MediaServis

1  Žalm Dávidov. Hospodine, kto smie byť hosťom v Tvojom stánku? Kto smie prebývať na Tvojom svätom vrchu?
2  Ten, kto je bez úhony a koná spravodlivo a pravdu vraví zo srdca;
3  kto neutŕha jazykom, neubližuje inému a hanu na blížneho nekydá;
4  kto zavrhuje podliaka a uctí si tých, čo sa boja Hospodina, kto svoju prísahu nemení, i keď má z toho škodu;
5  kto svoje peniaze nedáva na úžeru a neprijíma úplatok proti nevinnému. Kto takto robí, nikdy sa neskláti.

1  Pre hudobný prednes. Žalm Dávidov. Vo svojom srdci blázon hovorí: Niet Boha! Konajú skazene a ohavne; niet nikoho, kto by robil dobre!
2  Hospodin hľadí z nebies na ľudí, aby videl, či je aspoň niekto rozumný, kto hľadá Boha.
3  Odpadli všetci, skazení sú napospol; niet nikoho, kto by robil dobre, niet ani jedného.
4  Či to nevedia všetci páchatelia neprávosti, čo mi ľud zožierajú, akoby jedli chlieb, a Hospodina nevzývajú?
5  Však stŕpnu strachom, lebo Hospodin je so spravodlivým pokolením.
6  Radu biedneho chcete priviesť na posmech, však útočiskom je mu Hospodin.
7  Kiež zo Siona príde spása Izraela! Keď Hospodin zmení údel svojho ľudu, Jákob zajasá, Izrael sa poteší.

1  Pre hudobný prednes. Žalm Dávidov.
2  Dokedy chceš, Hospodine, na mňa trvalo zabúdať? Dokedy budeš skrývať predo mnou svoju tvár?
3  Dokedy mám nosiť starosť v duši? Dokedy sa bude nepriateľ môj vypínať nado mnou?
4  Pohliadni, vyslyš ma, Hospodine, Bože môj! Osvieť mi oči, aby som na smrť nezaspal;
5  aby môj nepriateľ nepovedal: Premohol som ho! Nech moji protivníci neplesajú, že sa klátim.
6  Ale ja dúfam v Tvoju milosť. Nech moje srdce plesá nad Tvojou pomocou! Spievať chcem Hospodinovi, lebo mi dobre učinil.

1  Pre hudobný prednes na osemstrunovom nástroji. Žalm Dávidov.
2  Pomáhaj, Hospodine, bo niet už zbožného; vymizli verní medzi ľuďmi.
3  Klamstvo hovorí jeden druhému úlisnými perami, dvojitým srdcom vravia.
4  Nech Hospodin vykynoží všetky úlisné pery, jazyk, čo velikášsky vraví,
5  tých, čo hovoria: Jazykom sme mocní, veď máme pery – kto nám pánom?
6  Pre útlak biednych, pre ston chudobných teraz povstanem, vraví Hospodin, poskytnem spásu tomu, kto po nej túži.
7  Hospodinove slová sú čisté, sú striebrom, taveným vo forme na zemi, sedemkrát prečisteným;
8  Ty, Hospodine, zachováš ich. A nás pred týmto pokolením chrániť budeš naveky,
9  i keď bezbožní chodia zôkol-vôkol, a keď u ľudí sa vzmáha podlosť.

1  Pre hudobný prednes. Dávidov. K Hospodinovi sa utiekam. Ako mi môžete povedať: Uleť na váš vrch ako vtáča!
2  Lebo, hľa, bezbožní napínajú luk, na tetivu si kladú šíp, by potme vystrelili na úprimných srdcom.
3  Ak sa základy zrútia, čo vykoná spravodlivý?
4  Hospodin je vo svojom svätom paláci, Hospodin na nebesiach má svoj trón. Jeho oči hľadia, Jeho pohľad skúma ľudských synov.
5  Hospodin skúma spravodlivého i bezbožného, ale Jeho duša nenávidí milovníka násilia.
6  Dážď žeravého uhlia, síry spustí na bezbožníkov; a v ich kalichu bude im údelom pálčivý vietor.
7  Lebo spravodlivý je Hospodin, miluje spravodlivé skutky; úprimní uvidia Jeho tvár.

1  Ó Hospodine, prečo stojíš zďaleka, skrývaš sa vo chvíľach súženia?
2  Bezbožný v pýche trápi biedneho. Nech sa chytia v úkladoch, ktoré vymysleli.
3  Lebo sa honosí bezbožník svojimi chúťkami a lakomec sa rúha, pohŕdajuc Hospodinom.
4  Bezbožník vo svojej namyslenosti Ho nehľadá. Všetky jeho myšlienky sú: Niet Boha!
5  Úspešné sú jeho cesty v každý čas. Tvoje súdy sú preň privysoké, soptí proti všetkým svojim protivníkom.
6  Húta si v srdci: Nepohnem sa! Z pokolenia na pokolenie nestíha ma nešťastie.
7  Ústa má plné kliatby, klamu, útlaku; pod jazykom má trápenie a neprávosť.
8  Sedáva na postriežke v dedinách a tajne vraždí nevinného, oči mu striehnu na nešťastného.
9  V úkryte číha ako lev vo svojej húšti; číha, aby biedneho schvátil; chudáka sa zmocní, keď ho stiahne do svojej siete.
10  Schúlený krčí sa a húf nešťastníkov padá do jeho moci.
11  Húta si v srdci: Boh už zabudol; skrýva si tvár, nikdy to neuvidí.
12  Ó Hospodine, Bože, povstaň, zdvihni svoju ruku! Nezabúdaj na ubiedených!
13  Prečo má bezbožník pohŕdať Bohom a myslieť v srdci: Trestať nebudeš!?
14  Ty vidíš, veď Ty hľadíš na trápenie i žiaľ, aby si to vzal do ruky; Tebe to porúča nešťastník, sirota: Ty si bol ich pomocníkom.
15  Polám rameno bezbožníka, zlosyna, potrestaj jeho bezbožnosť, až ju viac nenájdeš.
16  Hospodin je kráľom na večné veky; pohania zmizli z Jeho krajiny.
17  Počul si túžbu pokorných, ó Hospodine; utvrdzuješ im srdce, ucho nakláňaš,
18  aby si prislúžil právo sirote a ubitému, aby pozemský človek už viac nenaháňal strach.

1  Pre hudobný prednes – podľa mut labben. Žalm Dávidov.
2  Ďakovať budem Hospodinovi celým srdcom a rozpoviem všetky Tvoje divné skutky.
3  Budem sa z Teba radovať a jasať, ospievam Tvoje meno, Najvyšší,
4  že ustúpili moji nepriatelia, potkli sa a zhynuli pred Tebou:
5  lebo si rozriešil môj súd a spor, posadil si sa na prestol ako spravodlivý sudca.
6  Karhal si pohanov a bezbožného zahubil, na večné veky vytrel si ich meno.
7  Nepriateľom je koniec; troskami sú na večnosť; rozboril si ich mestá a ich pamiatka už zapadla.
8  Ale Hospodin večne tróni; svoj stolec si pripravil na súd.
9  On bude v spravodlivosti súdiť svet, národy rozsúdi v pravosti.
10  Hospodin je hradom utláčanému, je hradom vo chvíľach súženia.
11  V Teba dúfajú tí, čo poznajú Tvoje meno; lebo Ty neopustíš tých, čo hľadajú Ťa, Hospodine!
12  Spievajte Hospodinovi, ktorý sídli na Sione; zvestujte Jeho skutky medzi národmi.
13  Lebo Ten, čo pomstí krv, pamätá na nich, nezabúda na kvílenie ubiedených.
14  Zmiluj sa nado mnou, ó Hospodine! Pozri na moju biedu, čo znášam od svojich neprajníkov, Ty, čo ma vyzdvihuješ z brány smrti,
15  aby som vyrozprával všetku Tvoju chválu, v bránach dcéry Sionskej plesal nad Tvojím spasením.
16  Pohania prepadli sa v jame, ktorú vykopali; do siete, ktorú nastražili, sa im polapila noha.
17  Hospodin sa dal poznať; vykonal súd; zlosyn sa chytil do diela svojich rúk. Sela.
18  Nech zlosynovia zostúpia do ríše mŕtvych, všetci pohania, ktorí zabúdajú na Boha.
19  Lebo nie navždy bude zabudnutý chudobný, a nádej biednych naveky nezhynie.
20  Povstaň, ó Hospodine, aby človek nebol primocný. A nech sú pohania súdení pred Tebou.
21  Pusť na nich strach, ó Hospodine; nech zvedia pohania, že sú len ľudia. Sela.