Žalmy 2
1 Prečo sa búria národy a ľudia vymýšľajú daromnosti?
2 Zoskupujú sa zemskí králi a kniežatá sa spolu radia proti Hospodinovi a proti Jeho Pomazanému:
3 Spretŕhajme ich okovy a zhoďme zo seba ich putá!
4 Ten, ktorý býva v nebesiach, sa smeje, Pán sa im vysmieva.
5 Vtedy prehovorí k nim rozhnevaný a vo svojej prchkosti ich vydesí:
6 Ja sám som ustanovil svojho kráľa na Sione, na svojom svätom vrchu!
7 Vyrozprávam rozhodnutie Hospodinovo. Riekol mi: Ty si môj Syn; ja som Ťa dnes splodil.
8 Žiadaj si odo mňa, a dám Ti národy ako dedičstvo a končiny zeme do vlastníctva.
9 Roztlčieš ich železným prútom, rozbiješ ako hlinenú nádobu.
10 Tak teraz, králi, zmúdrejte, dajte sa poučiť, sudcovia zeme!
11 Slúžte Hospodinovi s bázňou a s chvením Mu bozkávajte nohy,
12 aby sa nerozhneval a vy aby ste cestou nezahynuli; lebo náhle vzplanie Jeho hnev. Blahoslavení sú všetci, čo sa k Nemu utiekajú!