MediaServis

1  Poučný žalm Ásáfov. Načúvaj, ľud môj, môjmu poučeniu, nakloň si uši k rečiam mojich úst.
2  Otvoriť chcem ústa k podobenstvu, pradávnych časov vyrozprávať deje,
3  ktoré sme počuli a poznáme, a naši otcovia nám o nich rozprávali.
4  Nezatajíme ich pred synmi, rozpovieme ich budúcemu pokoleniu, Hospodinove slávne skutky, Jeho silu, aj divy, ktoré urobil:
5  Postavil v Jákobovi svedectvo a ustanovil zákon v Izraeli, o ktorom našim otcom prikázal, aby ho hlásali svojim synom.
6  Aby vedelo o tom i budúce pokolenie; synovia, čo sa narodia, nech rozpovedia svojim synom,
7  aby v Bohu skladali svoju nádej, na skutky Božie nezabúdali, ale zachovávali Jeho prikázania;
8  aby neboli ako ich otcovia, to pokolenie odbojné a spurné, pokolenie, čo vrtkavé má srdce a ducha Bohu neverného.
9  Efrajimci, ozbrojení lukostrelci, dali sa na útek v deň boja
10  a nezachovávali zmluvu Božiu i zdráhali sa chodiť podľa Jeho zákona;
11  zabudli na Jeho činy a na Jeho divné skutky, ktoré im ukázal.
12  Pred ich otcami robil divy v Egypte, na Cóánskom poli;
13  rozdelil more a previedol ich: postavil vody ako val.
14  Oblakom ich viedol vo dne a svetlom ohňa po celú noc.
15  Rozštiepil skaly na púšti a napájal ich hojne ako z podzemného vodstva.
16  Vyviedol riavy zo skaly a vody spustil ako rieky.
17  Oni však ďalej hrešili proti Nemu, na púšti priečili sa Najvyššiemu.
18  A pokúšali Boha v srdci, žiadajuc pokrm podľa svojich chúťok.
19  Hovorili proti Bohu a vraveli: Či môže Boh stôl prestrieť na púšti?
20  Hľa, udrel na skalu, a tiekli vody a valili sa potoky. Ale či môže dať aj chleba? Či svojmu ľudu mäso pripraví?
21  Počul to Hospodin, a rozhneval sa preto; vzplanul oheň proti Jákobovi, aj proti Izraelu vystúpil hnev,
22  lebo neverili Bohu a nedúfali v Jeho pomoc.
23  Dal teda hore rozkaz mračnám a poroztváral dvere nebies;
24  manne dal padať na nich, aby jedli, dal im nebeské obilie.
25  Anjelským chlebom sýtili sa ľudia, poslal im stravy do sýtosti.
26  Pohol na nebi východným vetrom a svojou silou prihnal južný.
27  I spustil na nich dážď mäsa ako prachu, okrídleného vtáctva ako piesku morského;
28  spúšťal ich uprostred jeho tábora, okolo jeho príbytkov.
29  Tak jedli, že sa presýtili, priniesol im, čo si žiadali.
30  Ešte ani neuspokojili svoju žiadosť a pokrm mali ešte v ústach,
31  už vystúpil hnev Boží proti nim a vraždil medzi jeho vznešenými, pozrážal junač Izraela.
32  Jednako ďalej hrešili a neverili Jeho divom.
33  Dal teda miznúť ich dňom v márnosti a ich rokom v predčasnom skone.
34  Keď ich vraždil, pýtali sa naňho a Boha znova hľadali;
35  rozpomenuli sa, že Boh im je skalou a Najvyšší, Boh, ich vykupiteľom.
36  Zavádzali Ho ústami a svojím jazykom Mu luhali,
37  no ich srdce pevne nestálo pri Ňom, nedržali sa verne Jeho zmluvy.
38  On však bol milosrdný, vinu odpúšťal a nevyhubil; mnohokrát odvrátil svoj hnev, neprejavil všetku svoju prchkosť.
39  Pamätal, že sú telo, dych, ktorý odchádza a nevracia sa.
40  Čo sa Mu napriečili na púšti a natrápili sa Ho na pustatine!
41  Potom zas pokúšali Boha, zarmucovali Svätého Izraelovho.
42  Na Jeho ruku sa nepamätali ani na deň, keď ich oslobodil od utláčateľa,
43  keď konal v Egypte svoje znamenia, zázraky svoje na Cóánskom poli;
44  keď premenil ich rieky na krv, aj ich potoky tak, že piť nemohli;
45  hmyz poslal na nich, aby ich žral, a žaby, aby ich hubili;
46  ich úrodu vydal žravému hmyzu a výťažok ich práce kobylkám;
47  kamencom zbil ich révu a sykomory ľadovcom;
48  dobytok vydal krupobitiu, ich stáda bleskom;
49  pálčivosť svojho hnevu pustil na nich, prchkosť, zlosť i súženie, húf poslov nešťastia.
50  Otvoril cestu svojmu hnevu, ich duše neušetril od smrti, ich život vydal moru.
51  V Egypte pobil všetko prvorodené, prvotiny mužskej sily v stanoch Chámových.
52  Lež svoj ľud vyviedol sťa ovce a sprevádzal ich púšťou ako stádo;
53  vodil ich v bezpečí, takže sa neľakali, ale ich nepriateľov more prikrylo.
54  I priviedol ich na svoje sväté územie, k vrchu, čo nadobudla Jeho pravica.
55  Pred nimi vyhnal národy, lanom im rozmeral dedičné vlastníctvo, v ich stanoch ubytoval kmene izraelské.
56  Lež spurne pokúšali Najvyššieho Boha a nezachovávali Jeho svedectvá.
57  Odklonili sa a spreneverili ako ich otcovia, zlyhali ako nespoľahlivý luk.
58  Popudzovali Ho svojimi výšinami, svojimi modlárskymi rezbami Ho rozhorčovali.
59  Boh to počul a rozhneval sa a Izraela celkom zavrhol.
60  Zamietol príbytok šilónsky, stan, v ktorom býval medzi ľuďmi.
61  Do zajatia vydal svoju silu a do rúk protivníka svoju okrasu.
62  Napospas meču vydal svoj ľud a zanevrel tak na svoje dedičstvo.
63  Jeho mládencov strávil oheň a jeho pannám nespievali piesne svadobné.
64  Jeho kňazi padli mečom a jeho vdovy neplakali.
65  Tu precitol Pán ako zo spánku, ako hrdina rozjarený vínom.
66  Odrazil späť svojich protivníkov a vydal ich na večnú potupu.
67  Pohrdol stanom Jozefovým a nevyvolil si kmeň Efrajimov,
68  lež vyvolil si Júdov kmeň, vrch Sion, ktorý miloval.
69  A vystavil si svätyňu ako nebeské výsosti, ako zem, ktorú založil naveky.
70  Potom si vyvolil svojho sluhu Dávida a vzal ho od košiarov.
71  Odviedol ho spoza dojných oviec, aby pásol Jákoba, Jeho ľud, a Jeho dedičstvo, Izrael.
72  I pásol ich so srdcom bezúhonným, vodil ich rukou skúsenou.

1  Pre hudobný prednes. Podľa Jedutúna. Žalm Ásáfov.
2  Nahlas volám k Bohu a kričím, nahlas volám k Bohu, aby ma počul.
3  V deň svojho súženia hľadám Pána, v noci je moja ruka vystretá a neochabuje, duša sa mi nedá potešiť.
4  Vzdychám, keď sa na Boha rozpomínam, keď rozjímam, klesám na duchu. Sela.
5  Držíš mi otvorené viečka, som znepokojený, ani hovoriť nemôžem.
6  Premýšľam o zašlých dňoch, na roky starodávne
7  spomínam; v noci rozjímam v srdci, rozmýšľam a duch môj báda.
8  Či Pán zamieta naveky a už viac neprejaví priazeň?
9  Či navždy skončila sa Jeho milosť, a slovo prestalo na celé pokolenia?
10  Či Boh zabudol zmilúvať sa, či v hneve zavrel svoje milosrdenstvo? Sela.
11  A povedal som: To je moja bolesť, že sa zmenila pravica Najvyššieho.
12  Na skutky Hospodinove sa chcem rozpomínať, áno, rozpomínať sa na Tvoje pradávne divy.
13  O každom Tvojom diele hĺbať, o Tvojich skutkoch rozjímať.
14  Svätá je, Bože, Tvoja cesta! Ktoré božstvo je tak veľké ako Boh?
15  Ty si Boh, ktorý robí divné veci, svoju moc dal si poznať medzi národmi.
16  Ramenom vykúpil si svoj ľud, Jákobových a Jozefových synov. Sela.
17  Vody Ťa videli, Bože, vody Ťa videli a chveli sa, aj hlbiny sa zvírili.
18  Oblaky liali vodu, mračná vydali hrmenia a Tvoje strely mihali sa sem i tam.
19  Tvoj hrom zarachotil v povíchrici, svet osvietili blesky, triasla a chvela sa zem.
20  Cez more viedla Tvoja cesta, cez veľké vody chodník Tvoj, ale nebolo poznať Tvoje šľapaje.
21  Viedol si svoj ľud ako ovce Mojžišovou a Áronovou rukou.

1  Pre hudobný prednes na strunovom nástroji. Žalm Ásáfov. Pieseň.
2  Známy je Boh v Júdovi, veľké je Jeho meno v Izraeli.
3  V Sáleme bol Jeho stánok a na Sione Jeho príbytok.
4  Tam polámal blesky lukov, i štít, i meč, i vojnu. Sela.
5  Jasný si a velebnejší ako odveké vrchy.
6  Udatní srdcom stali sa korisťou, usnuli svojím spánkom; z bojovníkov si nikto neovládal ruku.
7  Pre Tvoje pohrozenie, Bože Jákobov, omráčený bol voz i kôň.
8  Ty si hrozný, kto môže obstáť pred Tebou, keď vzplanie Tvoj hnev?
9  Z neba si ohlásil súd; zľakla sa zem a stíchla,
10  keď Boh povstal k súdu, aby zachránil všetkých ubiedených zeme. Sela.
11  Lebo Teba musí chváliť aj hnev človeka a zvyškom hnevu Ty sa opášeš.
12  Dávajte sľuby a plňte ich Hospodinovi, svojmu Bohu! Všetci vôkol Neho nech prinášajú dar Hroznému.
13  On pýchu kniežat podtína, hrozný je pre kráľov zeme.

1 Pre hudobný prednes na nápev: Nezahub! Žalm Ásáfov. Pieseň.
2 Velebíme Ťa, Bože, velebíme, blízke je Tvoje meno, hlásajú to Tvoje divy.
3 Keď určím čas, spravodlivo budem súdiť.
4 Nech sa kláti zem i všetci jej obyvatelia, ja upevním jej stĺpy. Sela.
5 Hovorím chvastavým: Nechvastajte sa! A bezbožníkom: Nedvíhajte roh!
6 Nepozdvihujte rohy vozvysok a nehovorte so šijou drzo vypätou.
7 Lebo ani od východu, ani od západu, ani od púšte neprichádza povýšenie,
8 ale Boh je sudcom: jedného ponižuje a druhého povyšuje.
9 Lebo v ruke Hospodinovej je kalich, šumiace víno plné korenia; keď z neho naleje, aj jeho kvasnice vychlípu, vypijú všetci bezbožníci zeme.
10 Ja to však budem hlásať naveky a ospevovať budem Boha Jákobovho.
11 Všetky rohy bezbožníkov obsekám a vyvýšia sa rohy spravodlivého.

1  Poučný žalm Ásáfov. Prečo si nás navždy zavrhol, Bože? Prečo tlie Tvoj hnev proti ovciam Tvojej pastvy?
2  Rozpomeň sa na svoj zbor, ktorý si odpradávna získal, vykúpil ako svoj dedičný kmeň, vrch Sion, na ktorom prebývaš.
3  Namier svoje kroky k večným zrúcaninám! Nepriateľ zničil všetko vo svätyni.
4  Revali Tvoji protivníci uprostred Tvojho zhromaždiska, svoje znaky si vytýčili ako znamenia.
5  Zdalo sa, akoby niekto v húštine stromov do výšky dvíhal sekery.
6  A potom všetky jeho rezbárske diela rozbili kladivom a toporom.
7  Svätyňu Tvoju podpálili, až po zem znesvätili príbytok Tvojho mena.
8  Hovorili si v srdci: Podmaňme si ich úplne! Spálili všetky zhromaždiská Božie v krajine.
9  Nevidíme už svoje znamenia, nieto už proroka; nikto z nás nevie, dokedy.
10  Bože, dokedy bude utláčateľ hanobiť? Nepriateľ naveky bude môcť pohŕdať Tvojím menom?
11  Prečo odvraciaš svoju ruku a v lone držíš svoju pravicu?
12  Veď Boh je mojím kráľom odpradávna, On spôsobuje spásne skutky na zemi.
13  Ty si rozdelil more svojou silou, roztrieskal hlavy drakom na vodách.
14  Ty rozdrvil si hlavy Leviatana a dal si ho za pokrm obyvateľom stepí.
15  Ty si vyviedol prameň i potok, vysušil stále tečúce rieky.
16  Tvoj je deň, Tvoja je i noc, mesiac a slnko Ty si upevnil.
17  Ty si vymedzil všetky hranice zeme, leto i zimu Ty si utvoril.
18  Rozpomeň sa, Hospodine, že Ťa nepriateľ hanobí a bláznivý ľud pohŕda Tvojím menom.
19  Nevydaj dravcom dušu svojej hrdličky, na život svojich biednych navždy nezabudni.
20  Hľaď na zmluvu, lebo zákutia zeme sú plné dúpät násilia!
21  Nech ubitý sa s hanbou nevracia, nech biedni a chudobní chvália Tvoje meno!
22  Povstaň, Bože, rozrieš svoj spor, rozpomeň sa, ako Ťa blázon potupuje celý deň!
23  Nezabudni na hlas svojich protivníkov, na hučanie svojich odporcov, čo sa stále dvíha.

1  Žalm Ásáfov. Vpravde dobrý je Boh k Izraelovi, k tým, čo sú čistého srdca.
2  Ale mne sa takmer uchýlili nohy; skoro sa pokĺzli moje kroky.
3  Lebo som závidel chvastavým, keď som zrel blaho bezbožných;
4  lebo netrpia muky; zdravé a vypasené je ich telo;
5  nelopotia sa ako smrteľník a nesužuje ich, čo trápi ľudí.
6  Preto im pýcha hrdlo obvíňa a plášť násilia ich priodieva.
7  Z tuku im oko vyčnieva, srdce im prekypuje výmyslami,
8  posmeškujú a zlomyseľne hovoria; zvysoka vravia o útlaku.
9  Ústa dvíhajú proti nebu a jazyk sa im vozí po zemi.
10  Preto sa obracia k nim ľud a napája sa hojne.
11  A vravia: Akože by vedel Boh? Či Najvyšší má vedomosť o tom?
12  Hľa, to sú bezbožní: hromadia bohatstvá, súc večne bezpeční.
13  Veru, darmo som si zachovával srdce čisté a v nevinnosti umýval si dlane.
14  Bol som neprestajne bitý a každé ráno trestaný.
15  Keby som si bol povedal: Podobne budem rozprávať, tak by som sa bol spreneveril rodu Tvojich detí.
16  Keď som sa to snažil pochopiť, zdalo sa mi to trápením,
17  kým som nevošiel do Božích svätýň a nepochopil som ich koniec.
18  Veru, na klzké miesto ich staviaš a rozbíjaš ich na trosky.
19  Ako rýchlo vyjdú navnivoč! Miznú a hrôzou zahynú!
20  Ako sen mizne po prebudení, Pane. tak zavrhneš ich obraz, keď sa prebudíš.
21  Keď sa mi srdce rozhorčovalo a bodalo ma vo vnútri,
22  hlúpy som bol a nevedomý; voči Tebe bol som ako zvieratá.
23  Ja som však stále s Tebou, držíš ma za pravicu.
24  Vedieš ma svojou radou a potom do slávy ma prijmeš.
25  Kohože mám na nebi? A keď som s Tebou, netúžim po zemi.
26  Aj keď mi hynie telo i srdce, Boh mi je skalou srdca naveky a mojím údelom.
27  Lebo hľa, zahynú, čo sa vzďaľujú od Teba, zničíš každého, kto Ti je neverný.
28  Ale mňa blaží Božia blízkosť. V Hospodinovi, Pánovi mám svoje útočisko, aby som všetky Tvoje skutky zvestoval.

1  Šalamúnov. Bože, daj svoje právo kráľovi a svoju spravodlivosť kráľovmu synovi,
2  aby súdil Tvoj ľud v spravodlivosti a Tvojich ubiedených podľa práva.
3  Nech vrchy prinášajú ľudu pokoj a pahorky spravodlivosť.
4  Nech biednym z ľudu dopomáha k právu, nech pomáha chudobným a zdrví utláčateľa.
5  Nech sa Ťa bojí, dokiaľ slnko svieti a dokiaľ mesiac trvá, z pokolenia na pokolenie!
6  Nech je ako dážď, ktorý padá na pokosenú lúku, sťa lejak, čo zem zvlažuje.
7  Nech spravodlivosť kvitne v jeho dňoch a nech je hojnosť blaha, kým trvá mesiac!
8  Nech vládne od mora k moru a od Veľrieky až po konce zeme.
9  Nech sa koria pred ním jeho protivníci a nech prach lížu jeho nepriatelia.
10  Nech mu králi Taršíša a ostrovov prinesú dar, kráľovia zo Sáby a Seby prinesú mu poplatok.
11  Nech sa mu klaňajú všetci králi, nech mu slúžia všetky národy.
12  Lebo zachráni chudobného, ktorý volá, i biedneho, aj toho, komu nikto nepomáha.
13  Nad slabým a biednym zľutuje sa a zachraňuje duše chudobných.
14  Od útlaku a násilia im vykúpi život; ich krv je vzácna v Jeho očiach.
15  Nech žije a nech mu dajú sábskeho zlata, nech sa vždy modlia zaň a nech ho celý život žehnajú!
16  Nech je nadbytok obilia v krajine, nech sa vlní na štíte vrchov; ovocie jeho nech je ako Libanon a mešťania nech kvitnú ako tráva zeme.
17  Nech jeho meno trvá naveky a nech ono rastie pod slnkom. Nech sa ním žehnajú všetky národy a nech ho blahoslavia!
18  Požehnaný Boh, Hospodin, Boh Izraela, ktorý sám robí divy!
19  Nech je naveky požehnané Jeho slávne meno a nech Jeho sláva naplňuje celú zem! Amen. Amen.
20  Končia sa modlitby Izajovho syna Dávida.