MediaServis

1  Videl som nové nebo a novú zem, lebo prvotné nebo a prvotná zem sa pominuli a mora už niet.
2  A videl som sväté mesto, nový Jeruzalem, zostupovať z neba od Boha, pripravený ako nevestu vyzdobenú svojmu ženíchovi.
3  A počul som mohutný hlas od trónu: Ajhľa, stánok Boží s ľuďmi; prebývať bude s nimi a oni budú Jeho ľudom a On, Boh, bude s nimi,
4  zotrie im každú slzu z očí a smrť už viac nebude, ani smútok, ani plač, ani bo lesť už viac nebude, lebo prvotné sa pominulo.
5  A Ten, ktorý sedel na tróne, povedal: Ajhľa, všetko tvorím nové. A ešte povedal: Napíš, že tieto slová sú verné a pravé.
6  A doložil: Stalo sa! Ja som Alfa i Omega, Počiatok i Koniec. Ja dám vysmädnutému zadarmo z prameňa vody života.
7  Kto zvíťazí, zdedí toto: budem mu Bohom a on mi bude synom.
8  Zbabelci, neverní, špinavci, vrahovia, smilníci, traviči, modloslužobníci a všetci klamári budú mať podiel v jazere horiacom ohňom a sírou; to je druhá smrť.
9  Potom prišiel jeden zo siedmich anjelov, ktorí mali sedem čiaš naplnených siedmimi poslednými pliagami, a hovoril mi toto: Poď, ukážem ti nevestu, manželku Baránkovu!
10  A odniesol ma v duchu na veľký a vysoký vrch a ukázal mi sväté mesto Jeruzalem, ktoré zostupuje z neba od Boha
11  a má slávu Božiu. Jeho jas bol podobný najvzácnejšiemu kameňu ako ligotavému kameňu jaspisu.
12  Mesto malo mohutné a vysoké hradné múry s dvanástimi bránami, na bránach dvanásť anjelov s napísanými menami, menami dvanástich kmeňov synov izraelských.
13  Tri brány od východu, tri brány od severu, tri brány od juhu a tri brány od západu.
14  Hradné múry mesta mali dvanásť základných kameňov a na nich dvanásť mien dvanástich Baránkových apoštolov.
15  Ten, čo hovoril so mnou, mal mieru zo zlatej trstiny, aby odmeral mesto, jeho brány a hradné múry.
16  Mesto je postavené do štvorca, jeho dĺžka je toľká ako šírka. Trstinou odmeral mesto na dvanásťtisíc honov. Jeho dĺžka, šírka a výška sú rovnaké.
17  Jeho hradných múrov nameral stoštyridsaťštyri lakťov ľudskej miery, ktorá je anjelská.
18  Hradné múry sú postavené z jaspisu a mesto čisté zlato ako čisté sklo.
19  Základné kamene mestskej hradby zdobia rozličné drahokamy. Prvý základný kameň jaspis, druhý zafír, tretí chalcedón, štvrtý smaragd,
20  piaty sardonyx, šiesty sardion, siedmy chryzolit, ôsmy beryl, deviaty topás, desiaty chryzopras, jedenásty hyacint, dvanásty ametyst.
21  Dvanásť brán je z dvanástich perál, každá brána z jednej perly. Námestie mesta čisté zlato ako priezračné sklo.
22  Ale chrám som v ňom nevidel, lebo Pán Boh vševládny a Baránok mu je chrámom.
23  Mesto nepotrebuje ani slnko, ani mesiac, aby mu svietili, lebo sláva Božia ho osvecuje a Baránok mu je sviecou.
24  V jeho svetle budú chodiť národy a králi zeme doň vnesú svoju slávu.
25  Jeho brány nebudú zatvárať vo dne, veď noc tam nebude.
26  A vnesú doň slávu a poctu národov,
27  a nevojde doň nič nečisté, ani kto pácha ohavnosť a lož; (vojdu doň) len tí, čo sú zapísaní v Baránkovej knihe života.

1  Potom som videl anjela zostupovať z neba: mal kľúč od priepasti a na ruke veľkú reťaz.
2  Uchopil draka, toho starého hada, ktorý je diabol, satan, sputnal ho na tisíc rokov,
3  hodil do priepasti, zatvoril a zapečatil ju nad ním, aby viac nezvádzal národy, kým sa nevyplní tisíc rokov. Potom bude na krátky čas uvoľnený.
4  Potom som videl tróny: posadili sa na ne, dostali moc súdiť, a videl som duše zabitých pre Ježišovo svedectvo a pre Božie slovo, aj tých, čo sa neklaňali šelme ani jej obrazu a neprijali jej znak na svoje čelá ani na ruky, ožili a kraľovali s Kristom tisíc rokov.
5  Ostatní mŕtvi neožili, kým sa nedovŕši tisíc rokov. To je prvé vzkriesenie.
6  Blahoslavený a svätý, kto má podiel na prvom vzkriesení! Nad tými druhá smrť nemá moc, ale budú kňazmi Boha a Krista a budú kraľovať s Ním tisíc rokov!
7  Keď sa vyplní tisíc rokov, satan bude z väzenia prepustený
8  a vyjde, aby zvádzal národy na štyroch stranách zeme, Goga a Magoga, aby ich zhromaždil do boja. Je ich toľko ako piesku v mori.
9  A vyšli na šíru zem a obkľúčili tábor svätých i milované mesto. Zostúpil však oheň z neba, pohltil ich
10  a diabol, ich zvodca, bol hodený do ohnivého a sírového jazera, kde bola šelma i falošný prorok, a tam budú mučení dňom i nocou naveky vekov.
11  Potom som videl veľký, biely trón a Toho, ktorý sedel na ňom. Pred Ním unikla zem i nebo a ich miesto viac nebolo.
12  Videl som mŕtvych, veľkých i malých: stáli pred trónom a knihy sa otvorili. Aj iná kniha, kniha života, sa otvorila, a mŕtvi boli súdení podľa zápisov v knihách, podľa svojich skutkov.
13  Aj more vydalo mŕtvych, ktorí boli v ňom, i smrť i podsvetie vydali mŕtvych, ktorí boli v nich, a každý bol súdený podľa svojich skutkov.
14  Smrť a podsvetie boli zvrhnuté do ohnivého jazera. To je druhá smrť, ohnivé jazero.
15  A ak niekto nebol zapísaný v knihe života, zvrhli ho do ohnivého jazera.

1  Potom som počul akoby mohutný hlas veľkého zástupu v nebi, ktorý volal: Haleluja! Spása, sláva i vláda nášmu Bohu,
2  lebo pravé a spravodlivé sú Jeho súdy, keď odsúdil veľkú neviestku, ktorá kazila zem svojím smilstvom, a z jej rúk požiadal krv svojich služobníkov!
3  A druhý raz volali: Haleluja! Jej dym vystupuje na veky vekov!
4  Nato padlo dvadsaťštyri starších a štyri bytosti, klaňali sa Bohu, ktorý sedí na tróne, a volali: Amen! Haleluja!
5  Od trónu však zaznel hlas volajúci: Chváľte nášho Boha všetci Jeho služobníci, ktorí sa Ho bojíte, malí i veľkí!
6  Potom som počul akoby hlas veľkého zástupu, hukot mnohých vôd a rachot mohutných hromov: Haleluja! Ujal sa kráľovstva Pán, náš Boh vševládny!
7  Radujme sa, veseľme sa, vzdávajme Mu slávu, že prišla svadba Baránkova a manželka Jeho sa pripravila
8  a smela sa obliecť do skvúceho, čistého kmentu! Tým kmentom sú spravodlivé skutky svätých.
9  Povedal mi: Napíš: Blahoslavení, ktorí sú povolaní na svadobný hod Baránkov! A doložil: Toto sú pravé slová Božie.
10  Ja som mu padol k nohám, aby som sa mu klaňal, ale povedal mi: Pozri, nie tak! Som spoluslužobníkom tvojím i tvojich bratov, ktorí majú svedectvo Ježišovo. Bohu sa klaňaj! Svedectvom Ježišovým je duch proroctva.
11  Potom som videl otvorené nebo. Ajhľa: biely kôň, a Ten, čo sedí na ňom, sa volá Verný, Pravý a spravodlivo súdi a bojuje,
12  Jeho oči – ohnivý plameň, na hlave mnoho diadémov, napísané meno, ktoré nepozná nikto, len On sám,
13  odetý do plášťa, zmáčaného krvou, a Jeho meno: Slovo Božie.
14  Nebeské vojská, odeté do bieleho, čistého jemného ľanu, Ho sprevádzajú na bielych koňoch.
15  Z úst Mu vychádza ostrý meč, aby ním bil národy. On ich bude spravovať železným prútom a sám bude tlačiť vínny list rozhorčeného hnevu vševládneho Boha.
16  Na plášti a na bedrách má napísané meno: KRÁĽ KRÁĽOV A PÁN PÁNOV.
17  Videl som anjela stáť v slnku, a skríkol mohutným hlasom všetkým vtákom, ktoré lietajú uprostred neba: Poďte, zhromaždite sa na veľký hod Boží,
18  aby ste jedli telá kráľov, telá vojvodcov, telá mocnárov, telá koní a tých, čo sedia na nich, telá všetkých slobodných i otrokov, malých i veľkých!
19  Nato som videl šelmu i kráľov zeme aj ich vojská, zhromaždené bojovať proti Tomu, ktorý sedel na koni, a proti Jeho vojskám.
20  Šelmu zajali a s ňou falošného proroka, ktorý robieval znamenia pred ňou a zvádzal nimi tých, čo prijali znak šelmy a klaňali sa jej obrazu. Oboch hodili zaživa do ohnivého jazera horiacej síry.
21  Ostatných pobili mečom, vychádzajúcim z úst Toho, ktorý sedel na koni, a všetko vtáctvo sa nasýtilo z ich tiel.

1  Potom som videl aj iného anjela zostupovať z neba: mal veľkú moc a jeho sláva ožiarila zem.
2  Skríkol mohutným hlasom: Padol, padol veľký Babylon, stal sa príbytkom démonov, väzením všetkých nečistých duchov a väznicou všetkých nečistých a nenávidených vtákov,
3  lebo všetky národy pili z vína jeho náruživého smilstva a zemskí králi smilnili s ním, i kupci zeme zbohatli z jeho hojnej nádhery.
4  A počul som iný hlas volať z neba: Vyjdite, ľud môj, z neho, aby ste neboli účastníkmi jeho hriechov a nedostali z jeho pliag,
5  lebo nahromadilo sa mu hriechov až po nebo: Boh sa však rozpomenul na jeho neprávosti.
6  Odplaťte mu, ako on platieval, zdvojnásobte mu dvojnásobok jeho skutkov! Do kalicha, do ktorého nalieval, nalejte mu dvojnásobne!
7  Koľko sa vychvaľoval a hýril, toľko mu dajte útrap a smútku, lebo si myslí: sedím ako kráľovná, nie som vdovou a neuvidím smútok.
8  Preto jedného dňa prídu jeho pliagy: smrť, smútok, hlad a spáli ho oheň, lebo mocný je Pán Boh, ktorý ho súdi.
9  Plakať a nariekať budú nad ním králi zeme, ktorí s ním smilnili a hýrili, keď uvidia dym jeho požiaru.
10  Zďaleka stojac pre hrôzu nad jeho mukami povedia: Beda, beda, veľké mesto Babylon, mesto mocné, že za hodinu pri šlo tvoje odsúdenie!
11  A kupci zeme budú plakať a smútiť nad ním, lebo už nikto nekúpi ich tovar,
12  tovar zlata, striebra, drahokamov, perál, kmentu, purpuru, hodvábu, šarlátu, všelijakého tujového dreva, všelijakých nádob zo slonoviny, všelijakého náradia z najvzácnejšieho dreva, medi, železa, mramoru,
13  škorice, amónu, tymianu, myrhy, libanonského kadidla, vína, oleja, jemnej múky, pšenice, dobytka, oviec, koní, vozov, otrokov a ľudských duší.
14  Ovocie, po ktorom túži tvoja duša, odišlo od teba, čo bolo drahocenné a lesklé, sa ti stratilo, a nikdy to viac nenájdu!
15  Kupci s týmito vecami, ktorí zbohatli z neho, zďaleka zastanú pre hrôzu nad jeho mukami a budú plakať, žalostiť
16  a volať: Beda, beda, veľké mesto, odeté do kmentu, purpuru a šarlátu a zdobené zlatom, drahokamom a perlami,
17  že za hodinu spustlo toľké bohatstvo! Každý kormidelník, každý pobrežný plavec, námorníci a tí, čo pracujú na mori, zďaleka zastali
18  a skríkli, keď uzreli dym jeho požiaru: Ktoré mesto bolo podobné tomuto veľkému mestu?
19  Hádzali si prach na hlavu a kričali, plačúc a žalostiac: Beda, beda, veľké mesto, v ktorom zbohatli všetci, ktorí mali lode na mori, že spustlo za hodinu!
20  Jasaj nad ním, nebo i svätí, i apoštolovia a proroci, lebo Boh súdil a pomstil vás na ňom!
21  Nato silný anjel zdvihol kameň, podobný veľkému žarnovu, a hodil ho do mora so slovami: Takto prudko bude zvrhnutý Babylon, veľké mesto, a nikto ho viac nenájde!
22  Neozve sa v tebe viac hlas citaristov a hudobníkov, ani tých, čo pískajú a trúbia! Nebude v tebe viac nijakého umelca, nijakého umenia! Nebude počuť v tebe klepot mlyna!
23  Nezasvieti v tebe viac svetlo sviece! Nebude počuť v tebe hlas ženícha a nevesty, lebo tvojimi kupcami boli veľmoži zeme a svojimi kúzlami si zmámilo všetky národy!
24  Našla sa v ňom krv prorokov, svätých a všetkých povraždených na zemi.

1  Mužovia, bratia a otcovia, počujte teraz moju obranu pred vami.
2  Keď počuli, že hovorí k nim v hebrejskom nárečí, tichšie sa správali. A (Pavel) hovoril:
3  Som Žid, narodený v Tarze, v Cilícii, vychovaný však v tomto meste pri nohách Gamalielových, vyučený dôkladne otcovskému zákonu. A bol som, ako ste vy všetci dnes, horlivcom Božím;
4  až na smrť som prenasledoval toto učenie; viazal som a vrhal do väzenia mužov a ženy,
5  ako mi to dosvedčí aj sám veľkňaz a všetci starší, od ktorých som dostal aj listy na bratov, a šiel som do Damasku, aby som i tamojších priviedol do Jeruzalema zviazaných, aby boli potrestaní.
6  Ale ako som išiel a okolo poludnia blížil sa k Damasku, obkľúčilo ma odrazu veľké svetlo z neba;
7  i padol som na zem a počul som hlas, ktorý mi hovoril: Saul, Saul, prečo ma prenasleduješ?
8  A spýtal som sa: Kto si, Pane? A On mi odpovedal: Ja som Ježiš Nazaretský, ktorého ty prenasleduješ.
9  A tí, čo boli so mnou, videli svetlo a predesili sa, ale nepočuli hlas Toho, ktorý hovoril so mnou.
10  I povedal som: Čo robiť, Pane? A Pán mi odpovedal: Vstaň a choď do Damasku; tam ti povedia všetko, čo ti je uložené robiť.
11  A keďže som pre jas toho svetla nevidel, viedli ma za ruku tí, čo boli so mnou, a prišiel som do Damasku.
12  Tu prišiel ku mne istý Ananiáš, muž nábožný podľa zákona a dobrej povesti pred všetkými obyvateľmi židovskými,
13  a postavil sa predo mnou vraviac mi: Brat Saul, viď znova! A ja som v tú chvíľu pozrel na neho.
14  Tu mi povedal: Boh našich otcov ťa vyvolil, aby si poznal Jeho vôľu a videl Spravodlivého a počul hlas z Jeho úst,
15  pretože pred všetkými ľuďmi budeš Jeho svedkom o tom, čo si videl a počul.
16  Čo teraz už váhaš? Vstaň, daj sa pokrstiť, umy sa z hriechov a vzývaj Jeho meno!
17  A keď som sa vrátil do Jeruzalema a modlil som sa v chráme, prišiel som do vytrženia
18  a videl som Ho, ako mi hovorí: Ponáhľaj sa a odíď rýchlo z Jeruzalema, pretože neprijmú tvoje svedectvo o mne.
19  Odpovedal som Mu: Pane, oni vedia, že som vrhal do väzenia a po synagógach bil tých, čo verili v Teba.
20  A keď prelievali krv Tvojho svedka Štefana, aj ja som tam stál, schvaľujúc jeho zamordovanie a strážiac šaty tých, čo ho mordovali.
21  Ale On mi povedal: Choď, lebo ťa pošlem ďaleko medzi pohanov.
22  Až po tieto slová ho počúvali, ale tu skríkli silným hlasom: Preč zo zeme s takýmto človekom, lebo nie je hoden žiť!
23  A keď len kričali, rozháňajúc sa plášťami a hádžuc prach do vzduchu,
24  rozkázal veliteľ odviesť ho do kasárne a kázal ho zbičovať, aby sa dozvedel, prečo kričali tak na neho.
25  Ale ako ho vytiahli, aby ho bičovali, povedal Pavel stotníkovi, ktorý tam stál: Či smiete bičovať rímskeho občana, a to k tomu neodsúdeného?
26  Keď to stotník počul, pristúpil k veliteľovi a povedal mu: Čo to robíš? Veď ten človek je rímsky občan!
27  Pristúpil teda veliteľ a povedal mu: Povedz mi, si ty rímsky občan? A on odpovedal: Áno, som.
28  A veliteľ povedal: Ja som si za drahé peniaze zadovážil to občianstvo. Ale Pavel odpovedal: Ja som sa však narodil (ako rímsky občan).
29  Hneď nato odstúpili od neho, ktorí ho mali bičovať. Aj sám veliteľ sa preľakol, keď zvedel, že je rímsky občan, a on že ho dal poviazať.
30  Na druhý deň, keďže sa chcel spoľahlivo dozvedieť, čo to vlastne Židia žalujú na neho, dal ho rozviazať a rozkázal, aby sa zišli veľkňazi a celá rada; i dal predviesť Pavla a postavil ho pred nich.

1  Keď sme sa s nimi rozlúčili a pustili zase na more, plavili sme sa rovno k ostrovu Kos, na druhý deň k Rodu a odtiaľ do Patary.
2  Tu sme našli loď plaviacu sa do Fenície a vstúpiac na ňu, plavili sme sa.
3  Uvideli sme Cyprus, nechali sme ho naľavo a plavili sme sa do Sýrie. Pristáli sme v Týre, lebo tam mali skladať náklad z lode.
4  Keďže sme tam našli učeníkov, pobudli sme tam sedem dní, a oni z vnuknutia Ducha prosili Pavla, aby nechodil do Jeruzalema.
5  Keď však ubehol čas, vydali sme sa ďalej na cestu a vyprevadili nás až za mesto, všetci so ženami a deťmi. Tam na brehu sme si pokľakli a pomodlili sme sa.
6  A potom rozlúčiac sa, vstúpili sme na loď a oni sa vrátili domov.
7  My sme skončili plavbu, prijdúc od Týru do Ptolemaidy; tam, pozdraviac bratov, zostali sme u nich deň.
8  Na druhý deň sme odišli a prišli sme do Cézarey; i vošli sme do domu evanjelistu Filipa, jedného zo siedmich (diakonov), a pobudli sme u neho.
9  Ten mal štyri dcéry, panny, ktoré prorokovali.
10  Keď sme tam boli už niekoľko dní, prišiel z Judska prorok menom Agabos.
11  Ako prišiel k nám, vzal Pavlov pás, zviazal si nohy aj ruky hovoriac: Toto hovorí Duch Svätý: Takto zviažu Židia v Jeruzaleme muža, ktorému patrí tento pás, a vydajú ho pohanom do rúk.
12  Keď sme to počuli, prosili sme (Pavla), my aj tamojší, aby nechodil do Jeruzalema.
13  Ale Pavel odpovedal: Čo nariekate a kormútite mi srdce? Veď ja som hotový nielen dať sa zviazať, ale aj umrieť v Jeruzaleme pre meno Pána Ježiša.
14  Keďže sa teda nedal prehovoriť, zatíchli sme povediac: Nech sa stane vôľa Pánova.
15  Po týchto dňoch sme sa pripravili a odišli do Jeruzalema.
16  Šli s nami aj niektorí učeníci z Cézarey a zaviedli nás k istému Mnázonovi z Cypru, starému učeníkovi, aby sme boli jeho hosťami.
17  Keď sme prišli do Jeruzalema, bratia nás radi prijali.
18  Na druhý deň išiel Pavel s nami k Jakubovi, kde sa zišli všetci starší,
19  pozdravil ich a vyrozprával dopodrobna všetko, čo jeho službou vykonal Boh medzi pohanmi.
20  Keď to počuli, velebili Boha hovoriac: Vidíš, brat náš, koľko desaťtisíc Židov uverilo, a všetci horlia za zákon;
21  ale o tebe majú správu, že učíš odpadúvať od Mojžiša všetkých Židov medzi pohanmi hovoriac im, aby si deti nedali obrezať a nezachovávali staré obyčaje.
22  Čo teda? Isteže musí sa zísť zhromaždenie, lebo sa dopočujú, že si prišiel.
23  Urob teda, čo ti radíme: máme tu štyroch mužov, ktorí zložili sľub;
24  vezmi ich, daj sa s nimi očistiť, zaplať za nich výkupné, aby si dali oholiť hlavu, a tak potom všetci poznajú, že niet pravdy na tom, čo vravia o tebe, ale že aj ty žiješ, zachovávajúc zákon.
25  A o pohanoch, ktorí uverili, tak sme usúdili, aj písomne oznámili, že im netreba všetko toto zachovávať, ale majú sa chrániť mäsa modlám obetovaného, krvi, mäsa zo zadusených zvierat a smilstva.
26  Nato Pavel vzal tých mužov a na druhý deň dal sa s nimi očistiť, vošiel do chrámu, oznámil, kedy vypršia dni očisťovania, dokiaľ za každého z nich bude prinesená obeť.
27  Keď sa sedem dní chýlilo ku koncu, videli ho Židia z Ázie v chráme, vzbúrili všetok ľud, a položiac ruky na neho
28  kričali: Mužovia izraelskí, pomáhajte! Ajhľa, toto je ten, čo učí všade proti ľudu a proti zákonu aj proti tomuto miestu, a teraz ešte aj Grékov voviedol do chrámu a poškvrnil toto sväté miesto.
29  Predtým videli s ním totiž v meste Efežana Trofima a mysleli si, že ho Pavel voviedol do chrámu.
30  Tu pohlo sa celé mesto, ľudia sa zbehli a chytiac Pavla, vyvliekli ho z chrámu a hneď zamkli dvere.
31  Medzitým, keď ho chceli zamordovať, dostala sa až k veliteľovi práporu správa, že sa vzbúril celý Jeruzalem.
32  Ten hneď vzal so sebou vojakov a stotníkov a pribehli k nim. Ako (Židia) uvideli veliteľa a vojakov, prestali biť Pavla.
33  Nato sa veliteľ priblížil k nim, chytil ho a dajúc ho zviazať dvoma reťazami, vypytoval sa, kto je a čo urobil.

34  Ale v zástupe každý iné kričal. Keď sa teda pre hluk nemohol dozvedieť nič určité, dal ho odviesť do kasárne.
35  Keď (Pavel) vyšiel na schody, museli ho vojaci niesť pre násilie ľudu,
36  lebo celé to množstvo ľudu hrnulo sa za ním kričiac: Preč s ním!
37  A keď ho už mali voviesť do kasárne, povedal Pavel veliteľovi: Smiem ti niečo povedať? Odpovedal mu: Ty vieš grécky?
38  Nie si teda ten Egypťan, čo nedávno vyvolal vzburu a vyviedol na púšť tých štyritisíc lotrov?
39  I povedal mu Pavel: Som Žid z Tarzu, občan nie bezvýznamného mesta Cilície. Prosím ťa, dovoľ mi prehovoriť k ľudu.
40  A keď mu dovolil, postavil sa Pavel na schodoch, dal rukou ľudu znamenie, a keď nastalo úplné ticho, takto prehovoril po hebrejsky:

1  Keď sa vzbura utíšila, povolal si Pavel učeníkov, ponapomínal ich a rozlúčiac sa s nimi, vybral sa do Macedónie.
2  Keď prešiel tie krajiny a mnohými slovami ponapomínal veriacich, prišiel do Grécka.
3  Tri mesiace pobudol tam, a keďže mu Židia chystali úklady, keď sa mal plaviť do Sýrie, umienil si vrátiť sa cez Macedóniu.
4  Odprevádzali ho Sopater, syn Pyrov z Berie, spomedzi Tesaloničanov Aristarchos a Sekundos, z Derby Gajos, Timoteos a z Ázijcov Tychikos a Trofimos.
5  Títo šli vopred a čakali na nás v Troade,
6  my sme sa však odplavili z Filipis po dňoch nekvasených chlebov a za päť dní prišli sme k nim do Troady, kde sme strávili sedem dní.
7  Keď sme sa v prvý deň po sobote zišli na lámanie chleba, zhováral sa s nimi Pavel, lebo na druhý deň mal už odcestovať, a pretiahol reč až do polnoci.
8  Vo vrchnej sieni, kde sme boli zhromaždení, bolo mnoho lámp.
9  Tu jeden mládenec menom Eutychos sedel v okne, pohrúžený v hlboký spánok, a keďže Pavel dlho hovoril, premožený spánkom, spadol z tretieho poschodia, a zodvihli ho mŕtveho.
10  Ale Pavel zišiel dolu, hodil sa naňho a objal ho vraviac: Neznepokojujte sa, veď jeho duša je v ňom.
11  Potom vyšiel hore, lámal chlieb, aj jedol a ešte dlho im hovoril, až do svitania, a tak odišiel.
12  Mládenca však priviedli živého a veľmi sa potešili.
13  My sme šli vopred na loď a plavili sme sa do Asa, kde sme mali pribrať Pavla; tak nám totiž kázal, keďže sám chcel ísť po suchu.
14  Keď sa v Ase zišiel s nami, vzali sme ho a prišli sme do Mitylény.
15  Odtiaľ sme sa plavili ďalej a nasledujúci deň prišli sme proti Chiu, na druhý deň priplavili sme sa k Samu, a keď sme pobudli v Trogylii, prišli sme nasledujúceho dňa do Milétu.
16  Pavel si totiž umienil obísť Efez, aby sa nezdržal v Ázii, lebo sa ponáhľal, aby o Letniciach, ak by bolo možné, bol v Jeruzaleme.
17  Preto poslal do Efezu a povolal si starších cirkevného zboru.
18  Keď prišli k nemu, hovoril im: Vy sami viete, ako od prvého dňa, v ktorý som prišiel do Ázie, bol som s vami celý čas
19  a slúžil som Pánovi vo všetkej pokore, so slzami a v pokušeniach, čo prichádzali na mňa pre úklady židovské;
20  ako som nič užitočné nezamlčal, keď som vám kázal a vás verejne aj po domoch vyučoval;
21  ale vydával som svedectvo aj Židom, aj Grékom, aby sa obrátili k Bohu a verili v nášho Pána Ježiša Krista.
22  A teraz, hľa, nútený duchom, idem do Jeruzalema a neviem, čo ma tam očakáva,
23  len čo mi Duch Svätý osvedčuje po mestách hovoriac, že ma očakáva väzenie a súženie.
24  Ale mne život nestojí za reč, len nech s radosťou dokonám beh a službu, ktorú som prijal od Pána Ježiša: svedčiť o evanjeliu milosti Božej.
25  A teraz, ajhľa, už viem, že neuvidíte viac moju tvár, ani jeden z vás, medzi ktorými som chodil a kázal o kráľovstve Božom.
26  Preto osvedčujem vám dnes, že som čistý od krvi všetkých,
27  lebo nedal som sa zastrašiť, aby som vám nezvestoval celú vôľu Božiu.
28  Bedlite teda o seba a o celé stádo, v ktorom vás Duch Svätý ustanovil za biskupov, aby ste pásli cirkev Božiu, ktorú si vydobyl svojou krvou.
29  Viem, že po mojom odchode pažraví vlci vtrhnú medzi vás a nebudú šetriť stádo.
30  Aj spomedzi vás samých povstanú mužovia, ktorí budú prevrátene hovoriť, aby si priťahovali učeníkov.
31  Preto bdite a pamätajte, že som tri roky deň a noc neprestával so slzami napomínať každého z vás.
32  A teraz už porúčam vás Pánovi a slovu Jeho milosti, ktoré má silu vybudovať vás a dať vám dedičstvo so všetkými posvätenými.
33  Ani striebro, ani zlato, ani rúcho nežiadal som od nikoho.

34  Veď vy sami viete, že tieto ruky vyrobili všetko, čo nám bolo treba, mne aj tým, čo boli so mnou.
35  Vo všetkom som vám ukázal príklad, že tak musíme pracovať a ujímať sa slabých a pamätať na slová Pána Ježiša; veď On povedal: Blahoslavenejšie je dávať, ako brať.
36  Ako dohovoril, padol na kolená a modlil sa s nimi všetkými.
37  Tu dali sa do usedavého plaču, padali Pavlovi okolo hrdla a bozkávali ho.
38  A najväčšmi žalostili nad tým slovom, ktoré povedal, že už nikdy viac neuvidia jeho tvár. A tak ho vyprevadili až na loď.