MediaServis

V predchádzajúcej časti naších rozhovorov o evolúcii sme stručne hovorili o historickom a myšlienkovom pozadí doby, v ktorej sa, okrem iného, zrodila aj Darwinova predstava o vzniku druhov prírodzeným výberom. Pripomeňme si základné prevládajúce predstavy, okrem kresťanskej viery, ktoré mali vplyv na spoločenské myslenie obdobia, v ktorom Darwin žil a pracoval.
Predovšetkým to bol neutíchajúci vplyv gréckej filozfie na európske myslenie. Až do 13. storočia prevládajúcou filozofiou bola Aristotelská filozofia. V 13. storočí došlo k zmiešaniu aristotelskej filozofie a kresťanskej viery a vznikol filozofický prúd nazvaný scholastika. Darwinov koncept vzniku druhov bol logickým záverom a dôsledkom myšlienkových koncepcií a filozofických prúdov obdobia 18. a 19. storočia a predovšetkým zotrvávajúceho vplyvu gréckej filozófie a scholastiky. Charakteristickou črtou gréckej filozofie bola predstava o večne existujúcej hmote. Táto predstava bola filozofická predstava, bolo to nedokázané a nedokázateľné tvrdenie. Bol to predpoklad a stal sa predpokladom aj pre Darwinov koncept vzniku rôznych druhov a celé evolučné myslenie.

Pozn: Cyklus prednášok "Veda verzus Darwin" pôvodne určených pre rozhlasové vysielanie je zverejnený s láskavým súhlasom autora textu doc. RNDr. Drahoslava Vajdu, CSc.

V predchádzajúcej relácii sme hovorili o spoločensko – kultúrnom pozadí vzniku konceptu evolučného myslenia a predovšetkým o Newtonovom vplyve na formovanie svetonázoru. Dnes by sme si mohli všimnúť úlohu biológie v tomto procese a špeciálne jej vplyv na formovanie názoru na vznik života.
V staroveku nikto ani v najmenšom netušil, ako živé organizmy fungujú. Ľudia tej doby s úžasom hľadeli na rastlinu či zviera a nechápali, ako niečo také vôbec funguje. Prvé biologické výskumy boli uskutočňované vtedy jediným možným spôsobom – púhym okom. Aj napriek tomu, že ľudské oko dokáže rozlíšiť predmety až do veľkosti desatiny milimetra, nie je možné púhym okom pozorovať životne dôležité deje, ktoré sa odohrávajú na úrovni mikrosveta. Biológia musela čakať na celý rad technických objavov, aby mohla pokročiť dopredu. Prvým bol mikroskop...

Pozn: Cyklus prednášok "Veda verzus Darwin" pôvodne určených pre rozhlasové vysielanie je zverejnený s láskavým súhlasom autora textu doc. RNDr. Drahoslava Vajdu, CSc.

Ľudstvo si svoj svetonázor vytvára na základe mnohých faktorov takých ako filozofické, náboženské vedecké či psychologické úvahy, skúsenosti a experimenty. V polovici 19. storočia, teda približne pred 150 rokmi, Charles Darwin predložil verejnosti svoju predstavu vzniku rôznych foriem života cestami náhody, prirodzeného výberu a dlhých časových období. Darwinovo učenie podstatným spôsobom ovplyvnilo a zmenilo myslenie ľudstva. Aké je historické pozadie myšlienkového nazerania na vznik sveta a života, ktoré viedlo k formovaniu evolučného konceptu a aká je vo vede situácia dnes? O týchto a podobných otázkach sa budeme zhovárať s doc. RNDr. Drahoslavom Vajdom, CSc. Prvá časť z našej 6 dielnej série, je venovaná historickému pohľadu na obdobie v ktorom sa formoval evolučný koncept myslenia - evolučný koncept náhľadu na svet.

Pozn: Cyklus prednášok "Veda verzus Darwin" pôvodne určených pre rozhlasové vysielanie je zverejnený s láskavým súhlasom autora textu doc. RNDr. Drahoslava Vajdu, CSc.