Divné volíš, Bože, cesty
1. Divné volíš, Bože, cesty, ktorými nám kráčať dáš,
napriek ľudskej zlobe, lesti, k dobrému Ty vedieš nás.
Smrťou strašnou srdcia naše nečakane desíš zavše,
by sme zišli zo zlých ciest, Tebou sa vždy dali viesť.
2. Z dopustenia Tvojho, Pane, Bože milý, jediný,
pred očami každý z nás má obraz smrti mrazivý;
ním k múdrosti napomínaš, k rozvážnosti silu dávaš,
vravíš: „Len mi ruku daj, nikdy sa ma nespúšťaj!“
3. Života i smrti Pane, úprimne Ťa prosíme:
hroznej smrti zavaruj nás, ktorej sa tak desíme.
Keď nás budeš brať z časnosti a prevedieš do večnosti,
nech sa srdce utíši, v Tebe, Pane Ježiši.
Komentáre
Bez komentárov
Tvoj komentár