MediaServis

1  Keď sa vzbura utíšila, povolal si Pavel učeníkov, ponapomínal ich a rozlúčiac sa s nimi, vybral sa do Macedónie.
2  Keď prešiel tie krajiny a mnohými slovami ponapomínal veriacich, prišiel do Grécka.
3  Tri mesiace pobudol tam, a keďže mu Židia chystali úklady, keď sa mal plaviť do Sýrie, umienil si vrátiť sa cez Macedóniu.
4  Odprevádzali ho Sopater, syn Pyrov z Berie, spomedzi Tesaloničanov Aristarchos a Sekundos, z Derby Gajos, Timoteos a z Ázijcov Tychikos a Trofimos.
5  Títo šli vopred a čakali na nás v Troade,
6  my sme sa však odplavili z Filipis po dňoch nekvasených chlebov a za päť dní prišli sme k nim do Troady, kde sme strávili sedem dní.
7  Keď sme sa v prvý deň po sobote zišli na lámanie chleba, zhováral sa s nimi Pavel, lebo na druhý deň mal už odcestovať, a pretiahol reč až do polnoci.
8  Vo vrchnej sieni, kde sme boli zhromaždení, bolo mnoho lámp.
9  Tu jeden mládenec menom Eutychos sedel v okne, pohrúžený v hlboký spánok, a keďže Pavel dlho hovoril, premožený spánkom, spadol z tretieho poschodia, a zodvihli ho mŕtveho.
10  Ale Pavel zišiel dolu, hodil sa naňho a objal ho vraviac: Neznepokojujte sa, veď jeho duša je v ňom.
11  Potom vyšiel hore, lámal chlieb, aj jedol a ešte dlho im hovoril, až do svitania, a tak odišiel.
12  Mládenca však priviedli živého a veľmi sa potešili.
13  My sme šli vopred na loď a plavili sme sa do Asa, kde sme mali pribrať Pavla; tak nám totiž kázal, keďže sám chcel ísť po suchu.
14  Keď sa v Ase zišiel s nami, vzali sme ho a prišli sme do Mitylény.
15  Odtiaľ sme sa plavili ďalej a nasledujúci deň prišli sme proti Chiu, na druhý deň priplavili sme sa k Samu, a keď sme pobudli v Trogylii, prišli sme nasledujúceho dňa do Milétu.
16  Pavel si totiž umienil obísť Efez, aby sa nezdržal v Ázii, lebo sa ponáhľal, aby o Letniciach, ak by bolo možné, bol v Jeruzaleme.
17  Preto poslal do Efezu a povolal si starších cirkevného zboru.
18  Keď prišli k nemu, hovoril im: Vy sami viete, ako od prvého dňa, v ktorý som prišiel do Ázie, bol som s vami celý čas
19  a slúžil som Pánovi vo všetkej pokore, so slzami a v pokušeniach, čo prichádzali na mňa pre úklady židovské;
20  ako som nič užitočné nezamlčal, keď som vám kázal a vás verejne aj po domoch vyučoval;
21  ale vydával som svedectvo aj Židom, aj Grékom, aby sa obrátili k Bohu a verili v nášho Pána Ježiša Krista.
22  A teraz, hľa, nútený duchom, idem do Jeruzalema a neviem, čo ma tam očakáva,
23  len čo mi Duch Svätý osvedčuje po mestách hovoriac, že ma očakáva väzenie a súženie.
24  Ale mne život nestojí za reč, len nech s radosťou dokonám beh a službu, ktorú som prijal od Pána Ježiša: svedčiť o evanjeliu milosti Božej.
25  A teraz, ajhľa, už viem, že neuvidíte viac moju tvár, ani jeden z vás, medzi ktorými som chodil a kázal o kráľovstve Božom.
26  Preto osvedčujem vám dnes, že som čistý od krvi všetkých,
27  lebo nedal som sa zastrašiť, aby som vám nezvestoval celú vôľu Božiu.
28  Bedlite teda o seba a o celé stádo, v ktorom vás Duch Svätý ustanovil za biskupov, aby ste pásli cirkev Božiu, ktorú si vydobyl svojou krvou.
29  Viem, že po mojom odchode pažraví vlci vtrhnú medzi vás a nebudú šetriť stádo.
30  Aj spomedzi vás samých povstanú mužovia, ktorí budú prevrátene hovoriť, aby si priťahovali učeníkov.
31  Preto bdite a pamätajte, že som tri roky deň a noc neprestával so slzami napomínať každého z vás.
32  A teraz už porúčam vás Pánovi a slovu Jeho milosti, ktoré má silu vybudovať vás a dať vám dedičstvo so všetkými posvätenými.
33  Ani striebro, ani zlato, ani rúcho nežiadal som od nikoho.

34  Veď vy sami viete, že tieto ruky vyrobili všetko, čo nám bolo treba, mne aj tým, čo boli so mnou.
35  Vo všetkom som vám ukázal príklad, že tak musíme pracovať a ujímať sa slabých a pamätať na slová Pána Ježiša; veď On povedal: Blahoslavenejšie je dávať, ako brať.
36  Ako dohovoril, padol na kolená a modlil sa s nimi všetkými.
37  Tu dali sa do usedavého plaču, padali Pavlovi okolo hrdla a bozkávali ho.
38  A najväčšmi žalostili nad tým slovom, ktoré povedal, že už nikdy viac neuvidia jeho tvár. A tak ho vyprevadili až na loď.

1  Keď Apollo bol v Korinte, prešiel Pavel hornými krajinami, prišiel do Efezu a našiel (tam) niektorých učeníkov.
2  I spýtal sa ich: Či ste prijali Ducha Svätého, keď ste uverili? A oni mu odpovedali: Nie, ani sme len nepočuli, že je Duch Svätý.
3  Povedal im: V čo ste teda boli pokrstení? Odvetili: Jánovým krstom.
4  Nato im Pavel povedal: Ján krstil krstom pokánia a prikazoval ľudu, aby verili v Toho, ktorý prichádza po ňom, to jest v Krista Ježiša.
5  Keď to počuli, dali sa pokrstiť v meno Pána Ježiša Krista.
6  Ako Pavel položil ruky na nich, zostúpil na nich Duch Svätý, i hovorili jazykmi a prorokovali.
7  A bolo ich všetkých spolu asi dvanásť mužov.
8  Potom vošiel do synagógy, neohrozene vystupoval a tri mesiace viedol rozpravy s nimi, presviedčajúc ich o kráľovstve Božom.
9  A keď sa niektorí zatvrdili a neposlúchali, ale potupovali to učenie pred zástupom, odlúčil sa od nich, oddelil učeníkov a každý deň hovoril v škole Tyranovej.
10  To trvalo dva roky, takže počuli slovo Pánovo všetci, ktorí bývali v Ázii, Židia a Gréci.
11  A Boh robil neobyčajné divy rukami Pavla,
12  takže ľudia šatky a zástery z jeho tela nosili na nemocných a neduhy sa vzďaľovali od nich; aj zlí duchovia vychádzali z nich.
13  Aj niektorí z potulných židovských zaklínačov pokúsili sa vyslovovať meno Pána Ježiša nad ľuďmi, ktorí mali zlých duchov, a hovorili: Zaklínam vás Ježišom, ktorého káže Pavel.
14  Robili to siedmi synovia nejakého Skevu, židovského veľkňaza.
15  Ale zlý duch im odpovedal: Ježiša poznám, aj o Pavlovi viem; ale kto ste vy?
16  A oboril sa na nich ten človek, v ktorom býval zlý duch, zmocnil sa ich oboch, a tak ich doriadil, že nahí a doráňaní zutekali z toho domu.
17  I dozvedeli sa o tom všetci Židia i Gréci, ktorí bývali v Efeze, a všetkých pochytila bázeň a zvelebovali meno Pána Ježiša.
18  Mnohí, ktorí uverili, prichádzali, vyznávali a vyrozprávali svoje skutky.
19  Mnohí zase, ktorí sa zaoberali čarodejníctvom, poznášali svoje knihy a spálili ich všetkým pred očami; a keď spočítali ich cenu, dostali päťdesiattisíc strieborných.
20  Takto mocou Pánovou rástlo slovo a dokazovalo svoju silu.
21  Po týchto udalostiach rozhodol sa v duchu Pavel prejsť Macedóniou a Achájou a ísť do Jeruzalema povediac si: Keď pobudnem tam, treba sa mi podívať aj do Ríma.
22  Dvoch zo svojich pomocníkov, Timotea a Erasta, poslal teda do Macedónie a sám zostal ešte na čas v Ázii.
23  V ten čas strhla sa nemalá vzbura pre to učenie.
24  Jeden zlatník totiž, menom Demeter, vyrábal strieborné chrámy Dianine a tým dával remeselníkom nemalý zárobok.
25  Ten si ich zvolal, aj robotníkov, ktorí pracovali pri tom, a hovoril im: Mužovia, vy viete, že z tohto remesla je náš blahobyt;
26  a teraz vidíte a počujete, že tento Pavel nielen v Efeze, ale temer po celej Ázii presvedčil a odvrátil veľmi mnohých, lebo hovorí, že bohovia rukami urobení nie sú bohovia.
27  A nielen toto nebezpečenstvo nám hrozí, ale aj to, že ani chrám veľkej Diany nebudú mať za nič a olúpia o božskú velebnosť i ju, ktorú si ctí celá Ázia a celý svet.
28  Ako to počuli, vzbĺkli hnevom a kričali: Veľká je Diana efezská!
29  A celé mesto bolo plné vzbury; všetci sa jednomyseľne valili do divadla a vliekli so sebou Macedóncov, Gaja a Aristarcha, spoločníkov Pavlových.
30  Aj Pavel chcel ísť do zhromaždenia, ale učeníci mu nedovolili.
31  Áno, aj niektorí z aziarchov, ktorí mu boli naklonení, poslali mu odkaz a prosili ho, aby nešiel do divadla.
32  Jedni kričali tak, druhí inak. Lebo celé zhromaždenie bolo samá trma-vrma a väčšina ani nevedela, prečo sa zišli.
33  Tu vytiahli zo zástupu Alexandra, ktorého Židia potisli dopredu. Alexander dal rukou znamenie a chcel povedať ľudu obrannú reč.

34  Ale ako poznali, že je Žid, zvolali všetci jedným hlasom, kričiac asi dve hodiny: Veľká je Diana efezská!
35  Keď mestský pisár utíšil zástup, prehovoril k nim: Mužovia efezskí, kto z ľudí by nevedel, že mesto Efez je strážcom chrámu veľkej Diany a jej obrazu, ktorý padol z neba?
36  Keď to teda nemožno poprieť, treba sa vám upokojiť a v ničom sa neprenáhliť.
37  Lebo priviedli ste sem týchto mužov, a ani svätokrádeže sa nedopustili, ani sa nerúhali našej bohyni.
38  Ale ak Demeter a remeselníci, ktorí sú s ním, majú niečo proti niekomu, na to sú obecné súdy a tam sú vladári, nech žalujú.
39  A ak okrem toho máte nejaké žiadosti, to sa vyrieši v zákonnom zhromaždení.
40  Lebo hrozí nám nebezpečenstvo, že nás pre dnešnú udalosť obžalujú zo vzbury, keďže nieto dôvodu, ktorým by sme mohli ospravedlniť toto zhluknutie. S týmito slovami rozpustil zhromaždenie.

1  Potom odišiel z Atén a prišiel do Korintu.
2  (Tu) našiel Žida menom Akvila, rodáka z Pontu, a jeho manželku Priscillu. Akvila len nedávno prišiel z Itálie, keď Klaudius nariadil, aby sa všetci Židia vysťahovali z Ríma. Šiel teda k nim
3  a že bol toho istého remesla – robili totiž stany – zostal u nich a pracovali.
4  Každú sobotu viedol rozpravy v synagóge a presviedčal Židov a Grékov.
5  Keď prišli z Macedónie Sílas a Timoteos, venoval sa Pavel celkom kázaniu slova a osvedčoval Židom, že Ježiš je Kristus.
6  A keď mu odporovali a rúhali sa, vytriasol prach z rúcha a povedal im: Vaša krv na vašu hlavu! Som čistý. Odteraz pôjdem ku pohanom.
7  Odišiel odtiaľ a šiel do domu bohabojného muža, Tita Justa, ktorého dom susedil so synagógou.
8  Predstavený synagógy Krispos však uveril Pánovi s celým svojím domom, aj spomedzi Korinťanov mnohí, ktorí počúvali, uverili a dali sa pokrstiť.
9  I riekol Pán v noci vo videní Pavlovi: Neboj sa, len hovor a nemlč,
10  pretože ja som s tebou, a nikto nesiahne na teba, aby ti ublížil; mám zaiste mnoho ľudu v tomto meste.
11  I zostal tam rok a šesť mesiacov a vyučoval medzi nimi slovu Božiemu.
12  Keď vladárom Achaje bol Gallio, povstali Židia jednomyseľne proti Pavlovi, predviedli ho pred súdnu stolicu
13  a žalovali na neho: Tento zvádza ľudí ctiť Boha proti zákonu.
14  Keď Pavel chcel otvoriť ústa, povedal Gallio Židom: Židia, keby šlo o nejakú neprávosť alebo o zločin, vypočul by som vás trpezlivo, ako sa patrí.
15  Ale keď je to spor len o slová a o mená a o váš zákon, vybavte si to sami; ja nechcem byť v tom sudcom.
16  A odohnal ich od súdnej stolice.
17  Oni však všetci chytili predstaveného synagógy Sostena a bili ho pred súdnou stolicou; a Gallio sa vôbec nestaral o to.
18  Pavel zostal tam ešte mnoho dní; potom sa rozlúčil s bratmi a plavil sa do Sýrie spolu s Priscillou a Akvilom, keď si v Kenchreách dal ostrihať hlavu, lebo dal sľub.
19  Ako došli do Efezu, opustil ich, vošiel do synagógy a hádal sa so Židmi.
20  Hoc ho prosili, aby zostal dlhšiu dobu medzi nimi, nepovolil,
21  ale rozlúčil sa s nimi hovoriac: Nastávajúce slávnosti musím stráviť v Jeruzaleme; ak bude vôľa Božia, vrátim sa zase k vám. A odišiel z Efezu.
22  Keď prišiel do Cezarey, vystúpil, pozdravil cirkevný zbor a zišiel do Antiochie.
23  Za nejaký čas pobudol tam, a potom odišiel; rad radom pochodil Galáciu aj Frýgiu a utvrdzoval všetkých učeníkov.
24  Do Efezu prišiel Žid menom Apollo, rodák z Alexandrie, muž výrečný a zbehlý v Písmach.
25  Bol vyučený ceste Pánovej, duchom vrúcny, hovoril a učil správne o Ježišovi, hoci poznal len krst Jánov.
26  Tento Apollo začal neohrozene hovoriť v synagóge. Ako ho Priscilla a Akvila počuli, prijali ho k sebe a dôkladnejšie mu vyložili cestu Božiu.
27  A keď chcel odísť do Achaje, posmeľovali ho bratia a písali učeníkom, aby ho prijali. Keď tam prišiel, veľmi pomohol tým, ktorí sa vďaka milosti stali veriacimi,
28  lebo úplne vyvrátil tvrdenie Židov, verejne dokazujúc z Písem, že Ježiš je Kristus.

1  Dávidov. Broj, Hospodine, proti tým, čo broja proti mne! Bojuj proti tým, čo proti mne bojujú!
2  Uchop štít a pavézu, povstaň mi na pomoc!
3  Vytiahni oštep a zataras cestu tým, čo ma prenasledujú! Povedz mojej duši: Som tvoja spása.
4  Nech sa hanbia a pýria tí, ktorí mi siahajú na život; nech s hanbou cúvnu tí, čo zamýšľajú moje nešťastie.
5  Nech sú sťa pleva vo vetre a anjel Hospodinov nech ich odbíja.
6  Nech je ich cesta tmavá a klzká a anjel Hospodinov nech ich prenasleduje.
7  Lebo mi bez príčiny nastavili sieť, bez príčiny vykopali jamu mojej duši.
8  Nech ho znenazdania stihne záhuba a nech ho polapí jeho sieť, ktorú nastavil; nech padne do nej na záhubu!
9  Ale moja duša jasať bude v Hospodinovi, radovať sa nad Jeho pomocou.
10  Nech všetky moje kosti povedia: Ó Hospodine, kto je ako Ty, čo pred silnejším zachraňuješ biedneho a biedneho i chudobného pred tým, čo ho zdiera?
11  Násilnícki svedkovia povstávajú, pýtajú sa ma na to, o čom neviem.
12  Zlým sa mi odplácajú za dobré, moja duša je opustená.
13  Mne však, keď chorľaveli, vrecovina bola odevom, ja pôstom som si koril dušu a moja modlitba sa vracala k mojim prsiam.
14  Ako by mi bol býval priateľom a bratom, chodil som ako v smútku za matkou, smutný a zronený.
15  No oni radujú sa z môjho pádu a schádzajú sa, schádzajú sa proti mne rúhači a tí, ktorých nepoznám, utŕhajú mi a nechcú zamĺknuť.
16  Ako podlí úškľabní posmievači škrípu proti mne zubami.
17  Pane, dokedy chceš hľadieť na to? Zachovaj moju dušu od ich pustošenia, jedinú moju od levíčat.
18  Budem Ti ďakovať vo veľkom zbore, budem Ťa chváliť pred početným ľudom.
19  Nech sa nado mnou neradujú moji lživí nepriatelia, nech nežmurkajú tí, čo ma bez príčiny nenávidia.
20  Lebo nehovoria o pokoji, ale vymýšľajú klamné slová proti tichým v kraji.
21  Roztvorili si ústa proti mne naširoko, hovorili: Aha, aha! Videli sme na vlastné oči.
22  Videl si, Hospodine, nemlč! Ó Pane, nevzďaľuj sa odo mňa!
23  Prebuď sa, povstaň kvôli môjmu právu, Bože môj, Pane, kvôli môjmu sporu!
24  Prisúď mi právo, Hospodine, Bože môj, podľa mojej spravodlivosti, nech sa nado mnou neradujú.
25  Nech si nemyslia v srdci: Aha, to sme chceli! Nech nepovedia: Pohltili sme ho!
26  Nech sa zahanbia a spolu prídu do rozpakov tí, čo sa tešia z môjho nešťastia; nech sa priodejú hanbou a potupou tí, čo sa vypínajú nado mňa.
27  Nech plesajú a radujú sa tí, ktorým sa páči moja nevinnosť; nech ustavične hovoria: Veľký je Hospodin, ktorý dožičí šťastie svojmu sluhovi!
28  Môj jazyk bude hlásať Tvoju spravodlivosť a každodenne Tvoju chválu.

1  Dávidov. Keď sa Dávid robil pomäteným pred Abímelechom, ktorý ho odohnal, takže odišiel.
2  Dobrorečiť budem Hospodinovi v každom čase, nech je chvála o Ňom neprestajne v mojich ústach.
3  Nech sa mi chváli duša Hospodinom, nech čujú pokorní a zaradujú sa!
4  Zvelebujte so mnou Hospodina a spoločne vyvyšujme Jeho meno!
5  Hľadal som Hospodina a vyslyšal ma i vytrhol ma zo všetkých mojich hrôz.
6  Tí, čo na Neho hľadia, zažiaria, tvár sa im nezapýri.
7  Tento úbožiak volal, Hospodin ho počul a pomohol mu zo všetkých jeho súžení.
8  Anjel Hospodinov táborí vôkol tých, čo sa Ho boja, a zachraňuje ich.
9  Okúste a spoznajte, že dobrý je Hospodin! Blahoslavený je muž, čo dúfa v Neho!
10  Bojte sa Hospodina, Jeho svätí, lebo nemajú nedostatku, čo sa Ho boja.
11  Levíčatá biedia a hladujú, ale tí, ktorí Hospodina hľadajú, nemajú nedostatku v ničom dobrom.
12  Poďte, synovia, a počúvajte ma, Hospodinovej bázni chcem vás vyučovať.
13  Kto je ten muž, čo má rád život, ktorý miluje dni a užívať chce dobré veci?
14  Chráň si jazyk pred zlým a svoje pery od lživých rečí;
15  odstúp od zlého a rob dobre, hľadaj pokoj a snaž sa oň!
16  Hospodinove oči upreté sú na spravodlivých a Jeho uši na ich volanie.
17  Tvár Hospodinova je proti zločincom, aby ich pamiatku vyhladil zo zeme.
18  Keď spravodliví kričia, Hospodin ich počuje, zo všetkých súžení ich vytrhuje.
19  Blízky je Hospodin tým, čo sú skrúšeného srdca, a pomáha tým, čo sú ubitého ducha.
20  Mnoho bied má spravodlivý, lež zo všetkých ho vytrhuje Hospodin.
21  Ochráni všetky jeho kosti, ani jedna z nich nebude zlámaná.
22  Nešťastie usmrtí bezbožného a pykať budú tí, čo nenávidia spravodlivého.
23  Hospodin vykúpi dušu svojich sluhov a z tých, čo v Neho dúfajú, nik pykať nebude.

1  Plesajte v Hospodinovi, spravodliví, úprimným pristane chválospev.
2  Oslavujte Hospodina citarou, ospevujte Ho desaťstrunovou harfou!
3  Spievajte Mu novú pieseň, krásne rozzvučte struny s plesaním!
4  Lebo slovo Hospodinovo je pravdivé a všetko Jeho dielo je verné.
5  Spravodlivosť a právo miluje, milosti Hospodinovej je plná zem.
6  Hospodinovým slovom utvorené sú nebesá a dychom Jeho úst ich všetky voje.
7  Zhrnul morské vody ako do koženého mecha, záplavy uložil do komôr.
8  Celá zem, boj sa Hospodina, chvejte sa pred Ním, všetci obyvatelia sveta!
9  Lebo On riekol a stalo sa, On rozkázal a postavilo sa.
10  Hospodin ruší radu národov a marí úmysly ľudí.
11  Hospodinova rada trvá naveky, myšlienky Jeho srdca z rodu na rod.
12  Blahoslavený národ, ktorému Hospodin je Bohom, ľud, ktorý si zvolil za vlastníctvo.
13  Hospodin z nebies pozerá a vidí všetkých ľudských synov.
14  Z miesta, kde tróni, hľadí na všetkých obyvateľov zeme,
15  Ten, ktorý všetkým stvárnil srdcia, ktorý ich všetkých pozoruje.
16  Kráľovi nepomôže veľké vojsko, ani hrdina sa nezachráni veľkou silou.
17  Klamnou výpomocou je kôň a nezachráni svojou veľkou silou.
18  Oko Hospodinovo spočíva na tých, ktorí sa Ho boja, ktorí očakávajú Jeho milosť,
19  aby im od smrti zachránil život a zachoval ich živých v čase hladu.
20  Naša duša očakáva na Hospodina, On je našou pomocou, On je naším štítom.
21  Lebo z Neho sa teší naše srdce, veď v Jeho sväté meno dúfame.
22  Buď Tvoja milosť nad nami, ó Hospodine, ako my na Teba očakávame!

1  Dávidov. Vyučujúci žalm. Blahoslavený, komu je odpustený priestupok a hriech prikrytý!
2  Blahoslavený človek, ktorému Hospodin nepočíta vinu, a v jeho duchu nieto ľsti!
3  Keď som mlčal, práchniveli mi kosti počas môjho ustavičného stonania,
4  lebo dňom i nocou ťažko doliehala na mňa Tvoja ruka, životná sila sa mi obrátila na letnú vyprahnutosť. Sela.
5  Vtedy som Ti vyznal svoj hriech a nezastrel som svoju vinu. Riekol som: Vyznám Hospodinovi svoje priestupky! A Ty si odpustil vinu môjho hriechu. Sela.
6  Preto nech sa Ti modlí každý zbožný v čase, keď Ťa možno nájsť; záplavy veľkých vôd Ho nedosiahnu.
7  Ty si mi skrýšou, zachováš ma pred úzkosťou, plesaním nad záchranou obklopíš ma. Sela.
8  Vyučím ťa a ukážem ti cestu, po ktorej kráčať máš, radiť ti chcem a moje oko bude bdieť na tebou.
9  Nebuďte bez rozumu ako kôň a mulica, ktoré treba krotiť zubadlom a uzdou, bo inak k tebe neprídem.
10  Mnoho má bolestí bezbožný, ale milosť obklopí toho, kto dúfa v Hospodina.
11  Tešte sa v Hospodinovi, spravodliví, jasajte, plesajte všetci úprimného srdca!