MediaServis

1  Poučný žalm Ásáfov. Načúvaj, ľud môj, môjmu poučeniu, nakloň si uši k rečiam mojich úst.
2  Otvoriť chcem ústa k podobenstvu, pradávnych časov vyrozprávať deje,
3  ktoré sme počuli a poznáme, a naši otcovia nám o nich rozprávali.
4  Nezatajíme ich pred synmi, rozpovieme ich budúcemu pokoleniu, Hospodinove slávne skutky, Jeho silu, aj divy, ktoré urobil:
5  Postavil v Jákobovi svedectvo a ustanovil zákon v Izraeli, o ktorom našim otcom prikázal, aby ho hlásali svojim synom.
6  Aby vedelo o tom i budúce pokolenie; synovia, čo sa narodia, nech rozpovedia svojim synom,
7  aby v Bohu skladali svoju nádej, na skutky Božie nezabúdali, ale zachovávali Jeho prikázania;
8  aby neboli ako ich otcovia, to pokolenie odbojné a spurné, pokolenie, čo vrtkavé má srdce a ducha Bohu neverného.
9  Efrajimci, ozbrojení lukostrelci, dali sa na útek v deň boja
10  a nezachovávali zmluvu Božiu i zdráhali sa chodiť podľa Jeho zákona;
11  zabudli na Jeho činy a na Jeho divné skutky, ktoré im ukázal.
12  Pred ich otcami robil divy v Egypte, na Cóánskom poli;
13  rozdelil more a previedol ich: postavil vody ako val.
14  Oblakom ich viedol vo dne a svetlom ohňa po celú noc.
15  Rozštiepil skaly na púšti a napájal ich hojne ako z podzemného vodstva.
16  Vyviedol riavy zo skaly a vody spustil ako rieky.
17  Oni však ďalej hrešili proti Nemu, na púšti priečili sa Najvyššiemu.
18  A pokúšali Boha v srdci, žiadajuc pokrm podľa svojich chúťok.
19  Hovorili proti Bohu a vraveli: Či môže Boh stôl prestrieť na púšti?
20  Hľa, udrel na skalu, a tiekli vody a valili sa potoky. Ale či môže dať aj chleba? Či svojmu ľudu mäso pripraví?
21  Počul to Hospodin, a rozhneval sa preto; vzplanul oheň proti Jákobovi, aj proti Izraelu vystúpil hnev,
22  lebo neverili Bohu a nedúfali v Jeho pomoc.
23  Dal teda hore rozkaz mračnám a poroztváral dvere nebies;
24  manne dal padať na nich, aby jedli, dal im nebeské obilie.
25  Anjelským chlebom sýtili sa ľudia, poslal im stravy do sýtosti.
26  Pohol na nebi východným vetrom a svojou silou prihnal južný.
27  I spustil na nich dážď mäsa ako prachu, okrídleného vtáctva ako piesku morského;
28  spúšťal ich uprostred jeho tábora, okolo jeho príbytkov.
29  Tak jedli, že sa presýtili, priniesol im, čo si žiadali.
30  Ešte ani neuspokojili svoju žiadosť a pokrm mali ešte v ústach,
31  už vystúpil hnev Boží proti nim a vraždil medzi jeho vznešenými, pozrážal junač Izraela.
32  Jednako ďalej hrešili a neverili Jeho divom.
33  Dal teda miznúť ich dňom v márnosti a ich rokom v predčasnom skone.
34  Keď ich vraždil, pýtali sa naňho a Boha znova hľadali;
35  rozpomenuli sa, že Boh im je skalou a Najvyšší, Boh, ich vykupiteľom.
36  Zavádzali Ho ústami a svojím jazykom Mu luhali,
37  no ich srdce pevne nestálo pri Ňom, nedržali sa verne Jeho zmluvy.
38  On však bol milosrdný, vinu odpúšťal a nevyhubil; mnohokrát odvrátil svoj hnev, neprejavil všetku svoju prchkosť.
39  Pamätal, že sú telo, dych, ktorý odchádza a nevracia sa.
40  Čo sa Mu napriečili na púšti a natrápili sa Ho na pustatine!
41  Potom zas pokúšali Boha, zarmucovali Svätého Izraelovho.
42  Na Jeho ruku sa nepamätali ani na deň, keď ich oslobodil od utláčateľa,
43  keď konal v Egypte svoje znamenia, zázraky svoje na Cóánskom poli;
44  keď premenil ich rieky na krv, aj ich potoky tak, že piť nemohli;
45  hmyz poslal na nich, aby ich žral, a žaby, aby ich hubili;
46  ich úrodu vydal žravému hmyzu a výťažok ich práce kobylkám;
47  kamencom zbil ich révu a sykomory ľadovcom;
48  dobytok vydal krupobitiu, ich stáda bleskom;
49  pálčivosť svojho hnevu pustil na nich, prchkosť, zlosť i súženie, húf poslov nešťastia.
50  Otvoril cestu svojmu hnevu, ich duše neušetril od smrti, ich život vydal moru.
51  V Egypte pobil všetko prvorodené, prvotiny mužskej sily v stanoch Chámových.
52  Lež svoj ľud vyviedol sťa ovce a sprevádzal ich púšťou ako stádo;
53  vodil ich v bezpečí, takže sa neľakali, ale ich nepriateľov more prikrylo.
54  I priviedol ich na svoje sväté územie, k vrchu, čo nadobudla Jeho pravica.
55  Pred nimi vyhnal národy, lanom im rozmeral dedičné vlastníctvo, v ich stanoch ubytoval kmene izraelské.
56  Lež spurne pokúšali Najvyššieho Boha a nezachovávali Jeho svedectvá.
57  Odklonili sa a spreneverili ako ich otcovia, zlyhali ako nespoľahlivý luk.
58  Popudzovali Ho svojimi výšinami, svojimi modlárskymi rezbami Ho rozhorčovali.
59  Boh to počul a rozhneval sa a Izraela celkom zavrhol.
60  Zamietol príbytok šilónsky, stan, v ktorom býval medzi ľuďmi.
61  Do zajatia vydal svoju silu a do rúk protivníka svoju okrasu.
62  Napospas meču vydal svoj ľud a zanevrel tak na svoje dedičstvo.
63  Jeho mládencov strávil oheň a jeho pannám nespievali piesne svadobné.
64  Jeho kňazi padli mečom a jeho vdovy neplakali.
65  Tu precitol Pán ako zo spánku, ako hrdina rozjarený vínom.
66  Odrazil späť svojich protivníkov a vydal ich na večnú potupu.
67  Pohrdol stanom Jozefovým a nevyvolil si kmeň Efrajimov,
68  lež vyvolil si Júdov kmeň, vrch Sion, ktorý miloval.
69  A vystavil si svätyňu ako nebeské výsosti, ako zem, ktorú založil naveky.
70  Potom si vyvolil svojho sluhu Dávida a vzal ho od košiarov.
71  Odviedol ho spoza dojných oviec, aby pásol Jákoba, Jeho ľud, a Jeho dedičstvo, Izrael.
72  I pásol ich so srdcom bezúhonným, vodil ich rukou skúsenou.