Skutky Apoštolov 20
1 Keď sa vzbura utíšila, povolal si Pavel učeníkov, ponapomínal ich a rozlúčiac sa s nimi, vybral sa do Macedónie.
2 Keď prešiel tie krajiny a mnohými slovami ponapomínal veriacich, prišiel do Grécka.
3 Tri mesiace pobudol tam, a keďže mu Židia chystali úklady, keď sa mal plaviť do Sýrie, umienil si vrátiť sa cez Macedóniu.
4 Odprevádzali ho Sopater, syn Pyrov z Berie, spomedzi Tesaloničanov Aristarchos a Sekundos, z Derby Gajos, Timoteos a z Ázijcov Tychikos a Trofimos.
5 Títo šli vopred a čakali na nás v Troade,
6 my sme sa však odplavili z Filipis po dňoch nekvasených chlebov a za päť dní prišli sme k nim do Troady, kde sme strávili sedem dní.
7 Keď sme sa v prvý deň po sobote zišli na lámanie chleba, zhováral sa s nimi Pavel, lebo na druhý deň mal už odcestovať, a pretiahol reč až do polnoci.
8 Vo vrchnej sieni, kde sme boli zhromaždení, bolo mnoho lámp.
9 Tu jeden mládenec menom Eutychos sedel v okne, pohrúžený v hlboký spánok, a keďže Pavel dlho hovoril, premožený spánkom, spadol z tretieho poschodia, a zodvihli ho mŕtveho.
10 Ale Pavel zišiel dolu, hodil sa naňho a objal ho vraviac: Neznepokojujte sa, veď jeho duša je v ňom.
11 Potom vyšiel hore, lámal chlieb, aj jedol a ešte dlho im hovoril, až do svitania, a tak odišiel.
12 Mládenca však priviedli živého a veľmi sa potešili.
13 My sme šli vopred na loď a plavili sme sa do Asa, kde sme mali pribrať Pavla; tak nám totiž kázal, keďže sám chcel ísť po suchu.
14 Keď sa v Ase zišiel s nami, vzali sme ho a prišli sme do Mitylény.
15 Odtiaľ sme sa plavili ďalej a nasledujúci deň prišli sme proti Chiu, na druhý deň priplavili sme sa k Samu, a keď sme pobudli v Trogylii, prišli sme nasledujúceho dňa do Milétu.
16 Pavel si totiž umienil obísť Efez, aby sa nezdržal v Ázii, lebo sa ponáhľal, aby o Letniciach, ak by bolo možné, bol v Jeruzaleme.
17 Preto poslal do Efezu a povolal si starších cirkevného zboru.
18 Keď prišli k nemu, hovoril im: Vy sami viete, ako od prvého dňa, v ktorý som prišiel do Ázie, bol som s vami celý čas
19 a slúžil som Pánovi vo všetkej pokore, so slzami a v pokušeniach, čo prichádzali na mňa pre úklady židovské;
20 ako som nič užitočné nezamlčal, keď som vám kázal a vás verejne aj po domoch vyučoval;
21 ale vydával som svedectvo aj Židom, aj Grékom, aby sa obrátili k Bohu a verili v nášho Pána Ježiša Krista.
22 A teraz, hľa, nútený duchom, idem do Jeruzalema a neviem, čo ma tam očakáva,
23 len čo mi Duch Svätý osvedčuje po mestách hovoriac, že ma očakáva väzenie a súženie.
24 Ale mne život nestojí za reč, len nech s radosťou dokonám beh a službu, ktorú som prijal od Pána Ježiša: svedčiť o evanjeliu milosti Božej.
25 A teraz, ajhľa, už viem, že neuvidíte viac moju tvár, ani jeden z vás, medzi ktorými som chodil a kázal o kráľovstve Božom.
26 Preto osvedčujem vám dnes, že som čistý od krvi všetkých,
27 lebo nedal som sa zastrašiť, aby som vám nezvestoval celú vôľu Božiu.
28 Bedlite teda o seba a o celé stádo, v ktorom vás Duch Svätý ustanovil za biskupov, aby ste pásli cirkev Božiu, ktorú si vydobyl svojou krvou.
29 Viem, že po mojom odchode pažraví vlci vtrhnú medzi vás a nebudú šetriť stádo.
30 Aj spomedzi vás samých povstanú mužovia, ktorí budú prevrátene hovoriť, aby si priťahovali učeníkov.
31 Preto bdite a pamätajte, že som tri roky deň a noc neprestával so slzami napomínať každého z vás.
32 A teraz už porúčam vás Pánovi a slovu Jeho milosti, ktoré má silu vybudovať vás a dať vám dedičstvo so všetkými posvätenými.
33 Ani striebro, ani zlato, ani rúcho nežiadal som od nikoho.
34 Veď vy sami viete, že tieto ruky vyrobili všetko, čo nám bolo treba, mne aj tým, čo boli so mnou.
35 Vo všetkom som vám ukázal príklad, že tak musíme pracovať a ujímať sa slabých a pamätať na slová Pána Ježiša; veď On povedal: Blahoslavenejšie je dávať, ako brať.
36 Ako dohovoril, padol na kolená a modlil sa s nimi všetkými.
37 Tu dali sa do usedavého plaču, padali Pavlovi okolo hrdla a bozkávali ho.
38 A najväčšmi žalostili nad tým slovom, ktoré povedal, že už nikdy viac neuvidia jeho tvár. A tak ho vyprevadili až na loď.