MediaServis

1  Apoštolovia a bratia v Judsku počuli, že i pohania prijali slovo Božie.
2  Keď teda Peter prišiel do Jeruzalema, napadli ho tí, ktorí boli spomedzi obrezaných,
3  a dohovárali mu: Vošiel si k ľuďom neobrezaným a jedol si s nimi.
4  Nato im Peter začal rozprávať rad radom:
5  Bol som v meste Joppe a modlil som sa. Vo vytržení mal som videnie: akási nádoba – ako veľké prestieradlo, za štyri rohy spustené z neba – zostupovala a prišla ku mne.
6  Keď som pozorne nazrel do nej, videl som tam štvornohé zvieratá zemské, divú zver, plazy a nebeských vtákov.
7  Aj hlas som počul hovoriaci mi: Vstaň, Peter, zabíjaj a jedz!
8  Odpovedal som: Nie, Pane, pretože poškvrnené alebo nečisté nevošlo mi nikdy do úst.
9  Aj druhý raz hovoril mi hlas z neba: Čo Boh očistil, to ty nemaj za poškvrnené!
10  Takto sa to opakovalo tri razy, potom sa všetko zase zodvihlo do neba.
11  A hľa, pri dome, v ktorom sme boli, sa práve zastavili traja mužovia, poslaní ku mne z Cezarey.
12  Tu riekol mi Duch, aby som šiel s nimi a nerobil rozdiely. A šli so mnou aj títo šiesti bratia a vošli sme do domu onoho muža.
13  Tu nám vyrozprával, ako videl vo svojom dome anjela, ktorý sa postavil (pred ním) a hovoril mu: Pošli do Joppy a povolaj si Šimona, prímením Petra;
14  on ti povie slová, ktoré spasia teba a celý tvoj dom.
15  Ako som potom začal hovoriť, zostúpil Duch Svätý na nich, ako aj na nás na počiatku.
16  Tu som sa rozpomenul na slovo Pánovo, ktoré povedal: Ján krstil vodou, ale vy pokrstení budete Duchom Svätým.
17  Keď teda Boh dal im ten istý dar ako aj nám, ktorí sme uverili v Pána Ježiša Krista, ktože som ja, aby som mohol prekážať Bohu?
18  Keď to počuli, uspokojili sa a velebili Boha hovoriac: Teda aj pohanom dal Boh pokánie, aby mali život.
19  A tí, čo sa rozpŕchli pre súženie, ktoré prišlo pre Štefana, zašli do Fenície, Cypru a Antiochie, nikomu však nekázali slovo (Božie), len Židom.
20  Ale niektorí z nich boli z Cypru a z Kyrény, a keď prišli do Antiochie, hovorili aj Grékom a zvestovali Pána Ježiša.
21  A ruka Pánova bola s nimi, tak že veľmi mnohí uverili a obrátili sa k Pánovi.
22  Správa o tomto dostala sa aj do cirkevného zboru v Jeruzaleme; preto vyslali Barnabáša až do Antiochie.
23  Keď prišiel tam a videl milosť Božiu, zaradoval sa a napomínal všetkých, aby podľa úmyslu srdca zostali verní Pánovi.
24  Bol totiž (Barnabáš) muž dobrý, plný Ducha Svätého a viery.
25  Potom odišiel (Barnabáš) do Tarzu vyhľadať Saula,
26  a keď ho našiel, priviedol ho do Antiochie. Celý rok pobudli v tomto cirkevnom zbore a vyučovali značný zástup, a v Antiochii učeníci prvý raz dali si meno kresťania.
27  V tie dni prišli do Antiochie proroci z Jeruzalema.
28  Jeden z nich, menom Agabos, povstal a oznamoval mocou Ducha, že nastane veľký hlad po celom svete. Tento hlad aj nastal za Klaudia.
29  Preto si učeníci umienili, že každý podľa svojej možnosti pošle niečo bratom v Judsku na pomoc.
30  Tak aj urobili a poslali starším (podporu) po Barnabášovi a Saulovi.

1  Žil v Cezarei muž menom Kornelius, stotník takzvaného italského prápora,
2  nábožný a bohabojný s celým svojím domom, ktorý dával ľudu štedré almužny a ustavične sa modlieval k Bohu.
3  Raz okolo tretej hodiny popoludní jasne videl vo videní, ako anjel Boží pristúpil k nemu a oslovil ho: Kornelius!
4  Uprene sa zahľadel na anjela a preľaknutý povedal: Čo je, Pane? Odpovedal mu: Tvoje modlitby a almužny vstúpili pred tvár Božiu a Boh sa rozpomenul na ne.
5  Pošli teda mužov do Joppy a povolaj si Šimona, prímenom Petra;
6  býva u istého garbiara Šimona, ktorý má dom pri mori. A on ti povie, čo máš robiť.
7  Len čo anjel, ktorý hovoril k nemu, odišiel, zavolal si (Kornelius) dvoch zo sluhov a zbožného vojaka spomedzi tých, čo stále boli pri ňom,
8  vyrozprával im všetko a poslal ich do Joppy.
9  Na druhý deň, ako šli a blížili sa k mestu, tak okolo poludnia, vyšiel Peter na strechu domu, aby sa pomodlil.
10  Potom vyhladol a chcel si zajesť. Ale kým mu niečo pripravovali, prišiel do vytrženia:
11  videl otvorené nebo a akási nádoba – ako veľké prestieradlo na štyroch rohoch zviazané – zostupovala k nemu a spúšťala sa na zem;
12  a v nej všetky možné štvornohé zvieratá divá zver, plazy a nebeské vtáctvo.
13  A zaznel k nemu hlas: Vstaň, Peter, zabíjaj a jedz!
14  Ale Peter povedal: Nie, Pane, pretože som nikdy nejedol nič poškvrnené a nečisté.
15  A aj druhý raz zaznel k nemu hlas: Čo Boh očistil, to ty nemaj za poškvrnené!
16  Tak sa to opakovalo tri razy; a hneď nato zdvihla sa nádoba do neba.
17  Kým bol Peter v rozpakoch, čo znamená videnie, ktoré videl, ajhľa, mužovia, poslovia Korneliovi, dopytovali sa na Šimonov dom a zastali pred bránou.
18  Pýtali sa: Či tu býva Šimon, prímenom Peter?
19  A keď Peter rozmýšľal o videní, riekol mu Duch: Ajhľa, dvaja mužovia ťa hľadajú.
20  Vstaň, zíď dolu, choď s nimi a neváhaj, lebo ja som ich poslal.
21  Peter zišiel k mužom a povedal im: Ajhľa, ja som, ktorého hľadáte. Kvôli čomu ste prišli?
22  Odpovedali mu: Stotník Kornelius, muž spravodlivý a bohabojný, ktorému celý židovský národ vydáva dobré svedectvo, dostal rozkaz od svätého anjela, aby ťa povolal do svojho domu a vypočul tvoje slová.
23  Zavolal ich teda dnu a pohostil. Na druhý deň zobral sa a šiel s nimi; aj niektorí bratia z Joppy šli s ním.
24  Na druhý deň prišli do Cezarey. Kornelius ich už čakal a zvolal si príbuzných a dôverných priateľov.
25  Ako Peter vchádzal dnu, vyšiel mu Kornelius naproti, a padnúc mu k nohám, vzýval ho.
26  Ale Peter ho zodvihol hovoriac mu: Vstaň! Veď aj ja som len človek.
27  Medzi rozhovorom vošiel dnu a našiel tam mnohých zhromaždených.
28  I povedal im: Vy viete, že Židovi nie je dovolené pripojiť sa alebo pristúpiť k pohanovi. Ale mne Boh ukázal, aby som nikoho nemal za poškvrneného alebo nečistého.
29  Preto prišiel som bez odporu, keď ste ma povolali. A teraz sa spytujem: Načo ste ma volali?
30  A Kornelius odpovedal: Pred štyrmi dňami postil som sa až po túto hodinu a o tretej hodine popoludní modlil som sa vo svojom dome. A tu naraz stál predo mnou muž v lesklom rúchu
31  hovoriac mi: Kornelius, Boh vyslyšal tvoju modlitbu a rozpomenul sa na tvoje almužny;
32  pošli teda do Joppy a povolaj si Šimona, prímenom Petra, ktorý býva v dome garbiara Šimona pri mori. A on príde a bude hovoriť s tebou.
33  Hneď som teda poslal po teba, a ty si dobre urobil, že si prišiel. Hľa, tu stojíme teraz všetci pred Bohom, aby sme počuli všetko, čo ti prikázal Pán.
34  Nato Peter otvoril ústa a hovoril: Naozaj, teraz poznávam, že Boh nikoho neuprednostňuje,
35  ale že Mu je príjemný, kto v ktoromkoľvek národe sa Ho bojí a koná spravodlivo.
36  To slovo, ktoré poslal synom izraelským, keď dal zvestovať pokoj skrze Ježiša Krista – a On je Pánom všetkých – 37  veď vy viete, čo sa dialo po celom Judsku, počnúc od Galiley, po krste, ktorý hlásal Ján;
38  ako Boh Duchom Svätým a mocou pomazal Ježiša Nazaretského, ktorý chodil, dobre činil a uzdravoval všetkých diablom posadnutých, pretože Boh bol s Ním.
39  A my sme svedkami všetkého, čo činil v Judsku a v Jeruzaleme, ako Ho aj zamordovali, povesiac Ho na drevo.
40  Toho Boh vzkriesil v tretí deň a dal Mu zjavovať sa
41  nie všetkému ľudu, ale svedkom, Bohom vopred vyvoleným, nám, ktorí sme s Ním jedli a pili po Jeho zmŕtvychvstaní.
42  A sám prikázal zvestovať ľudu a svedčiť, že On je ten Bohom ustanovený sudca živých a mŕtvych.
43  O Ňom svedčia všetci proroci, že pre Jeho meno dosiahne odpustenie hriechov každý, kto verí v Neho.
44  Ešte Peter hovoril tieto slová, keď Duch Svätý zostúpil na všetkých, ktorí počúvali jeho reč.
45  A spomedzi Židov veriaci, ktorí prišli s Petrom, užasli, že aj na pohanov vylial (Boh) dar Ducha Svätého;
46  lebo ich počuli hovoriť jazykmi a velebiť Boha. Vtedy povedal Peter:
47  Či môže niekto zabrániť pokrstiť vodou tých, čo prijali Ducha Svätého ako aj my?
48  Preto rozkázal, aby boli pokrstení v mene Ježiša Krista. I prosili ho, aby pobudol niekoľko dní medzi nimi.

1  Dávidova modlitba. Čuj, Hospodine, spravodlivú vec! Pozoruj môj nárek! Naslúchaj mojej modlitbe z úst, ktoré neklamú!
2  Od Teba nech vyjde súd o mne, nech Tvoje oči vidia, čo je správne.
3  Preskúmal si mi srdce, prehliadol ma v noci, preskúšal si ma, no nič nenachádzaš; zaumienil som si, že sa moje ústa neprehrešia.
4  Podľa slova Tvojich úst pri ľudských činoch chránil som sa chodníkov násilníckych.
5  Po Tvojich cestách pevne kráčam; a neklátia sa moje kroky.
6  K Tebe volám, lebo ma vypočuješ, Bože; ó, nakloň ku mne svoje ucho, počuj moju reč!
7  Predivne dokáž svoju milosť, záchranca tých, čo sa pred protivníkmi utiekajú pod Tvoju pravicu.
8  Chráň ma ako zrenicu oka! Ukry ma v tôni svojich krídel
9  pred bezbožníkmi, čo pášu na mne násilie, pred mojimi nepriateľmi, čo ma dychtivo obkľučujú!
10  Svoje srdce bezcitne uzavreli; ich ústa pyšne hovoria.
11  Stopujú nás, teraz nás obkľučujú; oči si upierajú, aby nás zrazili k zemi.
12  Podobajú sa levovi, čo by chcel trhať; levíčaťu, čo sedí v úkrytoch.
13  Povstaň, ó Hospodine, predíď ho a zraz! Svojím mečom zachráň mi život pred bezbožníkom
14  a svojou rukou, Hospodine, pred mužmi, pred mužmi tohto sveta, ktorých podiel je v tomto živote, Ty im zo svojich zásob naplň brucho; nech sa ich synovia nasýtia a zvyšok zanechajú svojim deťom.
15  Ja ospravedlnený uzriem Tvoju tvár, keď sa prebudím, nasýtim sa Tvojím obrazom.

1  Vzácny žalm Dávidov. Ochraňuj ma, Bože, lebo sa k Tebe utiekam.
2  Hovorím Hospodinovi: Ty si môj Pán! Niet pre mňa šťastia mimo Teba!
3  Vo svätých, čo sú v krajine, a v slávnych mávam všetku záľubu.
4  Mnohé sú bolesti tých, čo k inému bohu sa utiekajú; krvavé obete im neprinesiem a nevezmem ich mená na pery.
5  Hospodin je mojím dedičným údelom a mojím kalichom; Ty mi zaručuješ môj podiel.
6  Na utešených miestach pripadla mi výmena, a veľmi sa mi páči môj podiel.
7  Dobrorečiť budem Hospodinovi, ktorý mi dal radu; aj v noci ma upomína na to môj cit.
8  Stále si staviam Hospodina pred seba; keď mi je po pravici, nesklátim sa.
9  Preto sa teší moje srdce a jasá moja duša; aj moje telo prebývať bude bezpečne.
10  Neprenecháš ma ríši smrti a svojmu zbožnému nedáš vidieť jamu.
11  Ty mi dáš poznať cestu života; pred Tvojou tvárou je sýtosť radosti, v Tvojej pravici je večná blaženosť.

1  Žalm Dávidov. Hospodine, kto smie byť hosťom v Tvojom stánku? Kto smie prebývať na Tvojom svätom vrchu?
2  Ten, kto je bez úhony a koná spravodlivo a pravdu vraví zo srdca;
3  kto neutŕha jazykom, neubližuje inému a hanu na blížneho nekydá;
4  kto zavrhuje podliaka a uctí si tých, čo sa boja Hospodina, kto svoju prísahu nemení, i keď má z toho škodu;
5  kto svoje peniaze nedáva na úžeru a neprijíma úplatok proti nevinnému. Kto takto robí, nikdy sa neskláti.

1  Pre hudobný prednes. Žalm Dávidov. Vo svojom srdci blázon hovorí: Niet Boha! Konajú skazene a ohavne; niet nikoho, kto by robil dobre!
2  Hospodin hľadí z nebies na ľudí, aby videl, či je aspoň niekto rozumný, kto hľadá Boha.
3  Odpadli všetci, skazení sú napospol; niet nikoho, kto by robil dobre, niet ani jedného.
4  Či to nevedia všetci páchatelia neprávosti, čo mi ľud zožierajú, akoby jedli chlieb, a Hospodina nevzývajú?
5  Však stŕpnu strachom, lebo Hospodin je so spravodlivým pokolením.
6  Radu biedneho chcete priviesť na posmech, však útočiskom je mu Hospodin.
7  Kiež zo Siona príde spása Izraela! Keď Hospodin zmení údel svojho ľudu, Jákob zajasá, Izrael sa poteší.

1  Pre hudobný prednes. Žalm Dávidov.
2  Dokedy chceš, Hospodine, na mňa trvalo zabúdať? Dokedy budeš skrývať predo mnou svoju tvár?
3  Dokedy mám nosiť starosť v duši? Dokedy sa bude nepriateľ môj vypínať nado mnou?
4  Pohliadni, vyslyš ma, Hospodine, Bože môj! Osvieť mi oči, aby som na smrť nezaspal;
5  aby môj nepriateľ nepovedal: Premohol som ho! Nech moji protivníci neplesajú, že sa klátim.
6  Ale ja dúfam v Tvoju milosť. Nech moje srdce plesá nad Tvojou pomocou! Spievať chcem Hospodinovi, lebo mi dobre učinil.