Žalmy 17
1 Dávidova modlitba. Čuj, Hospodine, spravodlivú vec! Pozoruj môj nárek! Naslúchaj mojej modlitbe z úst, ktoré neklamú!
2 Od Teba nech vyjde súd o mne, nech Tvoje oči vidia, čo je správne.
3 Preskúmal si mi srdce, prehliadol ma v noci, preskúšal si ma, no nič nenachádzaš; zaumienil som si, že sa moje ústa neprehrešia.
4 Podľa slova Tvojich úst pri ľudských činoch chránil som sa chodníkov násilníckych.
5 Po Tvojich cestách pevne kráčam; a neklátia sa moje kroky.
6 K Tebe volám, lebo ma vypočuješ, Bože; ó, nakloň ku mne svoje ucho, počuj moju reč!
7 Predivne dokáž svoju milosť, záchranca tých, čo sa pred protivníkmi utiekajú pod Tvoju pravicu.
8 Chráň ma ako zrenicu oka! Ukry ma v tôni svojich krídel
9 pred bezbožníkmi, čo pášu na mne násilie, pred mojimi nepriateľmi, čo ma dychtivo obkľučujú!
10 Svoje srdce bezcitne uzavreli; ich ústa pyšne hovoria.
11 Stopujú nás, teraz nás obkľučujú; oči si upierajú, aby nás zrazili k zemi.
12 Podobajú sa levovi, čo by chcel trhať; levíčaťu, čo sedí v úkrytoch.
13 Povstaň, ó Hospodine, predíď ho a zraz! Svojím mečom zachráň mi život pred bezbožníkom
14 a svojou rukou, Hospodine, pred mužmi, pred mužmi tohto sveta, ktorých podiel je v tomto živote, Ty im zo svojich zásob naplň brucho; nech sa ich synovia nasýtia a zvyšok zanechajú svojim deťom.
15 Ja ospravedlnený uzriem Tvoju tvár, keď sa prebudím, nasýtim sa Tvojím obrazom.