MediaServis

1  Keď hovorili ľudu, pristúpili k nim kňazi a veliteľ chrámovej stráže a sadukaji,
2  ktorí sa hnevali na nich, že učili ľud a zvestovali vzkriesenie z mŕtvych v Ježišovi.
3  I položili ruky na nich a vsadili ich do väzenia do druhého dňa, keďže bol už večer.
4  Ale mnohí, ktorí počuli tú reč, uverili; počet mužov vzrástol asi na päťtisíc.
5  Na druhý deň zhromaždili sa ich poprední mužovia, starší a zákonníci v Jeruzaleme,
6  aj veľkňaz Annáš a Kaifáš, Ján Alexander a všetci, ktoríkoľvek boli z rodu veľkňazského;
7  postavili ich do prostriedku a vypytovali sa: Akou mocou a v mene koho ste to učinili?
8  Nato Peter, naplnený Duchom Svätým, odpovedal im: Vodcovia ľudu a starší!
9  Keďže nás vyšetrujete dnes pre dobrý skutok na nemocnom človeku, ako bol uzdravený,
10  vedzte teda vy všetci, aj všetok ľud izraelský, že tento človek stojí pred vami zdravý v mene Ježiša Krista Nazaretského, ktorého ste vy ukrižovali, ale Boh Ho vzkriesil z mŕtvych.
11  Toto je ten kameň, ktorý ste vy, stavitelia, zavrhli, ale ktorý sa stal uholným kameňom.
12  A nieto spasenia v nikom inom, lebo nebolo dané pre ľudí iné meno pod nebom, v ktorom by sme mali dôjsť spasenia.
13  Keď videli smelosť Petrovu a Jánovu a dozvedeli sa, že sú neučení a prostí ľudia, divili sa; lebo ich poznali, že boli s Ježišom.
14  A keď videli stáť pri nich aj uzdraveného človeka, nevedeli, čo im namietať.
15  Kázali im teda vyjsť z rady, potom sa radili medzi sebou
16  hovoriac: Čo urobíme s týmito ľuďmi?! Veď tí, čo bývajú v Jeruzaleme, vedia, že prostredníctvom nich stalo sa zjavné znamenie a my to nemôžeme popierať.
17  Ale aby sa to ešte väčšmi nerozširovalo medzi ľudom, pohrozme im, aby nikomu viac nehovorili v tom mene.
18  Predvolali si ich teda a prikázali im, aby nikdy viac ani nehovorili ani neučili v mene Ježišovom.
19  Ale Peter a Ján odpovedali im takto: Súďte, či je spravodlivé pred Bohom poslúchať viac vás ako Boha!
20  Lebo my nemôžeme nehovoriť o tom, čo sme videli a počuli.
21  Nato im pohrozili a prepustili ich, lebo nenašli spôsob, ako ich potrestať, a najmä kvôli ľudu, pretože všetci velebili Boha za to, čo sa stalo;
22  keďže človek, na ktorom sa stalo znamenie uzdravenia, mal vyše štyridsať rokov.
23  Len čo ich prepustili, prišli k svojim a oznámili im, čo im povedali veľkňazi a starší.
24  Keď to títo počuli, jednomyseľne zvolali k Bohu povzneseným hlasom: Pane, Ty si Boh, ktorý stvoril nebo a zem, more a všetko, čo je v nich.
25  Ty si hovoril Duchom Svätým ústami svojho služobníka Dávida, nášho otca: Prečo sa búrili národy a ľudia zmýšľali daromné veci?
26  Králi zemskí povstali a kniežatá sa spolčili proti Pánovi a Pomazanému!
27  Naozaj, proti Tvojmu svätému Služobníkovi, ktorého si pomazal, spolčili sa v tomto meste Herodes a Pontský Pilát s pohanmi a s izraelským ľudom,
28  aby vykonali, čo Tvoja ruka a Tvoja rada predurčila, aby sa stalo.
29  A teraz, Pane, všimni si ich hrozby a svojim služobníkom pomáhaj smelo vyznávať Tvoje slovo,
30  vystierajúc svoju ruku, aby sa uzdravovania, znamenia a zázraky diali menom Tvojho svätého Služobníka Ježiša.
31  A keď sa takto modlili, zatriaslo sa miesto, kde boli zhromaždení, všetci boli naplnení Duchom Svätým a smelo hovorili slovo Božie.
32  A to množstvo veriacich bolo jedno srdce a jedna duša: a nikto z toho, čo mal, nič nepokladal za svoje, ale všetko im bolo spoločné.
33  Apoštolovia však veľmi mocne vydávali svedectvo o vzkriesení Pána Ježiša a veľká milosť spočinula na nich na všetkých;
34  medzi nimi totiž nikto nebol núdzny, lebo všetci, ktorí mali polia alebo domy, predávali ich, a čo utŕžili, prinášali,
35  skladali apoštolom k nohám a každému nadelili, koľko potreboval.
36  Tak Jozef, ktorému apoštolovia dali prímenie Barnabáš – v preklade znamená: Syn potešenia – levíta, rodom z Cypru,
37  ktorý mal pole, predal ho a peniaze priniesol a položil apoštolom k nohám.