MediaServis

1. Sion kvíli prežalostne, Sion, to mesto Božie,
Bohu vzácne, vyvolené, ktoré stále miluje.
Ach vraví, opustil ma Pán Boh, zabudol na mňa,
bieda, kríž, úzkosť, trápenia sužujú ma do omdlenia.

2. Pán, ktorý mi bol zasľúbil, že pomôže v súžení,
ďaleko je, by sa sklonil, k hlasu mojich úpení.
Ach, či dlho, Bože môj, potrvá tento hnev Tvoj?
Môžeš, ale nechceš v kríži s útechou sa mi priblížiť?

3. Sion, Sion môj premilý, – hovorí Pán srdečne
– prečo hlas tvoj lká a kvíli, či si ma stratil večne?
Môže azda dobrá mať svojho dieťaťa sa vzdať?
Ak by takto urobila, aká by jej láska bola?

4. A keby aj niekde žila matka s takým zlým srdcom,
že by láska v ňom vychladla – ja však som Ten, ktorý Som!
Znám ťa, Sion, po mene, v dlani mám ho vpísané.
Mám ťa vo svojej pamäti, viac než matka svoje deti.

5. Vždycky si mi pred očami, spi mi v lone v pokoji,
moja pravica ťa chráni, moja láska ťa kojí,
ako si verná matka pestuje nemluvniatka:
Sion, verný buď, nezúfaj, vo mňa, svojho Boha, dúfaj!

1. Pri spomienke na tých vyvolených mužov,
ktorí bleskom slova zahnali temno bludov,
naše srdcia horia, Bože a Pane náš, za to dnes vďakou vrúcnou.

2. Svetlo si v slove dal, no človek – nepriateľ
pod nádobu ho skryl; ľud od pravdy zvedený,
zabúdal na Teba, mýlil sa a chodil dľa ľudských poblúdení.

3. Zaznej: Haleluja! Svieť, evanjelium,
púšťou života veď do zasľúbenej zeme,
ako stĺp ohnivý, nech Boží obličaj milostivý uzrieme.

4. Zaznej: Haleluja! Preč ohne a meče,
nech slovo bojuje, a cirkev nech v jej boji
chráni vždy viery štít, tak šťastný pod palmou ľud Boží v láske stojí.

5. Chráň nás vo svetlo tom, a v svojej slobode,
upevni vo viere, Ježiši, v každom čase,
nech sa nezaplieta svojvoľne nikto viac do jarma bludov zase.

6. Buď Bohu sláva, česť! Zaznej: Haleluja!
V obnovenej cirkvi obnovujme aj seba
a v duchu Kristovom kráčajme k cirkvi tej oslávenej do neba.

1. Plesajme srdečne, kresťania v túto chvíľu,
že sme dnes radostne dožili slávnosť milú:
Obnovenia viery pamiatku výročnú,
keď od chrámu dverí zjasal lúč v tmu nočnú.

2. Tma kryla národy, blud zajal srdcia, umy
– a svetlo slobody zapadlo v hriechov rumy;
až muž vyvolený silným hlasom viery
vo svätom nadšení rozplašil blud šerý.

3. Už nám zase svieti to svetlo, Slnce jasné,
vieru v duši nieti, kiež nikdy nevyhasne;
lásku zapaľuje, riadi srdca tlkot
Kristus, ktorý nám je: Cesta, pravda, život

1. Ó, príď už, príď, čas nášho Pána, príď ododávna sľúbený,
nechže sa znova zazelená a skvitne domov milený,
a pusté role nášho kraja sa zaskvejú zas krásou mája.

2. Ó, príď, ó, príď, ty Rosa zhora, prenikni zemou vyprahlou,
nech tvrdá srdca nášho kôra sa obmäkčí Tvojou vlahou,
a všetko dobré, krásne, milé vyrastie zase v plnej sile.

3. Ó, príď, ó, príď k nám, Oheň z neba, a zažni vôkol celú zem,
nech duše naše iskrou z Teba plameňom svätým planú len
a mocnou túžbou, láskou vrelou za svojím prahnú Spasiteľom.

4. Ó, príď, ó, príď, náš milý Pane, a navštív svoju vinicu,
nad dielo svoje požehnané pozdvihni mocnú pravicu,
nech celý svet to vidí jasne, že z Teba je, nie ľudské, časné.

5. Ó, vráť nám dávnu dobu blahú, keď s otcami si prebýval,
a keď tvár Tvoju milú, drahú, Tvoj ľud vo viere vídaval,
zas nech sa Tebe všetko klania a miluje Ťa bez prestania.

6. Ó, daj, nech v Tebe vkorenení, sme jedno telo, jeden duch,
a láskou vzájomnou spojení vždy k druhovi sa vinie druh,
až sľúbený ten zasvitne čas, keď večnou spásou obdaríš nás.

1. Od vekov v Teba dúfali sme, Pane! V Tebe sme vždycky útočište mali.
Prv ako hory nebotyčné vstali a nebo i zem vyšli z Tvojej dlane,
Ty si už bol a budeš na veky, nezmeniteľný, Bože náš veľký!

2. Ty vraciaš zase človeka do prachu, minie sa čas a ortieľ počujeme:
„Synovia ľudskí, vráťte sa do zeme!“ V tom ako lístie popadáme v strachu.
U Teba tisíc rokov nie je viac jak doba, keď sa mení nočná stráž.

3. Jak vlna zmetieš celé pokolenie. Poodcházame, ako keď sen mizne,
sme ako rannej trávy steblá svižné, čo do večera budú pokosené.
Čo kvitlo, zvädne, keď mu prejde čas, pominuteľnosť obklopuje nás.

4. Hynieme, Tvojím hnevom zapadáme, to hnev Tvoj,
čo nás sužuje a právom,
bo dobre vidíš toku času dravom, aké to tajné hriechy zakrývame.
Uvidíš viny, lúč vrhneš na ne a naše dni máš odpočítané.

5. Pane, nauč nás tak rátať dni svoje, aby sa srdce naše múdrym stalo.
Na nás sa z hnevu Tvojho dosť už lialo. Tak dokiaľ ešte?
Veď sme deti Tvoje!
Jak ožívajú pod rosou kvety, tak oživ, Pane, nás, svoje deti.

1. Nezúfaj, stádočko malé, aj keď nepriateľ tvoj stále teší sa,
že ti uškodí, hoc mnohokrát ťa napadne,
čo chce, nikdy nedosiahne, Pán Boh si svojich ochráni.

2. Ak znášaš hanu, príkoria, to Božia vec je, nie tvoja
– veď v tom je verných útecha, že Pán Boh z nebies výsosti
vidí ich všetky ťažkosti a zahynúť ich nenechá.

3. Nezúfaj, vzmuž sa, húf malý, necúvni ani v zlej chvíli,
vždy háj česť mena Božieho, Boh protivníkov premôže,
k víťazstvu svojim pomôže, odplata je vecou Jeho

4. Amen! Ó Pane Ježiši, Obranca cirkvi najlepší,
stoj pri nás v každej ťažkosti, aby sme v Tvojej ochrane,
slúžili Tebe oddane v neohrozenej vernosti.

1.Milý Sion, upokoj sa, predsa Boha svojho znáš,
predsa v lone svojho Otca plnosť lásky raz poznáš!
Aj keď švihá a tresce, vedz, že ti len dobre chce,
aj keď prísne vychováva, milovať ťa neprestáva.

2. Keby búrka, príval vody záhubou ti hrozili,
keby sa aj vrchy pohli, pahorky sa klátili,
neľakaj sa a neboj, s tebou predsa Boh je tvoj,
štítom, hradom vždy je ti On: netrať nádej, milý Sion!

3. Keby si aj bez úsmevu horké slzy vylieval,
keby si aj miesto spevu žialil len a nariekal,
keby ti aj nepriateľ akokoľvek škodiť chcel,
Sion milý, ty nezúfaj, v Boha pevne ver a dúfaj!

4. Všetkému prichádza koniec – Boh na veky kraľuje!
Buď Mu verný, On ti veniec večnej slávy daruje.
Novú milosť On dá ti, Žiaľ na radosť obráti,
preto, Sion, upokoj sa, bezpečný si v ruke Otca.