1. Zamysli sa, ó, človeče, ktorý žiješ v časnosti
prečo nepozdvihneš srdce k stálej, večnej radosti?
Prečo iba po márnosti túžiš sveta zradného,
nemáš v tejto smrteľnosti k nebu Vodcu verného?
2. Ježiš je tvoj verný Vodca, vedie v slávy neba stan,
On je život náš i sudca, ako Písmo vraví nám.
Preto chráň sa vytrvale poblúdenia každého,
kráčaj vždy po ceste pravej povolania Božieho.
3. Umrieť musíš, nezabudni, hoci chvíľu nepoznáš,
nečakane keď sa splní aj pri tebe Boží hlas,
a keď raz do hrobu zložíš svoje kosti v časnosti,
musíš raz pred súdom Božím zastať v zodpovednosti.
4.Kriste milý, iba Ty si všetkých ľudí Spasiteľ,
Priateľ duší najvernejší, aj pri smrti Tešiteľ,
skloň sa, Pane, ku každému, k nám, čo v Teba veríme,
pripoj k húfu nebeskému, tam nech večne Tvoji sme.
1. Rýchly posol smrti prišiel, svojich milých opúšťam,
do cieľa môj život došiel, dušu Bohu porúčam.
Keď Pán pozve, na hlas Jeho odchádzame ku Nemu,
aby sme tam boli spolu, blízko Bohu večnému.
2. Rýchly posol na výstrahu prišiel náhle medzi nás.
Buďme preto pripravení, vykupujme múdro čas.
Pán nás pozval, aj vás pozve, moji drahí a milí,
bdejme všetci, veď nevieme, v ktorej to bude chvíli.
3.Idem s vierou a nádejou pred tvár Otca večného,
spolieham sa na zásluhy, milosť Syna Božieho.
Verím, z Jeho láskavosti čaká aj mňa spasenie,
prijme ma tam, kde je radosť, pokoj, Boha videnie.
1. Môj Bože, viem, že zomrieť musím, veď som len smrteľný človek,
na to si tak často pomyslím, že nie je stály ľudský vek,
čuj preto prosbu pokornú, daj, Bože, mi smrť pokojnú.
2. Môj Bože, neviem, kedy skonám, nie som na chvíľu bezpečný,
za dym, za tieň život pokladám, raz nastane deň posledný,
preto dopraj mi v časnosti pripraveným byť k večnosti.
3. Môj Bože, neviem, ako umriem; jedného smrťou násilnou,
iného zase pokojnou zriem zo sveta odchádzať smrťou,
nech vôľa Tvoja sa stane pri mojom skonaní, Pane.
4. Môj Bože, neviem, kde raz zomriem a kde zem prikryje hrob môj,
už teraz to však určite viem, že ma vzkriesi z mŕtvych hlas Tvoj,
preto kdekoľvek spočiniem, Ty so mnou si, nezahyniem.
5.Keď teba musím zomrieť, Bože a dokonať svoj zemský beh
krv Kristova nech mi pomôže, prijmi ma, zbav úzkosti bied,
Tvojmu riadeniu nechávam kde, kedy, ako skonať mám.
1. Mysli na súd, lebo je istý, súd Boží, čo raz nastane,
keď Pán príde, jak Písmo istí, a keď nebo slávou vzplanie;
by si došiel zmilovania, daj sa na cestu pokánia.
2. Mysli na súd, Sudca je prísny, nuž vždy proti hriechu bojuj;
akže stojíš, nebývaj pyšný, dbaj s bázňou o spásu svoju,
z činov i slova každého vydáš počet dňa súdneho.
3. Mysli na súd času každého, nečakane Tvoj Pán príde;
priprav si lampu bdenia svojho, o polnoci Ženích vyjde;
ak zdriemneš, dvere zatvorí a nikto ich neotvorí.
4. Mysli na sú i v pokušení, keď diabol a svet chcú ťa zviesť,
aby si nebol premožený, neprivolal na seba trest;
súd Pánov nech od každého odradí ťa činu zlého.
5. Mysli na súd, keď žiješ v šťastí, ochotne biedu odstraňuj,
skloň sa k tým, ktorú v nešťastí, zverené hrivny zveľaďuj.
Kto mnoho prijal, od toho požadovať budú mnoho.
6. Mysli na súd, keď k smrti stonať budeš, a zmier sa s blížnymi,
aby si tíško mohol skonať, a so všetkými vernými
v sláve Otca nebeského pokoja došiel večného.