MediaServis

1. Prečože zabúdame my ľudia na Boha?
A blaho nehľadáme, ktoré večne trvá?
Prečo len o časné veci sa namáhame
a tak sa zbavujeme slávy nekonečnej?
2. Nič nie je tu bez zmeny, čo by pretrvalo,
na žalosť sa premení, čo nás tešievalo:
sila i bohatstvo, to všetko časom zhynie
i sláva sa pominie náhle, nečakane.
3. Len ten blaha pravého účastným sa stáva,
kto zo srdca čistého Bohu sa oddáva,
miluje pobožnosť, chráni sa neprávosti,
plní si povinnosti a zachová vernosť.
4. Len tí blahoslavení nazvaní byť môžu,
ktorí ozaj príjemní sú samému Bohu;
On ich ochraňuje pred rozličnou žalosťou
a v nebi ich radosťou večnou obdaruje.
5. Opusťme teda márnosť, čo sme milovali,
zavrhnime každé zlo, ktoré sme páchali,
žiadajme o milosť Boha dobrotivého,
nech nám pre Syna svojho odpustí neprávosť.
6. Ráč, ó Bože, spravovať všetky činy naše,
aby sme v dobrom vzrastať mohli v každom čase,
napokon stáleho došli blahoslavenstva,
v nebesiach oslávenia, života večného.