Neopusť, duša moja
1. Neopusť, duša moja, nikdy Boha svojho,
ani On neopustí mňa utrápeného.
V Ňom nádej moja je, On chráni ma dňom – nocou,
vždy prispeje pomocou, keď sa mi zle deje.
2. Chcem Jeho nasledovať po chodníkoch priamych;
a zlému odolávať v pokušeniach zradných.
Moc slova Božieho môj život osvecuje
a Pán ma ochraňuje pred ľsťou diabla zlého.
3. Hoc by ma opustili, jak často sa stáva,
priatelia moji milí, Boh pri mne zostáva.
Živí ma z milosti, bolesti uľavuje,
z úzkosti vytrhuje, privádza k radosti.
4. Boh milovať neprestal človeka hriešneho,
na spásu z lásky poslal Syna jediného.
Kto v Ježiša verí, že umrel za nás hriešnych
a z mŕtvych bol vzkriesený, má v Ňom život večný.
5. Boh v Kristu z lásky dáva, čo potrebujeme,
a k prosbám sa priznáva, ak s vierou prosíme.
Radostná hodina, keď človek s vrúcnou vďakou
a pobožnosťou pravou k Bohu srdce dvíha.
6. Svet, jeho všetka márnosť, i sláva zahynie,
Boh dá nám stálu radosť, ktorá nepominie.
Prach z tela sa stane, duch sa však k Bohu vráti,
viem, že život nestratím, raj večný dostanem.
7. Vo viere v Krista čakám poslednú hodinu,
a smrti sa neľakám, lebo moju vinu krv
Ježišových rán dokonale obmyla,
dušu mi očistila; Tvoj som, Boh môj a Pán!
Komentáre
Bez komentárov
Tvoj komentár