MediaServis

1  Ó Hospodine, prečo stojíš zďaleka, skrývaš sa vo chvíľach súženia?
2  Bezbožný v pýche trápi biedneho. Nech sa chytia v úkladoch, ktoré vymysleli.
3  Lebo sa honosí bezbožník svojimi chúťkami a lakomec sa rúha, pohŕdajuc Hospodinom.
4  Bezbožník vo svojej namyslenosti Ho nehľadá. Všetky jeho myšlienky sú: Niet Boha!
5  Úspešné sú jeho cesty v každý čas. Tvoje súdy sú preň privysoké, soptí proti všetkým svojim protivníkom.
6  Húta si v srdci: Nepohnem sa! Z pokolenia na pokolenie nestíha ma nešťastie.
7  Ústa má plné kliatby, klamu, útlaku; pod jazykom má trápenie a neprávosť.
8  Sedáva na postriežke v dedinách a tajne vraždí nevinného, oči mu striehnu na nešťastného.
9  V úkryte číha ako lev vo svojej húšti; číha, aby biedneho schvátil; chudáka sa zmocní, keď ho stiahne do svojej siete.
10  Schúlený krčí sa a húf nešťastníkov padá do jeho moci.
11  Húta si v srdci: Boh už zabudol; skrýva si tvár, nikdy to neuvidí.
12  Ó Hospodine, Bože, povstaň, zdvihni svoju ruku! Nezabúdaj na ubiedených!
13  Prečo má bezbožník pohŕdať Bohom a myslieť v srdci: Trestať nebudeš!?
14  Ty vidíš, veď Ty hľadíš na trápenie i žiaľ, aby si to vzal do ruky; Tebe to porúča nešťastník, sirota: Ty si bol ich pomocníkom.
15  Polám rameno bezbožníka, zlosyna, potrestaj jeho bezbožnosť, až ju viac nenájdeš.
16  Hospodin je kráľom na večné veky; pohania zmizli z Jeho krajiny.
17  Počul si túžbu pokorných, ó Hospodine; utvrdzuješ im srdce, ucho nakláňaš,
18  aby si prislúžil právo sirote a ubitému, aby pozemský človek už viac nenaháňal strach.