MediaServis

1. Utíšme plač v smutnej chvíli, nech sa nádej prebudí,
hoci srdce bôľne kvíli, mŕtveho plač nezbudí.
Láskavý hlas, reč ľúbezná dozneli tak sťa ozvena,
vľúdnosť, dobrota milá už časnosť opustila.

2. Všetko, čo na zemi žije, zvädne ako v poli kvet,
toľkých drahých zem už kryje, ktorí opustili svet.
Kto však verí v Teba, Pane, ten má miesto prichystané
navždy v Tvojej blízkosti, kde nás prijmeš z milosti.

3. Vznes sa z prahu porušenia k svojmu Pánovi, duch môj,
tam ťa čaká po trápeniach radosť: Kristus – život tvoj,
s Ním sú naši milovaní v kráse novej nad hviezdami,
aj my tam žiť budeme, keď raz k Nemu prídeme.

4. Ó deň šťastný, keď zas znovu otec, matka s dietkami,
manželia, priatelia spolu aj bratia so sestrami
budú s Tebou, večný Pane, ak Ti slúžili oddane.
Tam, kde pokoj prebýva, smútok nikdy nebýva.

5. Rýchlo sa pominie náš čas, život náš sa uzavrie,
nevieme, kedy Boží hlas opustiť svet prikáže.
Bojujme boj dobrý stále všetci verne k Božej chvále,
aby sme raz dostali od Pána veniec slávy.