Keď zasvitnú ranné zore
1. Keď zasvitnú ranné zore, Tebe spieva zem i more.
Všetko živé vzdáva chválu Tebe, Pane, veľký náš Kráľu.
2. A človek, čo každodenne toľké dary prijme cenné,
ten by azda zabudnúť mal, Tebe: „Sláva“ by nespieval?
3. Sotva oči pretrieť stačím, už Ti srdcom vrúcne vďačím.
Za všetko, čo dávaš, Pane, sláviť Ťa chcem neprestajne.
4. Koľkí smrti snom zaspali, čo na lôžko sa pobrali.
My sme sa však prebudili, aby sme Ťa velebili.
2016-01-15
V 1. slohe v závere 2. riadku je chybne "veľký náš Kráľu." Správne má byť "veľký Kráľu." Vďaka za opravu.