MediaServis

1. Bože a Otče, do ruky Tvojej, s dôverou vkladáme dieťa svoje,
Tento dar, ktorý si nám z lásky dal, prosíme by si ho ochraňoval,
tento dar, ktorý si nám z lásky dal, prosíme, by si ho ochraňoval.

2. Do svojej zmluvy ho, Kriste prijmi, a darmi požehnaj duchovnými.
Na kríži si umrel, aby žilo, srdce Ti oddalo a Ťa ctilo.
Tento dar, ktorý si nám z lásky dal, prosíme by si ho ochraňoval.

3. Duch Svätý, riaď jeho kroky vždy sám, nech rastie k radosti Bohu i nám.
Po ceste múdrosti, lásky ho veď, vo viere v Ježiša utvrď, posväť!
Tento dar, ktorý si nám z lásky dal, prosíme by si ho ochraňoval.

1. Nech Boh nám je milostivý a požehná všetkých nás,
nech obličaj dobrotivý k nám s láskou obráti zas.
Nech Jeho cestou kráčame a Jeho spásu známe,
v Ježiši Kristu zjavenú na spasenie každému
národu sveta nášho.

2. Nech zvelebuje Ťa, Pána i naše pokolenie,
spev radosti a plesania zo všetkých strán nech zneje,
že múdro riadiš sveta beh a vládnuť nenecháš hriech,
na pastvu slova svätého privádzaš z náš každého,
nedáš od pravdy zblúdiť.

3. Len Tebe vďaka a chvála, ó Bože náš, prislúcha:
Zem plody svoje vydáva, zrejú i plody Ducha!
Ty všetko dobré nám dávaš, nás, ľud svoj, požehnávaš.
Za milosť tú, Hospodine, nech Teba velebíme
na veky vekov. Amen.

1. Vzbuď ducha dávnych svedkov, Pane, čo Sion verne strážili
a vo dne, v noci, neúnavne o Tebe smelo svedčili,
nech mocne hlas ich svetom znie a ľudstvo k Tebe privedie.

2. Daj, nech Tvoj oheň čím skôr vzplanie, ožiari každý sveta kraj;
na žatvu svoju mnohých, Pane, Ty pracovníkov vysielaj,
veď málo ich je, vidíš sám, nuž pomôž, veď si žatvy Pán.

3. Zjav slovo svoje mnohým ľuďom, vo viere predkov nech stoja,
daj zvíťaziť nad každým bludom, praj cirkvi svojej pokoja
a láskou podmaň celý svet pre mena svojho slávu, česť.

4. A daj, nech pravda Tvojho slova prenikne v každý sveta kút,
nech pohrnie sa húfne znova ku Tebe, Pane, verný ľud,
nech zrno Tebou zasiate prináša klasy bohaté.

5. Ty slávne dielo skončíš iste, veď Sudca si a Spasiteľ;
hoc obzory sú ešte hmlisté, za nimi predsa večný cieľ
vo viere jasne vidíme. A Ty dáš viac, než prosíme.

1. Sion kvíli prežalostne, Sion, to mesto Božie,
Bohu vzácne, vyvolené, ktoré stále miluje.
Ach vraví, opustil ma Pán Boh, zabudol na mňa,
bieda, kríž, úzkosť, trápenia sužujú ma do omdlenia.

2. Pán, ktorý mi bol zasľúbil, že pomôže v súžení,
ďaleko je, by sa sklonil, k hlasu mojich úpení.
Ach, či dlho, Bože môj, potrvá tento hnev Tvoj?
Môžeš, ale nechceš v kríži s útechou sa mi priblížiť?

3. Sion, Sion môj premilý, – hovorí Pán srdečne
– prečo hlas tvoj lká a kvíli, či si ma stratil večne?
Môže azda dobrá mať svojho dieťaťa sa vzdať?
Ak by takto urobila, aká by jej láska bola?

4. A keby aj niekde žila matka s takým zlým srdcom,
že by láska v ňom vychladla – ja však som Ten, ktorý Som!
Znám ťa, Sion, po mene, v dlani mám ho vpísané.
Mám ťa vo svojej pamäti, viac než matka svoje deti.

5. Vždycky si mi pred očami, spi mi v lone v pokoji,
moja pravica ťa chráni, moja láska ťa kojí,
ako si verná matka pestuje nemluvniatka:
Sion, verný buď, nezúfaj, vo mňa, svojho Boha, dúfaj!