MediaServis

1  Videl som iného mocného anjela zostupovať z neba; bol zahalený oblakom, na hlave dúha, tvár ako slnko, nohy ohnivé stĺpy,
2  a v jeho ruke otvorená knižka. Pravou nohou sa postavil na more, ľavou na zem
3  a volal mohutným hlasom, ako keď reve lev. Hneď, ako zavolal, zaznelo sedem hromov.
4  Keď doznelo sedem hromov, chcel som to napísať, ale počul som hlas z neba: Zapečať, čo hovorilo sedem hromov, a nepíš to!
5  Anjel však, ktorého som videl stáť na mori a na zemi, zdvihol pravú ruku k nebu
6  a prisahal na Toho, ktorý je večne živý a stvoril nebo a čo je v ňom, zem a čo je na nej, i more a čo je v ňom: Už nebude viac kedy,
7  ale v dňoch hlasu siedmeho anjela, keď zatrúbi, zavŕši sa tajomstvo Božie, ako radostne zvestoval svojim služobníkom, prorokom.
8  Ale hlas, ktorý som počul z neba, hovoril mi opäť takto: Choď, vezmi otvorenú knižku z ruky anjela, ktorý stojí na mori a na zemi!
9  Nato som odišiel k anjelovi a povedal som mu: Daj mi tú knižočku! Odpovedal mi: Vezmi a zjedz ju, vnútro ti naplní horkosťou, ale v ústach ti bude sladká ako med.
10  Ja som vzal anjelovi knižočku z ruky, a keď som ju jedol, zhorklo mi vnútro.
11  Ešte mi povedali: Musíš ďalej porokovať o ľuďoch, národoch, jazykoch i mnohých kráľoch.

1  Keď prišli cez Amfipolis a Apolóniu, prišli do Tesaloniky, kde Židia mali synagógu.
2  Pavel podľa svojho zvyku vošiel medzi nich a po tri soboty rozprával sa s nimi o Písmach,
3  vysvetľoval im a vykladal, že musel Kristus trpieť a vstať z mŕtvych. A týmto Kristom, (hovoril), je Ježiš, ktorého vám ja zvestujem.
4  Niektorí z nich uverili a pripojili sa k Pavlovi a Sílovi, aj spomedzi bohabojných Grékov veľmi mnohí a z popredných žien nemálo.
5  Ale Židia, plní žiarlivosti, pribrali si niekoľko podliakov z ulice, urobili poplach, vzbúrili mesto, napadli dom Jasonov a hľadali ich, aby ich vyviedli pred ľud.
6  Keď ich však nenašli, vyvliekli Jasona a niektorých bratov pred predstavených mesta a kričali: Títo rozvracajú celý svet a teraz prišli aj sem
7  a Jason ich prijal; všetci konajú proti cisárovým nariadeniam, lebo rozhlasujú, že iný je kráľom, akýsi Ježiš.
8  Takto pobúrili zástup a predstavených mesta, ktorí to počuli.
9  Ale keď dostali záruku od Jasona a ostatných, prepustili ich.
10  Tu bratia hneď v noci vypravili Pavla a Síla do Berie. Ako tam prišli, vyhľadali židovskú synagógu.
11  Títo (Židia) boli šľachetnejšieho zmýšľania ako v Tesalonike; veľmi ochotne prijímali slovo a každý deň skúmali Písma, či je skutočne tak.
12  A mnohí z nich uverili, aj spomedzi popredných gréckych žien a mužov nemálo.
13  Ako sa Židia v Tesalonike dozvedeli, že Pavel aj v Berii zvestuje slovo Božie, prišli aj tam, podnietili a vzbúrili zástupy.
14  Vtedy bratia rýchle vystrojili Pavla, aby odišiel až k moru; ale Sílas a Timoteos zostali tam.
15  A tí, čo vyprevádzali Pavla, doprevadili ho až do Atén a vrátili sa, keď prevzali odkaz pre Síla a Timotea, aby čím najskôr prišli za ním.
16  Dokiaľ ich Pavel vyčkával v Aténach, rozhorľoval sa v ňom jeho duch vidiac, že je mesto oddané modloslužbe.
17  Zhováral sa teda v synagóge so Židmi a s bohabojnými mužmi a na námestí deň po deň so všetkými, s ktorými sa práve zišiel.
18  Pustili sa s ním do debaty aj niektorí epikurejskí a stoickí filozofi. Jedni hovorili: Čo to chce povedať tento táraj? Iní zase: Tak sa zdá, že hlása cudzie božstvá. A to preto, že zvestoval Ježiša a vzkriesenie.
19  Chytili ho teda, odviedli na Areopág a povedali: Či môžeme zvedieť, čo je to za nové učenie, ktoré hlásaš?
20  Lebo niečo neslýchané počúvajú naše uši; chceme teda zvedieť, čo to má byť.
21  Všetci Aténčania totiž, aj cudzinci, ktorí tam prebývali, na nič iné neboli takí ochotní, ako rozprávať alebo počúvať niečo nové.
22  Nato sa Pavel postavil prostred Areopágu a hovoril: Mužovia, Aténčania, zo všetkého vidím, že ste veľmi bohabojní;
23  lebo keď som chodil po vašich svätyniach a obzeral si ich, našiel som aj oltár s nápisom: Neznámemu Bohu. Nuž, Toho, ktorého vy nepoznáte, a (predsa) ctíte, ja vám zvestujem.
24  Boh, ktorý stvoril vesmír a všetko, čo je v ňom, pretože je Pánom neba a zeme, nebýva v chrámoch rukami vybudovaných
25  a nedá si slúžiť ľudským rukám, akoby dačo potreboval; veď On sám dáva všetkým život, dýchanie a všetko.
26  On urobil z jednej krvi všetky pokolenia ľudské, aby obývali celý povrch zeme; stanovil určité časy a hranice ich prebývania,
27  aby hľadali Boha, či by Ho azda nenahmatali a nenašli. Veď On predsa nie je ďaleko od nikoho z nás,
28  lebo Ním žijeme, hýbeme sa a trváme, ako aj ktorýsi z vašich básnikov povedali: Lebo aj my Jeho rod sme.
29  Keďže sme teda rod Boží, nesmieme si myslieť, že božstvo je podobné zlatu alebo striebru, alebo kameňu, dielu ľudského umenia a dôvtipu.
30  Ale na časy tejto nevedomosti nehľadí Boh, no teraz dáva zvestovať ľuďom, aby sa všetci všade kajali;
31  lebo určil deň, keď spravodlivo bude súdiť svet skrze Muža na to ustanoveného, a všetkým pomáha veriť v Neho tým, že Ho vzkriesil z mŕtvych.
32  Ako počuli o vzkriesení z mŕtvych, jedni sa posmievali a iní povedali: Budeme ťa o tomto aj inokedy počúvať.
33  Tak odišiel Pavel spomedzi nich.
34  Niektorí mužovia pripojili sa však k nemu a uverili. Medzi nimi bol aj Dionýzios a Areopagita, žena menom Damaris a iní.

1  Tak prišiel (Pavel) aj do Derby a Lystry. A hľa, bol tam učeník menom Timoteos, syn veriacej ženy Židovky a otca Gréka,
2  o ktorom bratia v Lystre a Ikónii vydávali dobré svedectvo.
3  Pavel chcel, aby šiel s ním; i vzal ho so sebou a obrezal kvôli Židom v tých krajoch, keďže všetci vedeli, že mal otca Gréka.
4  Kadiaľ chodili po mestách, všade nariaďovali zachovávať ustanovenia, na ktorých sa uzniesli apoštolovia a starší v Jeruzaleme.
5  A tak sa cirkevné zbory utvrdzovali vo viere a rozmnožovali počtom zo dňa na deň.
6  Potom prešli Frýgiou a Galáciou, ale Duch Svätý im zakázal hlásať slovo v Ázii.
7  Keď prišli k Mýzii, pokúšali sa ísť do Bitýnie, ale Duch Ježišov im nedovolil.
8  Prešli teda Mýziou a zišli do Troady.
9  Tu sa ukázalo Pavlovi v noci videnie: nejaký muž, Macedónec, stál pred ním a prosil ho hovoriac: Prejdi do Macedónie a pomôž nám!
10  Ako videl toto videnie, ponáhľali sme sa do Macedónie, presvedčení, že nás Boh volá, aby sme im zvestovali evanjelium.
11  Pustili sme sa teda z Troady na more a plavili priamo na Samotráku, na druhý deň do Neapolisu,
12  odtiaľ do Filipisu, ktoré je prvým mestom, kolóniou v tejto časti Macedónie.
13  V sobotný deň vyšli sme za bránu k rieke, kde – ako sme sa nazdávali – (Židia) sa modlievali; sadli sme si a hovorili sme so ženami, ktoré sa tam zišli.
14  Počúvala (ich) aj jedna bohabojná žena menom Lýdia, obchodníčka so šarlátom z mesta Tyatíry. Tej otvoril Pán srdce, aby pozorne počúvala, čo Pavel hovoril.
15  Keď sa dala pokrstiť i so svojím domom, prosila nás hovoriac: Keď ste ma uznali za vernú Pánovi, vojdite do môjho domu a zostaňte u mňa. A prinútila nás.
16  Keď sme potom išli na miesto, kde sa modlievali, stretla sa s nami služobná dievka, ktorá mala veštiaceho ducha a veštením prinášala svojim pánom bohatý zárobok.
17  Nasledovala Pavla a volajúc za nami, hovorila: Títo ľudia sú služobníci najvyššieho Boha, ktorí vám zvestujú cestu spasenia.
18  A robila to mnoho dní. Ale Pavel sa hneval a obrátiac sa, povedal tomu duchovi: Prikazujem ti v mene Ježiša Krista, aby si vyšiel z nej. A vyšiel z nej v tú hodinu.
19  Keď jej páni videli, že im ušla nádej na zárobok, chytili Pavla a Síla a vliekli ich na námestie pred (mestský) súd;
20  i predviedli ich pred sudcov hovoriac: Títo ľudia búria naše mesto; sú Židia
21  a hlásajú obyčaje, ktoré my Rimania nesmieme prijať, ani zachovávať.
22  Súčasne aj zástup povstal proti nim a sudcovia strhli z nich rúcho a rozkázali ich zbičovať.
23  Keď ich zbičovali, uvrhli ich do väzenia a žalárnikovi prikázali, aby ich starostlivo strážil.
24  Keď dostal taký príkaz, uvrhol ich do vnútorného väzenia a nohy im tuho zovrel do klady.
25  Okolo polnoci modlili sa Pavel a Sílas, spievali Bohu chvály a väzni ich počúvali.
26  Odrazu nastalo veľké zemetrasenie, takže sa otriasali základy žalára, všetky dvere sa razom otvorili a všetkým sa uvoľnili okovy.
27  Keď sa žalárnik prebudil a dvere väzenia videl otvorené, tasil meč a chcel si vziať život; domnieval sa totiž, že väzni utiekli.
28  Ale Pavel zavolal silným hlasom: Neubližuj si! Veď sme všetci tu!
29  I pýtal si svetlo, vbehol a trasúc sa padol pred Pavlom a Sílom,
30  vyviedol ich hovoriac: Páni, čo mám činiť, aby som bol spasený?
31  Odpovedali mu: Ver v Pána Ježiša a budeš spasený ty aj tvoj dom!
32  Potom hovorili mu slovo Božie, aj všetkým v jeho dome.
33  V tú nočnú hodinu prijal ich k sebe, umyl im rany a hneď sa dal pokrstiť aj on, aj všetci jeho domáci.
34  Potom ich zaviedol do domu, pripravil stôl a veselil sa s celým domom, že uveril Bohu.
35  Keď sa rozodnilo, poslali sudcovia drábov s odkazom: Vypusť tých ľudí!
36  Žalárnik oznámil Pavlovi tie slová: Sudcovia odkázali, aby sme vás prepustili. Vyjdite teda a choďte v pokoji!
37  Ale Pavel im povedal: Verejne a bez odsúdenia zbili nás, rímskych občanov, a uvrhli do väzenia; a teraz nás ešte tajne vyháňajú? To nie; nech sami prídu a vyvedú nás!
38  Drábi oznámili sudcom tieto slová. I preľakli sa, keď počuli, že sú Rimania.
39  A prišli, odprosovali ich, potom ich vyviedli a prosili, aby odišli z mesta.
40  Vyjdúc z väzenia, vošli k Lýdii, ponavštevovali, ponapomínali bratov a odišli.

1  Ale niektorí, čo prišli z Judska, učili bratov: Ak sa nedáte obrezať podľa ustanovenia Mojžišovho, nemôžete dôjsť spasenia.
2  Keďže z toho povstal spor a nemalá hádka medzi Pavlom, Barnabášom a medzi nimi, nariadili, aby Pavel, Barnabáš a niektorí ďalší z nich išli v tejto spornej otázke k apoštolom a starším do Jeruzalema.
3  Vyprevadení teda cirkevným zborom, prešli Feníciou a Samáriou, rozprávali o obrátení pohanov a všetkým bratom spôsobili veľkú radosť.
4  Keď prišli do Jeruzalema, prijal ich cirkevný zbor, aj apoštolovia a starší. Tu vyrozprávali, čo všetko učinil Boh s nimi.
5  Ale povstali niektorí, čo sa zo strany farizejov stali veriacimi, a vyhlásili, že ich treba obrezať a prikázať im, aby zachovávali zákon Mojžišov.
6  Nato zišli sa apoštolovia a starší, aby uvažovali o tom.
7  Po dlhých hádkach povstal Peter a hovoril im: Mužovia, bratia, vy viete, že si ma Boh oddávna vyvolil spomedzi vás, aby pohania z mojich úst počuli evanjelium a aby uverili.
8  A Boh, ktorý pozná srdcia, osvedčil sa za nich, keď im dal Ducha Svätého ako aj nám
9  a nerobil rozdiel medzi nami a medzi nimi, ale vierou očistil im srdce.
10  Čo teda pokúšate teraz Boha a kladiete učeníkom na šiju jarmo, ktoré ani naši otcovia, ani my nevládali sme niesť?
11  Ale veríme, že z milosti Pána Ježiša Krista dôjdeme spasenia ako aj oni.
12  Celé zhromaždenie mlčalo a počúvali Barnabáša a Pavla, ktorí im rozprávali, aké znamenia a zázraky činil Boh skrze nich medzi pohanmi.
13  Keď zamĺkli, odpovedal Jakub: Mužovia, bratia, počujte ma!
14  Šimon rozpovedal, ako sa Boh od počiatku staral, aby si získal spomedzi pohanov ľud pre svoje meno.
15  A s tým súhlasia aj prorocké reči, ako je napísané:
16  Potom sa vrátim a znovu vybudujem rozpadnutý stánok Dávidov; jeho zrúcaniny znovu vybudujem a vyzdvihnem ho,
17  aby hľadali Pána ostatní ľudia a všetci pohania, nad ktorými bolo vyslovené moje meno, hovorí Pán, ktorý to
18  známym činí od vekov.
19  Preto tak súdim, aby sme nerobili ťažkosti tým, ktorí sa spomedzi pohanov obracajú k Bohu;
20  ale napíšeme im, aby sa zdržiavali modlárskych po škvŕn, smilstva a mäsa zo zaduseného a krvi.
21  Lebo Mojžiš, ktorého každú sobotu čítajú v synagógach, má od dávnych pokolení po mestách kazateľov.
22  Nato sa apoštolovia a starší s celým cirkevným zborom uzniesli vybrať spomedzi seba mužov a poslať s Pavlom a Barnabášom do Antiochie, a to Júdu, prímenom Barsabáša, a Síla, popredných mužov medzi bratmi.
23  A napísali im po nich: Apoštolovia a starší bratia posielajú pozdrav bratom, ktorí sú z pohanov a bývajú v Antiochii, Sýrii a Cilícii.
24  Keďže sme počuli, že niektorí z nás, hoci sme im to nekázali, znepokojili vás svojimi rečami a poplietli vám mysle,
25  jednomyseľne sme sa uzniesli poslať k vám vybraných mužov s naším milovaným Barnabášom a Pavlom,
26  s mužmi, ktorí životy nasadili pre meno nášho Pána Ježiša Krista.
27  Poslali sme teda Júdu a Síla, a oni vám aj ústne oznámia to isté.
28  Duch Svätý a my sme sa rozhodli neukladať vám nijaké iné bremeno okrem týchto nevyhnutných vecí:
29  aby ste sa zdržiavali mäsa modlám obetovaného, krvi, mäsa zo zaduseného a smilstva. Ak sa týchto vecí budete chrániť, dobre urobíte. Majte sa dobre!
30  Takto prepustení prišli do Antiochie, zvolali zástup a odovzdali im list.
31  Keď ho prečítali, zaradovali sa tomu napomenutiu.
32  Júda a Sílas, ktorí tiež boli proroci, povzbudzovali potom bratov a posilňovali mnohými slovami.
33  Nejaký čas strávili tam, potom ich bratia prepustili v pokoji k tým, čo ich poslali.
34  Ale Sílas sa rozhodol zostať.
35  Pavel a Barnabáš ostali v Antiochii, učili a s mnohými inými zvestovali slovo Pánovo.
36  O niekoľko dní povedal Pavel Barnabášovi: Vráťme sa a po všetkých mestách, v ktorých sme zvestovali slovo Pánovo, ponavštevujeme bratov, ako sa majú.
37  Barnabáš chcel vziať aj Jána, prímenom Marka.
38  Ale Pavel nástojil, aby ho nebral, pretože sa v Pamfýlii odlúčil od nich a nešiel pracovať s nimi.
39  Povstal teda rozpor medzi nimi, takže sa rozišli. Barnabáš vzal Marka a odplavil sa na Cyprus.
40  Pavel si však pribral Síla a porúčaný bratmi milosti Pánovej odišiel,
41  pochodil Sýriu a Cilíciu, posiľňujúc cirkevné zbory.

1  V Ikónii vošli podobne do židovskej synagógy a hovorili tak, že veľmi mnohí uverili aj spomedzi Židov aj spomedzi Grékov.
2  Ale Židia, ktorí neuverili, vzbúrili a rozdráždili mysle pohanov proti bratom.
3  Predsa strávili tam dlhší čas a neohrozene hovorili o Pánovi, ktorý vydával svedectvo slovu svojej milosti a dával im (moc) činiť znamenia a zázraky svojimi rukami.
4  I rozdvojili sa obyvatelia mesta: jedni boli so Židmi, iní s apoštolmi.
5  Keď sa však pohania a Židia so svojimi poprednými mužmi pripravovali zhanobiť ich a ukameňovať,
6  upozornení na to, utiekli do lykaonských miest: Lystry, Derby a do ich okolia
7  a tam zvestovali evanjelium.
8  I bol v Lystre muž, nevládny na nohy, chromý od narodenia, ktorý (len) sedel a nikdy nechodil.
9  Ten počúval Pavla, keď hovoril. Pavel sa uprene zahľadel na neho, a keď videl, že verí vo svoje uzdravenie,
10  povedal mu silným hlasom: Postav sa na rovné nohy! I vyskočil a chodil.
11  Keď zástupy videli, čo Pavel urobil, pozdvihli svoj hlas a po lykaonsky povedali: Bohovia sa pripodobnili ľuďom a zostúpili k nám.
12  Barnabáša pomenovali Jupiterom a Pavla, pretože on hovoril, Hermesom.
13  Kňaz Jupiterovho chrámu, ktorý bol pred mestom, priviedol k bránam junce a vence a so zástupmi chcel obetovať.
14  Keď to apoštolovia Barnabáš a Pavel počuli, roztrhli si rúcha a vybehnúc k zástupu hlasno volali:
15  Čo to robíte, mužovia? Aj my sme ľudia vám podobní a zvestujeme vám evanjelium, aby ste sa od tých márností obrátili k živému Bohu, Stvoriteľovi neba a zeme, mora i všetkého, čo je v nich,
16  ktorý v pominulých pokoleniach nechal všetkých pohanov chodiť po ich cestách,
17  hoci sa aj nenechal bez osvedčenia, ale činil dobre, dával vám z neba dažde a úrodné časy a naplňoval vás pokrmom a potešením.
18  Takýmito slovami podarilo sa im horko-ťažko upokojiť zástupy, aby im neobetovali.
19  Prišli však Židia z Antiochie a Ikónie, získali si zástupy a kameňujúc Pavla, vyvliekli ho z mesta, lebo si mysleli, že umrel.
20  Ale (Pavel), ako ho učeníci obstúpili, vstal, vošiel do mesta a na druhý deň odišiel s Barnabášom do Derby.
21  Potom, keď v tomto meste zvestovali evanjelium a získali mnoho učeníkov, vrátili sa do Lystry, Ikónie a Antiochie;
22  utvrdzovali duše učeníkov povzbudzujúc ich, aby zotrvali vo viere, a že: Cez mnohé súženie musíme vojsť do kráľovstva Božieho.
23  Nato po cirkevných zboroch ustanovili starších a na modlitbách a pôstoch porúčali ich Pánovi, v ktorého uverili.
24  Potom prejdúc Pisidiou, prešli do Pamfýlie,
25  hlásali slovo v Perge a zišli do Attálie.
26  Odtiaľ sa preplavili do Antiochie, odkiaľ (vyšli), poručení milosti Božej, do práce, ktorú (práve) dokončili.
27  Ako ta prišli, zhromaždili cirkevný zbor a oznámili im, čo všetko učinil Boh s nimi, a že aj pohanom otvoril dvere viery.

1  V Antiochii, pri tamojšom cirkevnom zbore, boli prorokmi a učiteľmi Barnabáš, Šimon, prímenom Čierny, Kyrénsky Lukios, Manahen, odkojený spolu s tetrarchom Herodesom, a Saul.
2  Keď raz slúžili Pánovi a postili sa, riekol Duch Svätý: Oddeľte mi Barnabáša a Saula pre prácu, do ktorej som ich povolal.
3  Nato sa postili a modlili; potom kládli ruky na nich a prepustili ich.
4  A oni, vyslaní Duchom Svätým, zišli do Seleukie, odtiaľ sa preplavili na Cyprus,
5  a keď prišli do Salamíny, zvestovali slovo Božie v židovských synagógach. Mali so sebou Jána, aby im posluhoval.
6  Keď prešli celým ostrovom až do Pafu, našli tam muža, akéhosi čarodejníka, falošného proroka, Žida menom Barjezus,
7  ktorý bol tam s vladárom Sergiom Pavlom, mužom rozumným. Tento (Sergios) povolal si Barnabáša a Saula a žiadal si počuť slovo Božie.
8  Ale Elymas, čarodejník – toto znamená totiž v preklade jeho meno – postavil sa proti nim a snažil sa odvrátiť vladára od viery.
9  Vtedy Saul, ktorý sa volal aj Pavel, naplnený Duchom Svätým, uprene sa zahľadel na neho
10  a povedal mu: Človeče, plný všetkej ľsti a každej nešľachetnosti, syn diablov a nepriateľ každej spravodlivosti, či neprestaneš prevracať priame cesty Pánove?
11  Teraz, ajhľa, ruka Pánova proti tebe, oslepneš a začas neuvidíš slnko. A zaraz obkľúčila ho mrákota a tma, i chodil sem-tam a hľadal niekoho, kto by ho vodil za ruku.
12  Keď vladár videl, čo sa stalo, uveril a veľmi sa divil Pánovmu učeniu.
13  Keď sa Pavel a tí, čo boli s ním, pustili z Pafu na more, prišli do Pergy v Pamfylii. Ján sa však oddelil od nich a vrátil sa do Jeruzalema.
14  Oni šli z Pergy ďalej a prišli do Pisidskej Antiochie; v deň sobotný šli do synagógy a sadli si.
15  Po prečítaní zo Zákona a Prorokov poslali im predstavení synagógy odkaz: Mužovia, bratia! Ak máte nejaké napomenutie pre ľud, hovorte.
16  Vstal teda Pavel a dajúc rukou znamenie, hovoril: Mužovia izraelskí a všetci, ktorí sa bojíte Boha, počúvajte!
17  Boh tohto ľudu izraelského vyvolil si našich otcov a vyvýšil tento ľud, keď býval v cudzine v Egypte, vyviedol ich odtiaľ silnou rukou,
18  asi štyridsať rokov živil ich na púšti,
19  vyhubil sedem národov v Kanaáne a ich zem im podelil losovaním;
20  potom asi štyristopäťdesiat rokov dával im sudcov až po proroka Samuela,
21  od toho času žiadali si kráľa, a dal im Boh na štyridsať rokov Saula, syna Kízovho, muža z kmeňa Benjamínovho;
22  a keď tohto zavrhol, povolal im za kráľa Dávida, ktorému sám vydal svedectvo týmito slovami: Našiel som Dávida, syna Jesseho, muža podľa svojho srdca; ktorý bude konať všetko po mojej vôli.
23  A z jeho potomstva, ako bol zasľúbil, vyviedol Boh Izraelovi Spasiteľa Ježiša,
24  pred ktorého príchodom hlásal Ján krst pokánia všetkému ľudu izraelskému.
25  A keď Ján dokonával beh života, hovoril: Nie som tým, za koho ma pokladáte; ale, ajhľa, za mnou prichádza, ktorému nie som hoden rozviazať obuv na nohách.
26  Mužovia, bratia, synovia z rodu Abrahámovho, a tí, čo sa medzi vami boja Boha, nám bolo poslané slovo tohto spasenia.
27  Lebo obyvatelia jeruzalemskí a ich poprední mužovia Ho nepoznali a tým, že Ho odsúdili, naplnili reči prorocké, ktoré čítavame každú sobotu,
28  a hoci nenašli príčiny smrti, predsa žiadali Piláta, aby Ho dal zahubiť.
29  A keď vykonali všetko, čo bolo napísané o Ňom, sňali ho z kríža a položili do hrobu.
30  Ale Boh Ho vzkriesil z mŕtvych,
31  a mnoho dní zjavoval sa tým, čo prišli s Ním z Galiley do Jeruzalema a teraz sú Mu svedkami pred ľudom.
32  Aj my vám zvestujeme evanjelium, že zasľúbenie, dané otcom,
33  splnil Boh nám, ich deťom, vzkriesiac Ježiša. Ako je napísané aj v druhom žalme: Ty si môj syn; ja som Ťa splodil dnes.
34  A že vzkriesil z mŕtvych, aby sa nikdy viac nevrátil do porušenia, to predpovedal takto: Dám vám sväté zasľúbenie, učinené Dávidovi.
35  Preto hovorí aj na inom mieste: Nedovolíš, aby Tvoj Svätý podľahol záhube.
36  Lebo keď Dávid poslúžil svojmu pokoleniu po vôli Božej, umrel a bol pripojený k otcom: videl teda porušenie.
37  Ale Ten, ktorého Boh vzkriesil, nevidel porušenie.
38  Vedzte teda, mužovia, bratia, že sa vám skrze Neho zvestuje odpustenie hriechov a že od všetkých (hriechov), od ktorých vás ani zákon Mojžišov nemohol ospravedlniť,
39  je každý veriaci ospravedlnený skrze Neho.
40  Preto hľaďte, aby neprišlo na vás, čo povedali proroci:
41  Pozrite, pohŕdači, divte sa a zahyňte, pretože vykonám za vašich dní skutok, ktorému neuveríte, aj keď by vám niekto rozprával o ňom.
42  Keď potom vychádzali, prosili ich, aby im aj na druhú sobotu hovorili o týchto veciach.
43  A keď sa zhromaždenie rozchádzalo, mnoho Židov a bohabojných prozelytov nasledovalo Pavla a Barnabáša, ktorí hovorili s nimi a povzbudzovali ich, aby zotrvali v milosti Božej.
44  Na druhú sobotu zišlo sa temer celé mesto, aby počúvali slovo Božie.
45  Ale Židia, keď videli zástupy, naplnení závisťou, odporovali tomu, čo Pavel hovoril, a rúhali sa.
46  Nato im Pavel a Barnabáš povedali mužne: Najprv vám sme museli kázať slovo Božie; ale keď ho zavrhujete a nepokladáte sa za hodných večného života, ajhľa, obraciame sa k pohanom.
47  Lebo tak nám prikázal Pán: Položil som Ťa za svetlo pohanom, aby si bol spasením až do končín zeme.
48  Keď to počuli pohania, zaradovali sa, velebili slovo Pánovo a uverili všetci, ktorí boli určení na večný život.
49  A slovo Pánovo rozšírilo sa po celej tej krajine.
50  Ale Židia vzbúrili bohabojné vznešené ženy a popredných mešťanov, podnietili prenasledovanie proti Pavlovi a Barnabášovi a vyhnali ich zo svojich končín.
51  A oni strasúc pred nimi prach z nôh, odišli do Ikonie.
52  A učeníci naplnení boli radosťou a Duchom Svätým.

1  V tom čase začal kráľ Herodes trápiť niektorých z cirkevného zboru;
2  dal sťať Jakuba, brata Jánovho,
3  a keď videl, že sa to Židom páči, rozkázal zlapať aj Petra; a boli práve dni nekvasených chlebov.
4  Keď sa ho zmocnil, uvrhol ho do väzenia a odovzdal štyrom žoldnierskym oddielom po štyroch mužoch, aby ho strážili, lebo po veľkonočných slávnostiach chcel ho dať predviesť ľudu.
5  Strážili teda Petra vo väzení, ale cirkevný zbor sa horlivo modlil k Bohu za neho.
6  V tú noc, keď Herodes mal dať predviesť Petra, spal tento medzi dvoma žoldniermi, zviazaný dvoma reťazami, a strážnici strážili väzenie predo dvermi.
7  A hľa, zjavil sa anjel Pánov a svetlo ožiarilo miestnosť. (Anjel) udrel Petra do boku a zobudil ho hovoriac: Vstaň, rýchlo! A okovy spadli mu z rúk.
8  I povedal mu anjel: Opáš sa a obuj! Urobil tak. Anjel hovoril (ďalej): Prehoď si plášť a nasleduj ma!
9  I vyšiel a nasledoval ho; ale nevedel, že je to skutočnosť, čo sa deje skrze anjela; myslel si, že vidí videnie.
10  Ako prešli prvú stráž, aj druhú a prišli k železnej bráne, ktorá viedla do mesta, otvorila sa im sama. A keď vyšli a prešli prvou ulicou, anjel hneď odstúpil od neho.
11  Vtedy sa Peter spamätal a povedal: Teraz naozaj viem, že Pán poslal svojho anjela a vyslobodil ma z ruky Herodesovej a zo všetkého, čo ľud židovský očakával.
12  Keď si to uvedomil, išiel k domu Márie, matky Jána, ktorý mal prímeno Marek; tam sa zišli mnohí a modlili sa.
13  Ako zaklopal na dvere brány, služobná dievka menom Rodé vyšla naslúchať,
14  a ako poznala Petrov hlas, od radosti ani neotvorila bránu, ale vbehla a oznámila, že Peter stojí pred bránou.
15  Oni jej však povedali: Blázniš! Ale ona tvrdila, že je tak. I povedali: Je to jeho anjel.
16  Peter však neprestával klopať, a keď otvorili a videli ho, užasli.
17  On im dal rukou znamenie aby mlčali, a vyrozprával im, ako ho Pán vyviedol z väzenia, a potom povedal: Oznámte to Jakubovi a bratom. Nato vyšiel a odobral sa na iné miesto.
18  Keď sa rozodnilo, medzi žoldniermi bolo nemalé zdesenie, čo sa stalo s Petrom.
19  Herodes ho totiž hľadal, a keď nenašiel, vyšetroval strážnikov, rozkázal ich odviesť, odišiel z Judska do Cezarey a tam prebýval.
20  (Herodes) sa hneval na Týranov a Sidoncov. Preto jednomyseľne prišli k nemu a nakloniac si kráľovho komorníka Blasta, prosili o pokoj; ich krajina živila sa totiž z kráľovskej (zeme).
21  V určený deň obliekol si Herodes kráľovské rúcho, posadil sa na trón a prehovoril k nim.
22  A ľud volal: To je hlas Boží, a nie ľudský!
23  A zaraz ranil ho anjel Pánov, pretože nevzdal Bohu slávu a – žraný červami – vypustil dušu.
24  Slovo Pánovo však rástlo a šírilo sa.
25  Barnabáš a Saul, keď skončili svoju službu, vrátili sa z Jeruzalema a vzali so sebou Jána, prímenom Marka.