MediaServis

1  V tie dni, keď pribúdalo učeníkov, začali Helenisti reptať proti Hebrejcom, že zanedbávajú ich vdovy pri každodennom obsluhovaní.
2  Dvanásti zvolali teda všetkých učeníkov a povedali: Neprichodí nám opustiť slovo Božie a obsluhovať pri stoloch.
3  Preto vyhliadnite si, bratia, spomedzi seba sedem osvedčených mužov, plných Ducha a múdrosti, ktorých ustanovíme na túto službu;
4  my však budeme usilovní na modlitbách a v službe slova.
5  Táto reč sa páčila všetkým, a vyvolili si Štefana, muža plného viery a Ducha Svätého, ďalej Filipa, Prochora, Nikánora, Timona, Parména a Mikuláša, prozelytu z Antiochie.
6  Postavili ich pred apoštolov, pomodlili sa a ruky kládli na nich.
7  A slovo Božie rástlo a počet učeníkov v Jeruzaleme sa veľmi rozmnožoval. A aj z kňazov veľmi mnohí uverili.
8  Štefan však, plný viery, milosti a moci, činil veľké znamenia a zázraky medzi ľudom.
9  Ale povstali niektorí z takzvanej synagógy nazvanej synagóga Libertíncov, Kyrénčan a Alexandrijčan, z Cilície a Ázie a hádali sa so Štefanom,
10  ale nevládali odporovať múdrosti a Duchu, ktorým hovoril.
11  Nato nastrojili mužov, ktorí žalovali: Počuli sme ho hovoriť rúhavé slová proti Mojžišovi a proti Bohu.
12  A pobúrili ľud, aj starších a zákonníkov, oborili sa naňho, chytili ho a viedli do rady.
13  Tu postavili falošných svedkov, ktorí svedčili: Tento človek neprestáva hovoriť rúhavé slová oproti tomuto svätému miestu a proti zákonu.
14  Lebo počuli sme ho hovoriť, že Nazaretský Ježiš zborí toto miesto a zmení poriadky, ktoré nám dal Mojžiš.
15  A keď všetci, ktorí boli v rade, uprene hľadeli na neho, videli jeho tvár ako tvár anjela.

1  No nejaký muž, menom Ananiáš, s manželkou Zafirou predal majetok,
2  s vedomím manželky odložil si z utŕženej ceny a len čiastku priniesol a položil apoštolom k nohám.
3  I povedal mu Peter: Ananiáš, prečo ti satan opanoval srdce, že si luhal Duchu Svätému a odložil si z utŕženej ceny za pole?
4  Či by nebolo zostalo tebe, keby si ho nebol predal? A keď si ho predal, či nebolo tvoje? Ako ti len prišlo na um niečo také? Nie ľuďom si luhal, ale Bohu.
5  Len čo Ananiáš počul tieto slová, padol a vypustil dušu. A prišla veľká bázeň na všetkých, ktorí počuli o tom.
6  I vstanúc mladší z nich, vzali ho, vyniesli a pochovali.
7  Asi o tri hodiny nato prišla jeho manželka, ktorá nevedela, čo sa stalo.
8  Peter jej povedal: Povedz mi, či ste za toľko predali pole? Prisvedčila: Áno, za toľko!
9  Peter jej odpovedal: Prečo ste sa dohovorili, že budete pokúšať Ducha Pánovho? Ajhľa, nohy tých, čo ti pochovali manžela, sú predo dvermi; vynesú aj teba!
10  Hneď nato padla mu k nohám a vypustila dušu. Keď mládenci vošli, našli ju mŕtvu; vyniesli ju a pochovali k manželovi.
11  Ale na celý cirkevný zbor a na všetkých, čo počuli o tom, prišla veľká bázeň.
12  Rukami apoštolov diali sa medzi ľudom mnohé znamenia a zázraky. A všetci jednomyseľne bývali v sieni Šalamúnovej;
13  z ostatných však nikto sa neodvážil pripojiť k nim, ale ľud ich zveleboval.
14  A čím ďalej, tým viac pribúdalo veriacich v Pána, mnoho mužov a žien,
15  takže aj na ulice vynášali chorých a ukladali ich na lôžka a na nosidlá, aby, keď Peter pôjde tade, čo aj len jeho tieň padol na niektorého z nich.
16  Aj z miest okolo Jeruzalema prichádzali v zástupoch, prinášali svojich nemocných a trápených nečistými duchmi – a všetci boli uzdravovaní.
17  Tu povstal veľkňaz a všetci, ktorí boli s ním – bola to strana sadukajov – a, naplnení žiarlivosťou,
18  položili ruky na apoštolov a vsadili ich do obecného väzenia.
19  Ale anjel Pánov otvoril v noci dvere väzenia, vyviedol ich vraviac:
20  Choďte, postavte sa a hovorte ľudu v chráme všetky slová tohto života.
21  Keď to počuli, vošli na úsvite do chrámu a učili. Tu prišiel veľkňaz a tí, čo boli s ním, zvolali radu a všetkých starších zo synov izraelských a poslali do väzenia, aby predviedli apoštolov.
22  Keď drábi prišli, nenašli ich vo väzení. Vrátili sa a oznámili to
23  hovoriac: Našli sme väzenie dôkladne zatvorené, aj strážcov stáť pri dverách, ale keď sme otvorili, nenašli sme dnu nikoho.
24  Keď veliteľ chrámovej stráže a veľkňazi počuli túto správu, prišli do veľkých rozpakov, čo sa stalo.
25  Ale prišiel ktosi a oznámil im: Mužovia, ktorých ste vsadili do väzenia, ajhľa, stoja v chráme a učia ľud.
26  Veliteľ ihneď odišiel s drábmi a priviedol ich, ale bez násilia, lebo sa báli ľudu, aby ich neukameňovali.
27  Tak ich priviedli a postavili pred radu. I vypytoval sa ich veľkňaz,
28  hovoriac im: Prísne sme vám zakázali učiť v tom mene. A hľa, celý Jeruzalem naplnili ste svojím učením a chcete uvaliť na nás krv toho človeka.
29  Ale Peter a apoštolovia odpovedali: Boha treba viac poslúchať ako ľudí!
30  Boh našich otcov vzkriesil Ježiša, ktorého ste vy zamordovali, keď ste Ho povesili na drevo.
31  Toho Boh povýšil svojou pravicou za Vodcu a Spasiteľa, aby dal Izraelovi pokánie a odpustenie hriechov.
32  A svedkami toho sme my a Duch Svätý, ktorého dal Boh tým, čo Ho poslúchajú.
33  Ako to počuli, zúrili a chceli ich zabiť.
34  Ale jeden z farizejov, menom Gamaliel, učiteľ zákona, ktorého si všetok ľud veľmi vážil, povstanúc v rade, kázal vyviesť na chvíľu apoštolov.
35  A potom hovoril: Mužovia izraelskí, dobre si rozvážte, čo urobiť s týmito ľuďmi.
36  Lebo pred nedávnom povstal Teudas, ktorý sa vydával za nejakého veľkého, a pripojilo sa k nemu asi štyristo mužov. Ale ho zabili a všetci, ktorí ho poslúchali, sa rozpŕchli a vyšli navnivoč.
37  Po ňom, v dňoch popisu, povstal Judáš Galilejský a strhol so sebou ľud; aj on zahynul a všetci, ktorí ho poslúchali, boli rozprášení.
38  Preto vám teraz hovorím: Dajte pokoj týmto ľuďom a nechajte ich. Lebo ak je z ľudí táto rada alebo toto dielo, rozpadne sa;
39  ak je však z Boha, nebudete ich môcť zahubiť. Aby sa nedokázalo, že bojujete aj proti Bohu. A poslúchli ho;
40  predvolali si apoštolov, dali ich zbičovať, prikázali im nehovoriť v mene Ježišovom a prepustili ich.
41  Odišli teda z rady a radovali sa, že boli uznaní za hodných znášať potupu pre to meno.
42  Ale neprestali deň čo deň učiť v chráme a po domoch a zvestovať evanjelium Krista Ježiša.

1  Keď hovorili ľudu, pristúpili k nim kňazi a veliteľ chrámovej stráže a sadukaji,
2  ktorí sa hnevali na nich, že učili ľud a zvestovali vzkriesenie z mŕtvych v Ježišovi.
3  I položili ruky na nich a vsadili ich do väzenia do druhého dňa, keďže bol už večer.
4  Ale mnohí, ktorí počuli tú reč, uverili; počet mužov vzrástol asi na päťtisíc.
5  Na druhý deň zhromaždili sa ich poprední mužovia, starší a zákonníci v Jeruzaleme,
6  aj veľkňaz Annáš a Kaifáš, Ján Alexander a všetci, ktoríkoľvek boli z rodu veľkňazského;
7  postavili ich do prostriedku a vypytovali sa: Akou mocou a v mene koho ste to učinili?
8  Nato Peter, naplnený Duchom Svätým, odpovedal im: Vodcovia ľudu a starší!
9  Keďže nás vyšetrujete dnes pre dobrý skutok na nemocnom človeku, ako bol uzdravený,
10  vedzte teda vy všetci, aj všetok ľud izraelský, že tento človek stojí pred vami zdravý v mene Ježiša Krista Nazaretského, ktorého ste vy ukrižovali, ale Boh Ho vzkriesil z mŕtvych.
11  Toto je ten kameň, ktorý ste vy, stavitelia, zavrhli, ale ktorý sa stal uholným kameňom.
12  A nieto spasenia v nikom inom, lebo nebolo dané pre ľudí iné meno pod nebom, v ktorom by sme mali dôjsť spasenia.
13  Keď videli smelosť Petrovu a Jánovu a dozvedeli sa, že sú neučení a prostí ľudia, divili sa; lebo ich poznali, že boli s Ježišom.
14  A keď videli stáť pri nich aj uzdraveného človeka, nevedeli, čo im namietať.
15  Kázali im teda vyjsť z rady, potom sa radili medzi sebou
16  hovoriac: Čo urobíme s týmito ľuďmi?! Veď tí, čo bývajú v Jeruzaleme, vedia, že prostredníctvom nich stalo sa zjavné znamenie a my to nemôžeme popierať.
17  Ale aby sa to ešte väčšmi nerozširovalo medzi ľudom, pohrozme im, aby nikomu viac nehovorili v tom mene.
18  Predvolali si ich teda a prikázali im, aby nikdy viac ani nehovorili ani neučili v mene Ježišovom.
19  Ale Peter a Ján odpovedali im takto: Súďte, či je spravodlivé pred Bohom poslúchať viac vás ako Boha!
20  Lebo my nemôžeme nehovoriť o tom, čo sme videli a počuli.
21  Nato im pohrozili a prepustili ich, lebo nenašli spôsob, ako ich potrestať, a najmä kvôli ľudu, pretože všetci velebili Boha za to, čo sa stalo;
22  keďže človek, na ktorom sa stalo znamenie uzdravenia, mal vyše štyridsať rokov.
23  Len čo ich prepustili, prišli k svojim a oznámili im, čo im povedali veľkňazi a starší.
24  Keď to títo počuli, jednomyseľne zvolali k Bohu povzneseným hlasom: Pane, Ty si Boh, ktorý stvoril nebo a zem, more a všetko, čo je v nich.
25  Ty si hovoril Duchom Svätým ústami svojho služobníka Dávida, nášho otca: Prečo sa búrili národy a ľudia zmýšľali daromné veci?
26  Králi zemskí povstali a kniežatá sa spolčili proti Pánovi a Pomazanému!
27  Naozaj, proti Tvojmu svätému Služobníkovi, ktorého si pomazal, spolčili sa v tomto meste Herodes a Pontský Pilát s pohanmi a s izraelským ľudom,
28  aby vykonali, čo Tvoja ruka a Tvoja rada predurčila, aby sa stalo.
29  A teraz, Pane, všimni si ich hrozby a svojim služobníkom pomáhaj smelo vyznávať Tvoje slovo,
30  vystierajúc svoju ruku, aby sa uzdravovania, znamenia a zázraky diali menom Tvojho svätého Služobníka Ježiša.
31  A keď sa takto modlili, zatriaslo sa miesto, kde boli zhromaždení, všetci boli naplnení Duchom Svätým a smelo hovorili slovo Božie.
32  A to množstvo veriacich bolo jedno srdce a jedna duša: a nikto z toho, čo mal, nič nepokladal za svoje, ale všetko im bolo spoločné.
33  Apoštolovia však veľmi mocne vydávali svedectvo o vzkriesení Pána Ježiša a veľká milosť spočinula na nich na všetkých;
34  medzi nimi totiž nikto nebol núdzny, lebo všetci, ktorí mali polia alebo domy, predávali ich, a čo utŕžili, prinášali,
35  skladali apoštolom k nohám a každému nadelili, koľko potreboval.
36  Tak Jozef, ktorému apoštolovia dali prímenie Barnabáš – v preklade znamená: Syn potešenia – levíta, rodom z Cypru,
37  ktorý mal pole, predal ho a peniaze priniesol a položil apoštolom k nohám.

1  V modlitebnú hodinu o tretej popoludní vystupovali Peter a Ján do chrámu.
2  Práve priniesli muža, chromého od narodenia, ktorého každý deň kládli ku chrámovým dverám, takzvaným Krásnym, aby si pýtal almužnu od tých, čo vchádzali do chrámu.
3  A ten, keď videl Petra a Jána vstupovať do chrámu, prosil si od nich almužnu.
4  Peter a Ján zahľadeli sa uprene na neho a povedali: Pozri na nás!
5  I podíval sa pozorne na nich, lebo dúfal, že dostane niečo od nich.
6  I povedal mu Peter: Striebra, zlata nemám, ale čo mám, to ti dávam: v mene Ježiša Krista Nazaretského vstaň a choď!
7  Nato ho chytil za pravú ruku a zodvihol. A hneď zmocneli mu nohy a kĺby,
8  takže vyskočil, postavil sa na nohy, chodil a vošiel s nimi do chrámu, chodil poskakujúc a chváliac Boha.
9  A všetok ľud videl, ako chodí a chváli Boha.
10  I poznali ho, že je to ten, čo sedával pri chrámových Krásnych dverách a prosieval o almužnu; a zachvátil všetkých údes a vytrženie nad tým, čo sa s ním stalo.
11  A keďže sa potom pridržiaval Petra a Jána, všetok ľud zbehol sa k nim do siene, takzvanej Šalamúnovej, a všetci boli prestrašení.
12  Keď to Peter videl, prehovoril k ľudu: Mužovia izraelskí, čo sa divíte tomuto? Alebo čo hľadíte na nás tak uprene, akoby sme svojou silou alebo zbožnosťou boli spôsobili, že chodí!
13  Boh Abrahámov, Izákov, Jákobov, Boh našich otcov, oslávil svojho Služobníka Ježiša, ktorého ste vy vydali a zapreli pred Pilátom, keď Pilát usúdil, že Ho treba prepustiť.
14  Vy ste zapreli toho Svätého a Spravodlivého a vyžiadali si ako milosť muža-vraha,
15  ale zamordovali ste Vodcu života, ktorého Boh vzkriesil z mŕtvych; a my sme svedkami toho.
16  A teraz pre vieru v Jeho meno prinavrátilo Jeho meno silu tomu, ktorého vidíte a poznáte, a viera, ktorá je skrze Neho, dala mu toto úplné zdravie pred tvárou všetkých vás.
17  Ale teraz viem, bratia, že ste to z nevedomosti urobili, ako aj vaši poprední mužovia;
18  Boh však takto splnil, čo predzvestoval ústami všetkých prorokov, totiž, že jeho Pomazaný bude trpieť.
19  Preto kajajte sa a obráťte, aby vám boli zahladené hriechy,
20  prišli vám časy duchovného osvieženia od Pána a aby vám poslal predurčeného Krista Ježiša,
21  ktorého musia prijať nebesá až do času, v ktorom Boh napraví všetko, o čom od vekov hovoril ústami svojich svätých prorokov.
22  Veď Mojžiš riekol: Pán Boh vzbudí vám spomedzi vašich bratov proroka ako mňa; toho budete poslúchať vo všetkom, čokoľvek bude vám hovoriť;
23  ale vyhubená bude z ľudu každá duša, ktorá by neposlúchala toho proroka.
24  Všetci proroci od Samuela rad radom, ktoríkoľvek hovorili, zvestovali aj tieto dni.
25  Vy ste synovia prorokov a synovia zmluvy, ktorú uzavrel Boh s vašimi otcami, keď povedal Abrahámovi: V tvojom potomkovi budú požehnané všetky čeľade zeme.
26  Predovšetkým vám teda vzkriesil Boh svojho Služobníka a poslal Ho, aby vás požehnal tým, že vás všetkých odvráti od vašich neprávostí.

1  Keď prišiel deň Letníc, boli spolu na jednom mieste.
2  Tu zrazu povstal zvuk z neba, ako keď sa prudký vietor valí, a naplnil celý dom, v ktorom sedeli.
3  I ukázali sa im rozdelené jazyky akoby z ohňa, usadili sa na každého z nich
4  a Duch Svätý naplnil všetkých, takže začali hovoriť inými jazykmi, ako im Duch dával hovoriť.
5  A boli vtedy v Jeruzaleme Židia, zbožní mužovia zo všetkých národov pod nebom.
6  A keď povstal ten zvuk, zbehlo sa mnoho ľudí a žasli, že počuli apoštolov hovoriť každý vo svojej reči.
7  I užasli všetci a divili sa hovoriac medzi sebou: Či, hľa, všetci títo, ktorí hovoria, nie sú Galilejci?
8  Ako ich teda počujeme (hovoriť) každý vo svojej reči, v ktorej sme sa narodili.
9  Partovia, Médovia, Elamiti a obyvatelia Mezopotámie, Judska, Kappadokie, Pontu, Ázie,
10  Frýgie, Pamfylie, Egypta a krajov Líbye pri Kyréne, prechodne bývajúci Rimania,
11  Židia a prozelyti, Kréťania a Arabi, počujeme ich vo svojich rečiach hovoriť veľké veci Božie?
12  A všetci žasli a bezradne sa spytovali medzi sebou: Čo to má znamenať?
13  Ale iní sa posmievali hovoriac: Opili sa mladým vínom!
14  Tu povstal Peter s jedenástimi a pozdvihnúc svoj hlas, takto prehovoril: Mužovia, Židia, a všetci, ktorí bývate v Jeruzaleme, počujte moje slová a vedzte toto:
15  Títo iste nie sú opití, ako sa domnievate; veď je ešte len deväť hodín ráno.
16  Ale toto je, čo povedal prorok Joel:
17  V posledné dni – hovorí Boh – vylejem zo svojho Ducha na všetkých ľudí, a vaši synovia a vaše dcéry budú prorokovať; vaši mládenci budú vídať videnia a vaši starci snívať sny.
18  Aj na svojich služobníkov a na svoje služobnice vylejem v tie dni zo svojho Ducha, a budú prorokovať.
19  A urobím zázraky hore na nebi a znamenia dolu na zemi: krv, oheň a dymovú paru.
20  Slnko sa premení na tmu a mesiac na krv skôr, ako príde veľký a slávny deň Pánov.
21  A vtedy každý, kto bude vzývať meno Pánovo, bude zachránený.
22  Mužovia izraelskí, počujte tieto slová: Ježiša Nazaretského, muža, ktorému Boh vydal pred vami svedectvo mocnými skutkami, zázrakmi a znameniami, ktoré, ako sami viete, Boh činil skrze Neho medzi vami,
23  Toho, ktorého uložená rada a predvídavá múdrosť Božia vydala, ste vy zamordovali, takže ste Ho rukám zločincov dali pribiť na kríž.
24  Ale Boh Ho vzkriesil a zbavil bolestí smrti, ako ani nemohol zostať v jej moci.
25  Tak zaiste hovorí o Ňom Dávid: Videl som Pána ustavične pred sebou, veď mi je po pravici, aby som sa neklátil.
26  Preto rozveselilo sa mi srdce a jazyk zaplesal, áno, aj telo mi bude odpočívať v nádeji,
27  pretože neprenecháš ma ríši smrti a svojmu Svätému nedáš vidieť porušenie;
28  oznámil si mi cesty života a naplníš ma potešením pred svojou tvárou.
29  Mužovia, bratia! Môžem vám otvorene hovoriť o patriarchovi Dávidovi, že umrel, pochovali ho, a jeho hrob je až do dnešného dňa medzi nami.
30  Ale keďže bol prorok a vedel, čo mu Boh pod prísahou sľúbil, totiž, že z jeho potomstva posadí na jeho trón,
31  predvídal a predpovedal vzkriesenie Kristovo, že ani Jeho duša nezostala v podsvetí, ani Jeho telo nevidelo porušenie.
32  Tohto Ježiša vzkriesil Boh a my všetci sme svedkami toho.
33  Keď ho teda pravica Božia povýšila a prijal od Otca zasľúbenie o Duchu Svätom, vylial ho, a vy to (teraz) vidíte a počujete.
34  Dávid totiž nevstúpil na nebo, ale hovorí: Riekol Pán môjmu Pánovi: Posaď sa mi po pravici,
35  dokiaľ Ti Tvojich nepriateľov nepoložím za podnožie.
36  Nech teda vie bezpečne celý dom izraelský, že aj Pánom, aj Kristom učinil Boh toho Ježiša, ktorého ste vy ukrižovali.
37  Keď to počuli, bodlo ich to v srdci, a povedali Petrovi a ostatným apoštolom: Čo robiť, mužovia, bratia?
38  I odpovedal im Peter: Kajajte sa! A nech sa každý z vás dá pokrstiť v meno Ježiša Krista na odpustenie hriechov. A prijmete dar Ducha Svätého.
39  Lebo iste vám platí to zasľúbenie, aj vašim deťom a všetkým, ktorí sú ďaleko, ktorýchkoľvek povolá Pán, náš Boh.
40  Potom ešte mnohými inými slovami vydával svedectvo a napomínal ich hovoriac: Dajte sa zachrániť z tohto skazeného pokolenia!
41  A tí, čo ochotne prijali jeho slová, dali sa pokrstiť; i pripojilo sa v ten deň okolo tritisíc duší.
42  Títo zotrvávali v apoštolskom učení a v spoločenstve, v lámaní chleba a na modlitbách.
43  I prišla bázeň na všetky duše, a apoštolovia robili mnoho zázrakov a znamení.
44  A všetci veriaci, ktorí boli pospolu, všetko mali spoločné,
45  aj statky a majetky predávali a rozdeľovali všetkým, ako kto potreboval;
46  deň čo deň zotrvávali jednomyseľne v chráme, lámali chlieb po domoch a prijímali pokrm s plesajúcim a úprimným srdcom,
47  chválili Boha a boli obľúbení u všetkého ľudu. A Pán pridával na každý deň tých, ktorí boli zachránení.

1  Prvú knihu, Teofil, napísal som o všetkom, čo Ježiš činil a učil od počiatku
2  až do toho dňa, v ktorý bol vzatý do neba, keď skrze Ducha Svätého dal poverenie apoštolom, ktorých si vyvolil,
3  ktorým sa po svojom umučení aj prejavoval živý mnohými dôkazmi, ukazujúc sa im štyridsať dní a hovoriac o kráľovstve Božom.
4  Keď boli spolu, prikázal im, aby neodchádzali z Jeruzalema, ale aby očakávali zasľúbenie Otcovo – o ktorom (tak im riekol) počuli ste odo mňa,
5  (totiž) že Ján krstil vodou, ale vy o niekoľko dní budete pokrstení Duchom Svätým.
6  A oni, tam zídení, spýtali sa Ho: Pane, či v tomto čase obnovíš kráľovstvo pre Izrael?
7  Odpovedal im: Nie je vašou vecou poznať časy a príhodné chvíle, ktoré Otec určil svojou mocou,
8  ale prijmite moc Ducha Svätého, ktorý zostúpi na vás, a budete mi svedkami aj v Jeruzaleme, aj po celom Judsku, aj v Samárii a až do posledných končín zeme.
9  Len čo to povedal, vzniesol sa im pred očami do výšin a oblak vzal im Ho spred očí.
10  A ako tak uprene hľadeli do neba, keď odchádzal, ajhľa, dvaja mužovia v bielom rúchu postavili sa vedľa nich
11  hovoriac: Mužovia galilejskí, čo stojíte a hľadíte do neba? Tento Ježiš, ktorý vám bol vzatý do neba, príde zase tak, ako ste Ho videli odchádzať do neba.
12  Potom sa vrátili do Jeruzalema z vrchu Olivového, ktorý je blízko Jeruzalema, vzdialený od neho na cestu sobotného dňa.
13  Keď tam prišli, vstúpili Peter, Ján, Jakub, Ondrej, Filip, Tomáš, Bartolomej, Matúš, Jakub Alfeov, horlivec Šimon a Judáš Jakubov do vrchnej dvorany, kde občas bývali.
14  Tí všetci jednomyseľne zotrvávali na modlitbách spolu so ženami, s Máriou, matkou Ježišovou, a s Jeho bratmi.
15  V tie dni povstal Peter v kruhu bratov – bol tam zástup ľudí, asi stodvadsať duší – a prehovoril:
16  Mužovia, bratia, muselo sa naplniť Písmo, ako predpokladal Duch Svätý ústami Dávidovými o Judášovi, ktorý sa stal vodcom tých, čo zlapali Ježiša.
17  Lebo patril do nášho počtu a mal podiel na tejto službe.
18  Ten si teda kúpil pole za mzdu neprávosti a zrútil sa dolu hlavou, rozpukol sa, takže mu vypadli všetky vnútornosti.
19  I dozvedeli sa o tom všetci obyvatelia jeruzalemskí, a preto pomenovali to pole vo svojej reči Akeldamach, to jest Pole krvi.
20  Lebo je napísané v knihe Žalmov: Nech mu spustne príbytok, nech nieto, kto by v ňom býval! a: Jeho úrad nech prevezme iný!
21  Preto je potrebné, aby z mužov, ktorí boli s nami za celý čas, kým Pán Ježiš chodil medzi nami,
22  počnúc od Jánovho krstu až do dňa, keď vzatý bol spomedzi nás do neba, stal sa niektorý spolu s nami svedkom Jeho vzkriesenia.
23  Postavili teda dvoch: Jozefa, ktorý sa volal Barsabáš a mal prímenie Spravodlivý, a Mateja.
24  Potom sa modlili takto: Pane, ktorý poznáš srdcia všetkých, Ty nám ukáž, ktorého si si vyvolil z týchto dvoch,
25  aby prevzali túto službu a apoštolstvo, z ktorého vypadol Judáš, aby odišiel na svoje miesto.
26  Nato im dali lósy; a lós padol na Mateja, i bol priradený k jedenástim apoštolom.