, čarodejník – toto znamená totiž v preklade jeho meno – postavil sa proti nim a snažil sa odvrátiť vladára od viery.
9  Vtedy Saul, ktorý sa volal aj Pavel, naplnený Duchom Svätým, uprene sa zahľadel na neho
10  a povedal mu: Človeče, plný všetkej ľsti a každej nešľachetnosti, syn diablov a nepriateľ každej spravodlivosti, či neprestaneš prevracať priame cesty Pánove?
11  Teraz, ajhľa, ruka Pánova proti tebe, oslepneš a začas neuvidíš slnko. A zaraz obkľúčila ho mrákota a tma, i chodil sem-tam a hľadal niekoho, kto by ho vodil za ruku.
12  Keď vladár videl, čo sa stalo, uveril a veľmi sa divil Pánovmu učeniu.
13  Keď sa Pavel a tí, čo boli s ním, pustili z Pafu na more, prišli do Pergy v Pamfylii. Ján sa však oddelil od nich a vrátil sa do Jeruzalema.
14  Oni šli z Pergy ďalej a prišli do Pisidskej Antiochie; v deň sobotný šli do synagógy a sadli si.
15  Po prečítaní zo Zákona a Prorokov poslali im predstavení synagógy odkaz: Mužovia, bratia! Ak máte nejaké napomenutie pre ľud, hovorte.
16  Vstal teda Pavel a dajúc rukou znamenie, hovoril: Mužovia izraelskí a všetci, ktorí sa bojíte Boha, počúvajte!
17  Boh tohto ľudu izraelského vyvolil si našich otcov a vyvýšil tento ľud, keď býval v cudzine v Egypte, vyviedol ich odtiaľ silnou rukou,
18  asi štyridsať rokov živil ich na púšti,
19  vyhubil sedem národov v Kanaáne a ich zem im podelil losovaním;
20  potom asi štyristopäťdesiat rokov dával im sudcov až po proroka Samuela,
21  od toho času žiadali si kráľa, a dal im Boh na štyridsať rokov Saula, syna Kízovho, muža z kmeňa Benjamínovho;
22  a keď tohto zavrhol, povolal im za kráľa Dávida, ktorému sám vydal svedectvo týmito slovami: Našiel som Dávida, syna Jesseho, muža podľa svojho srdca; ktorý bude konať všetko po mojej vôli.
23  A z jeho potomstva, ako bol zasľúbil, vyviedol Boh Izraelovi Spasiteľa Ježiša,
24  pred ktorého príchodom hlásal Ján krst pokánia všetkému ľudu izraelskému.
25  A keď Ján dokonával beh života, hovoril: Nie som tým, za koho ma pokladáte; ale, ajhľa, za mnou prichádza, ktorému nie som hoden rozviazať obuv na nohách.
26  Mužovia, bratia, synovia z rodu Abrahámovho, a tí, čo sa medzi vami boja Boha, nám bolo poslané slovo tohto spasenia.
27  Lebo obyvatelia jeruzalemskí a ich poprední mužovia Ho nepoznali a tým, že Ho odsúdili, naplnili reči prorocké, ktoré čítavame každú sobotu,
28  a hoci nenašli príčiny smrti, predsa žiadali Piláta, aby Ho dal zahubiť.
29  A keď vykonali všetko, čo bolo napísané o Ňom, sňali ho z kríža a položili do hrobu.
30  Ale Boh Ho vzkriesil z mŕtvych,
31  a mnoho dní zjavoval sa tým, čo prišli s Ním z Galiley do Jeruzalema a teraz sú Mu svedkami pred ľudom.
32  Aj my vám zvestujeme evanjelium, že zasľúbenie, dané otcom,
33  splnil Boh nám, ich deťom, vzkriesiac Ježiša. Ako je napísané aj v druhom žalme: Ty si môj syn; ja som Ťa splodil dnes.
34  A že vzkriesil z mŕtvych, aby sa nikdy viac nevrátil do porušenia, to predpovedal takto: Dám vám sväté zasľúbenie, učinené Dávidovi.
35  Preto hovorí aj na inom mieste: Nedovolíš, aby Tvoj Svätý podľahol záhube.
36  Lebo keď Dávid poslúžil svojmu pokoleniu po vôli Božej, umrel a bol pripojený k otcom: videl teda porušenie.
37  Ale Ten, ktorého Boh vzkriesil, nevidel porušenie.
38  Vedzte teda, mužovia, bratia, že sa vám skrze Neho zvestuje odpustenie hriechov a že od všetkých (hriechov), od ktorých vás ani zákon Mojžišov nemohol ospravedlniť,
39  je každý veriaci ospravedlnený skrze Neho.
40  Preto hľaďte, aby neprišlo na vás, čo povedali proroci:
41  Pozrite, pohŕdači, divte sa a zahyňte, pretože vykonám za vašich dní skutok, ktorému neuveríte, aj keď by vám niekto rozprával o ňom.
42  Keď potom vychádzali, prosili ich, aby im aj na druhú sobotu hovorili o týchto veciach.
43  A keď sa zhromaždenie rozchádzalo, mnoho Židov a bohabojných prozelytov nasledovalo Pavla a Barnabáša, ktorí hovorili s nimi a povzbudzovali ich, aby zotrvali v milosti Božej.
44  Na druhú sobotu zišlo sa temer celé mesto, aby počúvali slovo Božie.
45  Ale Židia, keď videli zástupy, naplnení závisťou, odporovali tomu, čo Pavel hovoril, a rúhali sa.
46  Nato im Pavel a Barnabáš povedali mužne: Najprv vám sme museli kázať slovo Božie; ale keď ho zavrhujete a nepokladáte sa za hodných večného života, ajhľa, obraciame sa k pohanom.
47  Lebo tak nám prikázal Pán: Položil som Ťa za svetlo pohanom, aby si bol spasením až do končín zeme.
48  Keď to počuli pohania, zaradovali sa, velebili slovo Pánovo a uverili všetci, ktorí boli určení na večný život.
49  A slovo Pánovo rozšírilo sa po celej tej krajine.
50  Ale Židia vzbúrili bohabojné vznešené ženy a popredných mešťanov, podnietili prenasledovanie proti Pavlovi a Barnabášovi a vyhnali ich zo svojich končín.
51  A oni strasúc pred nimi prach z nôh, odišli do Ikonie.
52  A učeníci naplnení boli radosťou a Duchom Svätým.

1  V tom čase začal kráľ Herodes trápiť niektorých z cirkevného zboru;
2  dal sťať Jakuba, brata Jánovho,
3  a keď videl, že sa to Židom páči, rozkázal zlapať aj Petra; a boli práve dni nekvasených chlebov.
4  Keď sa ho zmocnil, uvrhol ho do väzenia a odovzdal štyrom žoldnierskym oddielom po štyroch mužoch, aby ho strážili, lebo po veľkonočných slávnostiach chcel ho dať predviesť ľudu.
5  Strážili teda Petra vo väzení, ale cirkevný zbor sa horlivo modlil k Bohu za neho.
6  V tú noc, keď Herodes mal dať predviesť Petra, spal tento medzi dvoma žoldniermi, zviazaný dvoma reťazami, a strážnici strážili väzenie predo dvermi.
7  A hľa, zjavil sa anjel Pánov a svetlo ožiarilo miestnosť. (Anjel) udrel Petra do boku a zobudil ho hovoriac: Vstaň, rýchlo! A okovy spadli mu z rúk.
8  I povedal mu anjel: Opáš sa a obuj! Urobil tak. Anjel hovoril (ďalej): Prehoď si plášť a nasleduj ma!
9  I vyšiel a nasledoval ho; ale nevedel, že je to skutočnosť, čo sa deje skrze anjela; myslel si, že vidí videnie.
10  Ako prešli prvú stráž, aj druhú a prišli k železnej bráne, ktorá viedla do mesta, otvorila sa im sama. A keď vyšli a prešli prvou ulicou, anjel hneď odstúpil od neho.
11  Vtedy sa Peter spamätal a povedal: Teraz naozaj viem, že Pán poslal svojho anjela a vyslobodil ma z ruky Herodesovej a zo všetkého, čo ľud židovský očakával.
12  Keď si to uvedomil, išiel k domu Márie, matky Jána, ktorý mal prímeno Marek; tam sa zišli mnohí a modlili sa.
13  Ako zaklopal na dvere brány, služobná dievka menom Rodé vyšla naslúchať,
14  a ako poznala Petrov hlas, od radosti ani neotvorila bránu, ale vbehla a oznámila, že Peter stojí pred bránou.
15  Oni jej však povedali: Blázniš! Ale ona tvrdila, že je tak. I povedali: Je to jeho anjel.
16  Peter však neprestával klopať, a keď otvorili a videli ho, užasli.
17  On im dal rukou znamenie aby mlčali, a vyrozprával im, ako ho Pán vyviedol z väzenia, a potom povedal: Oznámte to Jakubovi a bratom. Nato vyšiel a odobral sa na iné miesto.
18  Keď sa rozodnilo, medzi žoldniermi bolo nemalé zdesenie, čo sa stalo s Petrom.
19  Herodes ho totiž hľadal, a keď nenašiel, vyšetroval strážnikov, rozkázal ich odviesť, odišiel z Judska do Cezarey a tam prebýval.
20  (Herodes) sa hneval na Týranov a Sidoncov. Preto jednomyseľne prišli k nemu a nakloniac si kráľovho komorníka Blasta, prosili o pokoj; ich krajina živila sa totiž z kráľovskej (zeme).
21  V určený deň obliekol si Herodes kráľovské rúcho, posadil sa na trón a prehovoril k nim.
22  A ľud volal: To je hlas Boží, a nie ľudský!
23  A zaraz ranil ho anjel Pánov, pretože nevzdal Bohu slávu a – žraný červami – vypustil dušu.
24  Slovo Pánovo však rástlo a šírilo sa.
25  Barnabáš a Saul, keď skončili svoju službu, vrátili sa z Jeruzalema a vzali so sebou Jána, prímenom Marka.

1  Apoštolovia a bratia v Judsku počuli, že i pohania prijali slovo Božie.
2  Keď teda Peter prišiel do Jeruzalema, napadli ho tí, ktorí boli spomedzi obrezaných,
3  a dohovárali mu: Vošiel si k ľuďom neobrezaným a jedol si s nimi.
4  Nato im Peter začal rozprávať rad radom:
5  Bol som v meste Joppe a modlil som sa. Vo vytržení mal som videnie: akási nádoba – ako veľké prestieradlo, za štyri rohy spustené z neba – zostupovala a prišla ku mne.
6  Keď som pozorne nazrel do nej, videl som tam štvornohé zvieratá zemské, divú zver, plazy a nebeských vtákov.
7  Aj hlas som počul hovoriaci mi: Vstaň, Peter, zabíjaj a jedz!
8  Odpovedal som: Nie, Pane, pretože poškvrnené alebo nečisté nevošlo mi nikdy do úst.
9  Aj druhý raz hovoril mi hlas z neba: Čo Boh očistil, to ty nemaj za poškvrnené!
10  Takto sa to opakovalo tri razy, potom sa všetko zase zodvihlo do neba.
11  A hľa, pri dome, v ktorom sme boli, sa práve zastavili traja mužovia, poslaní ku mne z Cezarey.
12  Tu riekol mi Duch, aby som šiel s nimi a nerobil rozdiely. A šli so mnou aj títo šiesti bratia a vošli sme do domu onoho muža.
13  Tu nám vyrozprával, ako videl vo svojom dome anjela, ktorý sa postavil (pred ním) a hovoril mu: Pošli do Joppy a povolaj si Šimona, prímením Petra;
14  on ti povie slová, ktoré spasia teba a celý tvoj dom.
15  Ako som potom začal hovoriť, zostúpil Duch Svätý na nich, ako aj na nás na počiatku.
16  Tu som sa rozpomenul na slovo Pánovo, ktoré povedal: Ján krstil vodou, ale vy pokrstení budete Duchom Svätým.
17  Keď teda Boh dal im ten istý dar ako aj nám, ktorí sme uverili v Pána Ježiša Krista, ktože som ja, aby som mohol prekážať Bohu?
18  Keď to počuli, uspokojili sa a velebili Boha hovoriac: Teda aj pohanom dal Boh pokánie, aby mali život.
19  A tí, čo sa rozpŕchli pre súženie, ktoré prišlo pre Štefana, zašli do Fenície, Cypru a Antiochie, nikomu však nekázali slovo (Božie), len Židom.
20  Ale niektorí z nich boli z Cypru a z Kyrény, a keď prišli do Antiochie, hovorili aj Grékom a zvestovali Pána Ježiša.
21  A ruka Pánova bola s nimi, tak že veľmi mnohí uverili a obrátili sa k Pánovi.
22  Správa o tomto dostala sa aj do cirkevného zboru v Jeruzaleme; preto vyslali Barnabáša až do Antiochie.
23  Keď prišiel tam a videl milosť Božiu, zaradoval sa a napomínal všetkých, aby podľa úmyslu srdca zostali verní Pánovi.
24  Bol totiž (Barnabáš) muž dobrý, plný Ducha Svätého a viery.
25  Potom odišiel (Barnabáš) do Tarzu vyhľadať Saula,
26  a keď ho našiel, priviedol ho do Antiochie. Celý rok pobudli v tomto cirkevnom zbore a vyučovali značný zástup, a v Antiochii učeníci prvý raz dali si meno kresťania.
27  V tie dni prišli do Antiochie proroci z Jeruzalema.
28  Jeden z nich, menom Agabos, povstal a oznamoval mocou Ducha, že nastane veľký hlad po celom svete. Tento hlad aj nastal za Klaudia.
29  Preto si učeníci umienili, že každý podľa svojej možnosti pošle niečo bratom v Judsku na pomoc.
30  Tak aj urobili a poslali starším (podporu) po Barnabášovi a Saulovi.

1  Žil v Cezarei muž menom Kornelius, stotník takzvaného italského prápora,
2  nábožný a bohabojný s celým svojím domom, ktorý dával ľudu štedré almužny a ustavične sa modlieval k Bohu.
3  Raz okolo tretej hodiny popoludní jasne videl vo videní, ako anjel Boží pristúpil k nemu a oslovil ho: Kornelius!
4  Uprene sa zahľadel na anjela a preľaknutý povedal: Čo je, Pane? Odpovedal mu: Tvoje modlitby a almužny vstúpili pred tvár Božiu a Boh sa rozpomenul na ne.
5  Pošli teda mužov do Joppy a povolaj si Šimona, prímenom Petra;
6  býva u istého garbiara Šimona, ktorý má dom pri mori. A on ti povie, čo máš robiť.
7  Len čo anjel, ktorý hovoril k nemu, odišiel, zavolal si (Kornelius) dvoch zo sluhov a zbožného vojaka spomedzi tých, čo stále boli pri ňom,
8  vyrozprával im všetko a poslal ich do Joppy.
9  Na druhý deň, ako šli a blížili sa k mestu, tak okolo poludnia, vyšiel Peter na strechu domu, aby sa pomodlil.
10  Potom vyhladol a chcel si zajesť. Ale kým mu niečo pripravovali, prišiel do vytrženia:
11  videl otvorené nebo a akási nádoba – ako veľké prestieradlo na štyroch rohoch zviazané – zostupovala k nemu a spúšťala sa na zem;
12  a v nej všetky možné štvornohé zvieratá divá zver, plazy a nebeské vtáctvo.
13  A zaznel k nemu hlas: Vstaň, Peter, zabíjaj a jedz!
14  Ale Peter povedal: Nie, Pane, pretože som nikdy nejedol nič poškvrnené a nečisté.
15  A aj druhý raz zaznel k nemu hlas: Čo Boh očistil, to ty nemaj za poškvrnené!
16  Tak sa to opakovalo tri razy; a hneď nato zdvihla sa nádoba do neba.
17  Kým bol Peter v rozpakoch, čo znamená videnie, ktoré videl, ajhľa, mužovia, poslovia Korneliovi, dopytovali sa na Šimonov dom a zastali pred bránou.
18  Pýtali sa: Či tu býva Šimon, prímenom Peter?
19  A keď Peter rozmýšľal o videní, riekol mu Duch: Ajhľa, dvaja mužovia ťa hľadajú.
20  Vstaň, zíď dolu, choď s nimi a neváhaj, lebo ja som ich poslal.
21  Peter zišiel k mužom a povedal im: Ajhľa, ja som, ktorého hľadáte. Kvôli čomu ste prišli?
22  Odpovedali mu: Stotník Kornelius, muž spravodlivý a bohabojný, ktorému celý židovský národ vydáva dobré svedectvo, dostal rozkaz od svätého anjela, aby ťa povolal do svojho domu a vypočul tvoje slová.
23  Zavolal ich teda dnu a pohostil. Na druhý deň zobral sa a šiel s nimi; aj niektorí bratia z Joppy šli s ním.
24  Na druhý deň prišli do Cezarey. Kornelius ich už čakal a zvolal si príbuzných a dôverných priateľov.
25  Ako Peter vchádzal dnu, vyšiel mu Kornelius naproti, a padnúc mu k nohám, vzýval ho.
26  Ale Peter ho zodvihol hovoriac mu: Vstaň! Veď aj ja som len človek.
27  Medzi rozhovorom vošiel dnu a našiel tam mnohých zhromaždených.
28  I povedal im: Vy viete, že Židovi nie je dovolené pripojiť sa alebo pristúpiť k pohanovi. Ale mne Boh ukázal, aby som nikoho nemal za poškvrneného alebo nečistého.
29  Preto prišiel som bez odporu, keď ste ma povolali. A teraz sa spytujem: Načo ste ma volali?
30  A Kornelius odpovedal: Pred štyrmi dňami postil som sa až po túto hodinu a o tretej hodine popoludní modlil som sa vo svojom dome. A tu naraz stál predo mnou muž v lesklom rúchu
31  hovoriac mi: Kornelius, Boh vyslyšal tvoju modlitbu a rozpomenul sa na tvoje almužny;
32  pošli teda do Joppy a povolaj si Šimona, prímenom Petra, ktorý býva v dome garbiara Šimona pri mori. A on príde a bude hovoriť s tebou.
33  Hneď som teda poslal po teba, a ty si dobre urobil, že si prišiel. Hľa, tu stojíme teraz všetci pred Bohom, aby sme počuli všetko, čo ti prikázal Pán.
34  Nato Peter otvoril ústa a hovoril: Naozaj, teraz poznávam, že Boh nikoho neuprednostňuje,
35  ale že Mu je príjemný, kto v ktoromkoľvek národe sa Ho bojí a koná spravodlivo.
36  To slovo, ktoré poslal synom izraelským, keď dal zvestovať pokoj skrze Ježiša Krista – a On je Pánom všetkých – 37  veď vy viete, čo sa dialo po celom Judsku, počnúc od Galiley, po krste, ktorý hlásal Ján;
38  ako Boh Duchom Svätým a mocou pomazal Ježiša Nazaretského, ktorý chodil, dobre činil a uzdravoval všetkých diablom posadnutých, pretože Boh bol s Ním.
39  A my sme svedkami všetkého, čo činil v Judsku a v Jeruzaleme, ako Ho aj zamordovali, povesiac Ho na drevo.
40  Toho Boh vzkriesil v tretí deň a dal Mu zjavovať sa
41  nie všetkému ľudu, ale svedkom, Bohom vopred vyvoleným, nám, ktorí sme s Ním jedli a pili po Jeho zmŕtvychvstaní.
42  A sám prikázal zvestovať ľudu a svedčiť, že On je ten Bohom ustanovený sudca živých a mŕtvych.
43  O Ňom svedčia všetci proroci, že pre Jeho meno dosiahne odpustenie hriechov každý, kto verí v Neho.
44  Ešte Peter hovoril tieto slová, keď Duch Svätý zostúpil na všetkých, ktorí počúvali jeho reč.
45  A spomedzi Židov veriaci, ktorí prišli s Petrom, užasli, že aj na pohanov vylial (Boh) dar Ducha Svätého;
46  lebo ich počuli hovoriť jazykmi a velebiť Boha. Vtedy povedal Peter:
47  Či môže niekto zabrániť pokrstiť vodou tých, čo prijali Ducha Svätého ako aj my?
48  Preto rozkázal, aby boli pokrstení v mene Ježiša Krista. I prosili ho, aby pobudol niekoľko dní medzi nimi.

1  Saul schvaľoval, že ho zavraždili. V ten deň začali ukrutne prenasledovať cirkevný zbor v Jeruzaleme, takže sa všetci, okrem apoštolov, rozpŕchli po Judsku a Samárii.
2  Štefana však pochovali nábožní mužovia a veľmi plakali nad ním.
3  Ale Saul nivočil cirkev, chodil po domoch, lapal mužov a ženy a vrhal ich do väzenia.
4  A tí, čo sa rozpŕchli, rozišli sa po okolí a zvestovali slovo.
5  Filip zišiel do samarského mesta a zvestoval im Krista.
6  Zástupy s jednomyseľnou pozornosťou sledovali, čo hovoril Filip, keď počuli a videli znamenia, ktoré robil.
7  Lebo z mnohých posadnutých vychádzali nečistí duchovia a kričali silným hlasom; aj mnohí porazení a chromí boli uzdravení.
8  A bola v tom meste veľká radosť.
9  V meste však už predtým žil istý muž menom Šimon, ktorý svojou mágiou uvádzal do úžasu obyvateľov Samárie. Hovoril o sebe, že je niekto veľký.
10  A všetci, od najmenšieho až po najväčšieho, ho počúvali a hovorili: Tento muž je tá veľká moc Božia!
11  Venovali mu veľkú pozornosť, lebo ich čarami už dlho napĺňal úžasom.
12  Ale keď uverili Filipovi, ktorý im kázal o kráľovstve Božom a o mene Pána Ježiša, dali sa krstiť mužovia i ženy.
13  Aj sám Šimon uveril, dal sa pokrstiť, pridŕžal sa Filipa a žasol, vidiac veľké znamenia a zázraky, ktoré sa diali.
14  Keď apoštolovia v Jeruzaleme počuli, že Samária prijala slovo Božie, poslali k nim Petra a Jána.
15  A tí prišli a modlili sa za nich, aby prijali Ducha Svätého,
16  lebo na nikoho z nich dovtedy nezostúpil; len pokrstení boli v meno Pána Ježiša.
17  Kládli teda ruky na nich a oni prijali Ducha Svätého.
18  Keď Šimon videl, že sa Duch Svätý udeľuje kladením rúk apoštolov, priniesol im peniaze
19  a prosil: Dajte aj mne takú moc, aby každý prijal Ducha Svätého, na koho položím ruky.
20  Odpovedal mu Peter: Nech zahynie tvoje striebro aj s tebou, pretože si sa nazdal, že za peniaze si nadobudneš dar Boží.
21  Nemáš podiel ani účasť na ňom, lebo tvoje srdce nie je úprimné pred Bohom.
22  Preto sa kajaj z tejto svojej prevrátenosti a pros Pána, či by ti azda neodpustil úmysel tvojho srdca,
23  lebo vidím, že si ako horká žlč a sputnaný neprávosťou.
24  I odpovedal Šimon: Modlite sa za mňa k Pánovi, aby ma nestihlo niečo z toho, čo ste povedali.
25  Keď skončili svedectvo a zvestovanie slova Pánovho, navracali sa do Jeruzalema, zvestujúc evanjelium v mnohých samarských mestečkách.
26  Tu anjel Pánov hovoril Filipovi: Vstaň a choď na juh, na cestu, čo vedie z Jeruzalema do Gazy a je pustá.
27  I vstal a šiel. A hľa, muž z Etiópie, eunuch, dvoran etiópskej kráľovnej Kandáky, správca celého jej pokladu, ktorý prišiel do Jeruzalema, aby vzýval Boha,
28  vracal sa (domov); sedel na svojom voze a čítal proroka Izaiáša.
29  I povedal Duch Filipovi: Pristúp a pripoj sa k vozu!
30  Keď Filip pribehol, počul, ako číta proroka Izaiáša, a spýtal sa: Či aj rozumieš, čo čítaš?
31  Odpovedal mu: Akože by som rozumel, ak mi len niekto nevysvetlí? Potom prosil Filipa, aby vyšiel (na voz) a prisadol k nemu.
32  Stať Písma, ktorú čítal, bola: Viedli Ho ako ovcu na zabitie, a ako baránok mlčí pred tým, kto ho strihá, tak neotvoril ústa.
33  Jeho ponížením bol súd nad Ním zrušený, a Jeho rod kto vypočíta? Lebo Jeho život je vzatý zo zeme.
34  Ohlásil sa eunuch a povedal Filipovi: Prosím ťa, o kom to hovorí prorok? Sám o sebe, a či o niekom inom?
35  Vtedy Filip otvoril ústa a počnúc týmto miestom Písma, zvestoval mu Ježiša.
36  Ako šli cestou ďalej, prišli k akejsi vode. I prehovoril eunuch: Ajhľa, voda! Čo mi prekáža dať sa pokrstiť?
37  Filip mu povedal: Ak veríš z celého srdca, môže sa stať. A (eunuch) odpovedal: Verím, že Ježiš Kristus je Syn Boží.
38  Nato kázal zastaviť voz a obaja, Filip a eunuch, zostúpili do vody; i pokrstil ho.
39  Keď vystúpil z vody, Duch Pánov uchopil Filipa, a eunuch ho viac nevidel, ale rozradostený šiel svojou cestou.
40  Potom sa Filip našiel v Azóte, pochodil všetky mestá a zvestoval evanjelium, až prišiel do Cezarey.

1  I spýtal sa ho veľkňaz: Či je to tak?
2  A (Štefan) odpovedal: Počujte, mužovia, bratia a otcovia! Boh slávy ukázal sa nášmu otcovi Abrahámovi, keď bol v Mezopotámii, skôr, ako býval v Chárane,
3  a riekol mu: Vyjdi zo svojej zeme a spomedzi svojho príbuzenstva a choď do zeme, ktorú ti ukážem.
4  Vyšiel teda z Chaldejska a býval v Chárane. Keď mu otec umrel, presťahoval ho (Boh) odtiaľ do tejto zeme, v ktorej teraz vy bývate.
5  Ale nedal mu v nej dedičstvo ani na stopu nohy; sľúbil mu však, že mu ju dá do vlastníctva, aj jeho potomstvu po ňom, hoci nemal dieťa.
6  Takto totiž hovoril Boh: Tvoje potomstvo bude bývať ako hosť v cudzej zemi, zotročia ho tam a zle budú nakladať s ním štyristo rokov,
7  ale národ, ktorému budú otročiť, ja budem súdiť, povedal Boh, a potom vyjdú a budú mi slúžiť na tomto mieste.
8  Nato dal mu zmluvu obriezky. Tak splodil Izáka a obrezal ho na ôsmy deň; Izák (splodil) Jákoba a Jákob dvanásť patriarchov.
9  Patriarchovia žiarlili však na Jozefa a predali ho do Egypta. Ale Boh bol s ním,
10  vyslobodil ho zo všetkých úzkostí a dal mu milosť a múdrosť pred faraónom, egyptským kráľom, ktorý ho ustanovil za správcu nad Egyptom a nad celým svojím domom.
11  Potom prišiel na celý Egypt a Kanaán hlad a veľké súženie, takže naši otcovia nenachádzali potraviny.
12  Keď Jákob počul, že v Egypte majú obilie, poslal tam našich otcov prvý raz.
13  Na druhom raze dal sa Jozef poznať svojim bratom a faraón sa dozvedel o rode Jozefovom.
14  Vtedy Jozef dal zavolať k sebe otca Jákoba a celú jeho rodinu, počtom sedemdesiatpäť duší.
15  A šiel Jákob do Egypta a skonal on aj naši otcovia.
16  I preniesli ich do Síchemu a pochovali v hrobe, ktorý kúpil Abrahám za zjednané striebro od synov Emorových v Sícheme.
17  Ako sa potom približoval čas zasľúbenia, ktoré Hospodin s prísahou dal Abrahámovi, rástol a rozmnožoval sa ľud v Egypte,
18  až nastúpil iný kráľ v Egypte, ktorý nepoznal Jozefa.
19  Ten podvádzal náš rod a trápil našich otcov, takže boli nútení vyhadzovať svoje nemluvniatka, aby nezostali nažive.
20  V tomto čase narodil sa Mojžiš a bol milý Bohu. Tri mesiace chovali ho v jeho otcovskom dome,
21  a keď ho vyložili, vzala si ho dcéra faraónova a vychovala za syna.
22  A naučil sa Mojžiš všetku egyptskú múdrosť a bol mocný v slovách aj v skutkoch.
23  Keď však dovŕšil štyridsať rokov, zatúžil v srdci navštíviť svojich bratov, synov izraelských.
24  A keď videl, ako sa jednému z nich krivdí, zastal sa ho, pomstil utlačovaného a zabil Egypťana.
25  Domnieval sa, že jeho bratia porozumejú, že im Boh posiela záchranu skrze jeho ruky, ale neporozumeli.
26  Na druhý deň prišiel k nim, keď sa vadili medzi sebou; napomínal ich k pokoju hovoriac: Mužovia, ste bratia. Prečo si navzájom krivdíte?
27  Ale ten, čo krivdil svojmu blížnemu, odbil ho slovami: Kto ťa ustanovil za vladára a sudcu nad nami?
28  Či chceš zabiť aj mňa, ako si včera zabil Egypťana?
29  Pre tieto slová utiekol Mojžiš a býval ako cudzinec v Madiansku, kde splodil dvoch synov.
30  A keď minulo štyridsať rokov, ukázal sa mu na púšti vrchu Sinaj anjel Pánov v plameni horiaceho kra.
31  Keď to Mojžiš uvidel, divil sa tomu videniu. A keď podišiel, aby sa pozrel, ozval sa k nemu hlas Pánov:
32  Ja som Boh tvojich otcov, Boh Abrahámov, Izákov a Jákobov. I preľakol sa Mojžiš a neodvážil sa pozrieť (v tú stranu).
33  Pán mu však hovoril (ďalej): Zobuj si obuv z nôh, lebo miesto, na ktorom stojíš, je svätá zem.
34  Videl som, videl, ako zle zachádzajú s mojím ľudom v Egypte, a počul som jeho stonanie; preto som zostúpil, aby som ho vyslobodil. A teraz poď, pošlem ťa do Egypta.
35  Toho Mojžiša teda, ktorého zapreli, keď mu povedali: Kto ťa ustanovil za vladára a sudcu? toho ako vodcu a vysloboditeľa poslal skrze anjela, ktorý sa mu ukázal v kre.
36  A on ich aj vyviedol, činiac znamenia a zázraky v zemi egyptskej a na Červenom mori, aj na púšti za štyridsať rokov.
37  To je ten Mojžiš, ktorý povedal synom izraelským: Pán Boh vzbudí vám spomedzi vašich bratov proroka ako mňa. Toho počúvajte!
38  To je ten, ktorý bol v zhromaždení na púšti prostredníkom medzi anjelom, ktorý hovoril k nemu na vrchu Sinaj, a medzi našimi otcami; on prijal živé slová, aby ich vydal nám;
39  ktorého naši otcovia nechceli poslúchať, ale ho zavrhli a obrátili sa srdcom k Egyptu,
40  hovoriac Áronovi: Urob nám bohov, ktorí pôjdu pred nami, lebo nevieme, čo je s Mojžišom, ktorý nás vyviedol z Egypta.
41  I urobili si v tie dni teľa a obetovali tejto modle, veseliac sa z diela svojich rúk.
42  Ale Boh sa odvrátil od nich a vydal ich, aby uctievali hviezdy na nebi, ako čítame v knihe prorokov: Či ste mi, dom izraelský, za tých štyridsať rokov na púšti vari obetovali zvieratá a (iné) obete?
43  Či ste nebrávali so sebou radšej stánok Molochov a hviezdu svojho boha Romfa, obrazy, ktoré ste si sami urobili, aby ste ich vzývali? Preto vás presťahujem až za Babylon.
44  Naši otcovia mali stánok svedectva na púšti, ako nariadil Ten, ktorý rozkazoval Mojžišovi urobiť ho podľa vzoru, aký videl.
45  Tento (stánok) prevzali aj naši otcovia, vniesli ho s Józuom do zeme pohanov, ktorých vyhnal pred našimi otcami (a mali ho) až do dňov Dávidových.
46  Dávid našiel milosť u Boha a prosil, aby mohol nájsť stánok Bohu Jákobovmu.
47  Šalamún Mu potom vystavil dom.
48  Ale Najvyšší nebýva v chrámoch rukou vybudovaných, ako hovorí prorok:
49  Nebesá sú mi trónom a zem podnožím; aký mi teda vystavíte dom, – hovorí Pán, alebo kde je aké miesto pre môj odpočinok?
50  Či to všetko neurobila moja ruka?
51  Vy tvrdošijní a neobrezaného srdca a uší, vy sa vždy protivíte Duchu Svätému; ako vaši otcovia, tak aj vy.
52  Ktorého z prorokov neprenasledovali vaši otcovia? Pomordovali tých, čo predzvestovali príchod toho Spravodlivého; a Jeho zradcami a vrahmi ste teraz vy,
53  ktorí ste prostredníctvom anjelov prijali zákon, ale ste ho nezachovávali.
54  Keď to počuli, zúrili v srdci a škrípali zubami na neho.
55  Ale on, plný Ducha Svätého, vzhliadol k nebesám, videl slávu Božiu a Ježiša stáť na pravici Božej,
56  i riekol: Ajhľa, vidím nebesá otvorené a Syna človeka stáť na pravici Božej.
57  Oni však skríkli mohutným hlasom, zapchávajúc si uši, a potom sa jednomyseľne oborili na neho.
58  Vyhnali ho z mesta a kameňovali. Svedkovia poodkladali si šaty k nohám mládenca menom Saul.
59  A kameňovali Štefana, ktorý sa modlil: Pane Ježiši, prijmi môjho ducha!
60  Potom pokľakol, zvolal silný hlasom: Pane, nepočítaj im tento hriech! A len čo dopovedal, usnul.