MediaServis

1  Na nebi sa ukázalo veľké znamenie: žena, odetá do slnka, pod nohami mesiac, na hlave veniec dvanástich hviezd,
2  tehotná trápila sa a kričala v pôrodných bolestiach.
3  Ukázalo sa aj iné znamenie na nebi: ajhľa, veľký ohnivý drak, ktorý mal sedem hláv a desať rohov a na hlavách sedem diadémov.
4  Jeho chvost zmietol tretinu nebeských hviezd a zvrhol ich na zem. Tento drak sa postavil pred ženu, ktorá mala rodiť, aby zožral dieťa, len čo ho porodí.
5  A porodila syna, chlapca, ktorý má spravovať všetky národy železným prútom. Dieťa však bolo uchvátené k Bohu a k Jeho trónu.
6  Žena utiekla na púšť, kde jej Boh pripravil miesto, aby ju tam živili tisícdvesto šesťdesiat dní.
7  A povstal boj na nebi. Michal a jeho anjeli bojovali proti drakovi; i drak a jeho anjeli bojovali,
8  ale nevydržali, v nebi pre nich nebolo už miesta.
9  Veľký drak, starý had, nazývaný diablom a satanom, zvodca celého sveta, zvrhnutý bol na zem a jeho anjeli s ním.
10  Nato som počul mohutný hlas v nebi volať: Teraz nastalo spasenie i moc i kráľovstvo nášho Boha a vláda Jeho Pomazaného, lebo zvrhnutý bol žalobník na nich pred naším Bohom dňom i nocou.
11  Oni však zvíťazili nad ním krvou Baránkovou a slovom svojho svedectva a nemilovali svoj život až do smrti.
12  Preto tešte sa, nebesá, a všetci, ktorí máte v nich svoje stany! Beda zemi a moru, lebo diabol zostúpil k vám veľmi rozzúrený, vediac, že má málo času.
13  Keď drak videl, že bol zvrhnutý na zem, prenasledoval ženu, ktorá porodila chlapca.
14  Žena však dostala dvoje veľkých orlích krídel, aby odletela pred hadom na púšť na svoje miesto, kde by ju živili čas a časy a pol času.
15  Had vychrlil za ženou z tlamy vodu ako rieku, aby ju prúd rieky odniesol.
16  Ale zem žene pomohla, otvorila ústa a pohltila rieku, ktorú vychrlil drak z tlamy.
17  Nato sa drak rozhneval na ženu a odišiel bojovať proti ostatným z jej potomstva, ktorí zachovávajú Božie prikázanie a majú svedectvo Ježišovo.
18  Potom som stál na morskom piesku.

1  Dostal som trstinu, podobnú prútu, s týmito slovami: Vstaň a zmeraj Boží chrám i oltár, i modliacich sa v ňom.
2  Vonkajšie nádvorie chrámu však vynechaj, nemeraj ho, lebo bolo dané pohanom, ktorí budú plieniť sväté mesto štyridsaťdva mesiacov.
3  Ale svojim dvom svedkom, oblečeným do vrecoviny, dám prorokovať tisíc dvestošesťdesiat dní.
4  To sú tie dve olivy a dva svietniky, ktoré stoja pred Pánom zeme.
5  Keby im niekto chcel škodiť, vyjde im oheň z úst a zožerie ich nepriateľov. Áno, keby im niekto chcel škodiť, takto musí zahynúť.
6  Oni majú moc zatvoriť nebo, aby v dňoch ich prorokovania nepršalo, majú moc nad vodami premeniť ich na krv a trápiť zem všelijakou pliagou, kedykoľvek to budú chcieť.
7  Keď však dokončia svoje svedectvo, šelma, ktorá vystúpi z priepasti, bude bojovať proti nim, zvíťazí nad nimi a zabije ich.
8  Ich mŕtvoly budú na námestí veľkého mesta, ktoré sa duchovne volá Sodoma a Egypt, kde aj ich Pána ukrižovali.
9  Mnohí z ľudu a kmeňov, jazykov a národov vidia ich mŕtvoly za tri a pol dňa, ale mŕtvoly nedovolia položiť do hrobu.
10  Obyvatelia zeme sa budú radovať nad nimi, dary si budú posielať, lebo títo dvaja proroci trápili obyvateľov zeme.
11  O tri a pol dňa však vošiel do nich duch života z Boha, stali si na nohy a veľká bázeň padla na tých, čo ich videli.
12  Počuli mohutný hlas z neba, ktorý im hovoril: Vystúpte sem hore! I vystúpili na nebo v oblaku a ich nepriatelia hľadeli na nich.
13  V tú hodinu nastalo prudké zemetrasenie, desatina mesta sa zrútila, sedemtisíc ľudí zahynulo v zemetrasení a ostatní, prestrašení, vzdali slávu nebeskému Bohu.
14  Druhé beda prešlo. Hľa, tretie beda príde čoskoro.
15  Zatrúbil siedmy anjel. A na nebi sa ozvali takéto mohutné hlasy: Kráľovstvo sveta stalo sa kráľovstvom nášho Pána a Jeho Pomazaného a kraľovať bude naveky vekov!
16  Vtedy dvadsaťštyri starších, ktorí sedeli pred Bohom na svojich trónoch, padlo na tvár, klaňalo sa Bohu
17  a volalo: Ďakujeme Ti, Pane Bože vševládny, ktorý si a ktorý si bol, že si sa ujal svojej veľkej moci a kraľovania.
18  Národy sa rozhnevali, ale prišiel tvoj hnev a čas súdiť mŕtvych, dať odmenu Tvojim služobníkom, prorokom, svätým a tým, čo sa boja Tvojho mena, malým i veľkým, a skaziť tých, čo kazia zem.
19  Nato otvoril sa chrám Boží na nebi, vidieť bolo truhlu Jeho zmluvy v chráme, i nastali blesky, zvuky, hromy, zemetrasenie a veľký kamenec.

1  Videl som iného mocného anjela zostupovať z neba; bol zahalený oblakom, na hlave dúha, tvár ako slnko, nohy ohnivé stĺpy,
2  a v jeho ruke otvorená knižka. Pravou nohou sa postavil na more, ľavou na zem
3  a volal mohutným hlasom, ako keď reve lev. Hneď, ako zavolal, zaznelo sedem hromov.
4  Keď doznelo sedem hromov, chcel som to napísať, ale počul som hlas z neba: Zapečať, čo hovorilo sedem hromov, a nepíš to!
5  Anjel však, ktorého som videl stáť na mori a na zemi, zdvihol pravú ruku k nebu
6  a prisahal na Toho, ktorý je večne živý a stvoril nebo a čo je v ňom, zem a čo je na nej, i more a čo je v ňom: Už nebude viac kedy,
7  ale v dňoch hlasu siedmeho anjela, keď zatrúbi, zavŕši sa tajomstvo Božie, ako radostne zvestoval svojim služobníkom, prorokom.
8  Ale hlas, ktorý som počul z neba, hovoril mi opäť takto: Choď, vezmi otvorenú knižku z ruky anjela, ktorý stojí na mori a na zemi!
9  Nato som odišiel k anjelovi a povedal som mu: Daj mi tú knižočku! Odpovedal mi: Vezmi a zjedz ju, vnútro ti naplní horkosťou, ale v ústach ti bude sladká ako med.
10  Ja som vzal anjelovi knižočku z ruky, a keď som ju jedol, zhorklo mi vnútro.
11  Ešte mi povedali: Musíš ďalej porokovať o ľuďoch, národoch, jazykoch i mnohých kráľoch.

1  Keď prišli cez Amfipolis a Apolóniu, prišli do Tesaloniky, kde Židia mali synagógu.
2  Pavel podľa svojho zvyku vošiel medzi nich a po tri soboty rozprával sa s nimi o Písmach,
3  vysvetľoval im a vykladal, že musel Kristus trpieť a vstať z mŕtvych. A týmto Kristom, (hovoril), je Ježiš, ktorého vám ja zvestujem.
4  Niektorí z nich uverili a pripojili sa k Pavlovi a Sílovi, aj spomedzi bohabojných Grékov veľmi mnohí a z popredných žien nemálo.
5  Ale Židia, plní žiarlivosti, pribrali si niekoľko podliakov z ulice, urobili poplach, vzbúrili mesto, napadli dom Jasonov a hľadali ich, aby ich vyviedli pred ľud.
6  Keď ich však nenašli, vyvliekli Jasona a niektorých bratov pred predstavených mesta a kričali: Títo rozvracajú celý svet a teraz prišli aj sem
7  a Jason ich prijal; všetci konajú proti cisárovým nariadeniam, lebo rozhlasujú, že iný je kráľom, akýsi Ježiš.
8  Takto pobúrili zástup a predstavených mesta, ktorí to počuli.
9  Ale keď dostali záruku od Jasona a ostatných, prepustili ich.
10  Tu bratia hneď v noci vypravili Pavla a Síla do Berie. Ako tam prišli, vyhľadali židovskú synagógu.
11  Títo (Židia) boli šľachetnejšieho zmýšľania ako v Tesalonike; veľmi ochotne prijímali slovo a každý deň skúmali Písma, či je skutočne tak.
12  A mnohí z nich uverili, aj spomedzi popredných gréckych žien a mužov nemálo.
13  Ako sa Židia v Tesalonike dozvedeli, že Pavel aj v Berii zvestuje slovo Božie, prišli aj tam, podnietili a vzbúrili zástupy.
14  Vtedy bratia rýchle vystrojili Pavla, aby odišiel až k moru; ale Sílas a Timoteos zostali tam.
15  A tí, čo vyprevádzali Pavla, doprevadili ho až do Atén a vrátili sa, keď prevzali odkaz pre Síla a Timotea, aby čím najskôr prišli za ním.
16  Dokiaľ ich Pavel vyčkával v Aténach, rozhorľoval sa v ňom jeho duch vidiac, že je mesto oddané modloslužbe.
17  Zhováral sa teda v synagóge so Židmi a s bohabojnými mužmi a na námestí deň po deň so všetkými, s ktorými sa práve zišiel.
18  Pustili sa s ním do debaty aj niektorí epikurejskí a stoickí filozofi. Jedni hovorili: Čo to chce povedať tento táraj? Iní zase: Tak sa zdá, že hlása cudzie božstvá. A to preto, že zvestoval Ježiša a vzkriesenie.
19  Chytili ho teda, odviedli na Areopág a povedali: Či môžeme zvedieť, čo je to za nové učenie, ktoré hlásaš?
20  Lebo niečo neslýchané počúvajú naše uši; chceme teda zvedieť, čo to má byť.
21  Všetci Aténčania totiž, aj cudzinci, ktorí tam prebývali, na nič iné neboli takí ochotní, ako rozprávať alebo počúvať niečo nové.
22  Nato sa Pavel postavil prostred Areopágu a hovoril: Mužovia, Aténčania, zo všetkého vidím, že ste veľmi bohabojní;
23  lebo keď som chodil po vašich svätyniach a obzeral si ich, našiel som aj oltár s nápisom: Neznámemu Bohu. Nuž, Toho, ktorého vy nepoznáte, a (predsa) ctíte, ja vám zvestujem.
24  Boh, ktorý stvoril vesmír a všetko, čo je v ňom, pretože je Pánom neba a zeme, nebýva v chrámoch rukami vybudovaných
25  a nedá si slúžiť ľudským rukám, akoby dačo potreboval; veď On sám dáva všetkým život, dýchanie a všetko.
26  On urobil z jednej krvi všetky pokolenia ľudské, aby obývali celý povrch zeme; stanovil určité časy a hranice ich prebývania,
27  aby hľadali Boha, či by Ho azda nenahmatali a nenašli. Veď On predsa nie je ďaleko od nikoho z nás,
28  lebo Ním žijeme, hýbeme sa a trváme, ako aj ktorýsi z vašich básnikov povedali: Lebo aj my Jeho rod sme.
29  Keďže sme teda rod Boží, nesmieme si myslieť, že božstvo je podobné zlatu alebo striebru, alebo kameňu, dielu ľudského umenia a dôvtipu.
30  Ale na časy tejto nevedomosti nehľadí Boh, no teraz dáva zvestovať ľuďom, aby sa všetci všade kajali;
31  lebo určil deň, keď spravodlivo bude súdiť svet skrze Muža na to ustanoveného, a všetkým pomáha veriť v Neho tým, že Ho vzkriesil z mŕtvych.
32  Ako počuli o vzkriesení z mŕtvych, jedni sa posmievali a iní povedali: Budeme ťa o tomto aj inokedy počúvať.
33  Tak odišiel Pavel spomedzi nich.
34  Niektorí mužovia pripojili sa však k nemu a uverili. Medzi nimi bol aj Dionýzios a Areopagita, žena menom Damaris a iní.

1  Tak prišiel (Pavel) aj do Derby a Lystry. A hľa, bol tam učeník menom Timoteos, syn veriacej ženy Židovky a otca Gréka,
2  o ktorom bratia v Lystre a Ikónii vydávali dobré svedectvo.
3  Pavel chcel, aby šiel s ním; i vzal ho so sebou a obrezal kvôli Židom v tých krajoch, keďže všetci vedeli, že mal otca Gréka.
4  Kadiaľ chodili po mestách, všade nariaďovali zachovávať ustanovenia, na ktorých sa uzniesli apoštolovia a starší v Jeruzaleme.
5  A tak sa cirkevné zbory utvrdzovali vo viere a rozmnožovali počtom zo dňa na deň.
6  Potom prešli Frýgiou a Galáciou, ale Duch Svätý im zakázal hlásať slovo v Ázii.
7  Keď prišli k Mýzii, pokúšali sa ísť do Bitýnie, ale Duch Ježišov im nedovolil.
8  Prešli teda Mýziou a zišli do Troady.
9  Tu sa ukázalo Pavlovi v noci videnie: nejaký muž, Macedónec, stál pred ním a prosil ho hovoriac: Prejdi do Macedónie a pomôž nám!
10  Ako videl toto videnie, ponáhľali sme sa do Macedónie, presvedčení, že nás Boh volá, aby sme im zvestovali evanjelium.
11  Pustili sme sa teda z Troady na more a plavili priamo na Samotráku, na druhý deň do Neapolisu,
12  odtiaľ do Filipisu, ktoré je prvým mestom, kolóniou v tejto časti Macedónie.
13  V sobotný deň vyšli sme za bránu k rieke, kde – ako sme sa nazdávali – (Židia) sa modlievali; sadli sme si a hovorili sme so ženami, ktoré sa tam zišli.
14  Počúvala (ich) aj jedna bohabojná žena menom Lýdia, obchodníčka so šarlátom z mesta Tyatíry. Tej otvoril Pán srdce, aby pozorne počúvala, čo Pavel hovoril.
15  Keď sa dala pokrstiť i so svojím domom, prosila nás hovoriac: Keď ste ma uznali za vernú Pánovi, vojdite do môjho domu a zostaňte u mňa. A prinútila nás.
16  Keď sme potom išli na miesto, kde sa modlievali, stretla sa s nami služobná dievka, ktorá mala veštiaceho ducha a veštením prinášala svojim pánom bohatý zárobok.
17  Nasledovala Pavla a volajúc za nami, hovorila: Títo ľudia sú služobníci najvyššieho Boha, ktorí vám zvestujú cestu spasenia.
18  A robila to mnoho dní. Ale Pavel sa hneval a obrátiac sa, povedal tomu duchovi: Prikazujem ti v mene Ježiša Krista, aby si vyšiel z nej. A vyšiel z nej v tú hodinu.
19  Keď jej páni videli, že im ušla nádej na zárobok, chytili Pavla a Síla a vliekli ich na námestie pred (mestský) súd;
20  i predviedli ich pred sudcov hovoriac: Títo ľudia búria naše mesto; sú Židia
21  a hlásajú obyčaje, ktoré my Rimania nesmieme prijať, ani zachovávať.
22  Súčasne aj zástup povstal proti nim a sudcovia strhli z nich rúcho a rozkázali ich zbičovať.
23  Keď ich zbičovali, uvrhli ich do väzenia a žalárnikovi prikázali, aby ich starostlivo strážil.
24  Keď dostal taký príkaz, uvrhol ich do vnútorného väzenia a nohy im tuho zovrel do klady.
25  Okolo polnoci modlili sa Pavel a Sílas, spievali Bohu chvály a väzni ich počúvali.
26  Odrazu nastalo veľké zemetrasenie, takže sa otriasali základy žalára, všetky dvere sa razom otvorili a všetkým sa uvoľnili okovy.
27  Keď sa žalárnik prebudil a dvere väzenia videl otvorené, tasil meč a chcel si vziať život; domnieval sa totiž, že väzni utiekli.
28  Ale Pavel zavolal silným hlasom: Neubližuj si! Veď sme všetci tu!
29  I pýtal si svetlo, vbehol a trasúc sa padol pred Pavlom a Sílom,
30  vyviedol ich hovoriac: Páni, čo mám činiť, aby som bol spasený?
31  Odpovedali mu: Ver v Pána Ježiša a budeš spasený ty aj tvoj dom!
32  Potom hovorili mu slovo Božie, aj všetkým v jeho dome.
33  V tú nočnú hodinu prijal ich k sebe, umyl im rany a hneď sa dal pokrstiť aj on, aj všetci jeho domáci.
34  Potom ich zaviedol do domu, pripravil stôl a veselil sa s celým domom, že uveril Bohu.
35  Keď sa rozodnilo, poslali sudcovia drábov s odkazom: Vypusť tých ľudí!
36  Žalárnik oznámil Pavlovi tie slová: Sudcovia odkázali, aby sme vás prepustili. Vyjdite teda a choďte v pokoji!
37  Ale Pavel im povedal: Verejne a bez odsúdenia zbili nás, rímskych občanov, a uvrhli do väzenia; a teraz nás ešte tajne vyháňajú? To nie; nech sami prídu a vyvedú nás!
38  Drábi oznámili sudcom tieto slová. I preľakli sa, keď počuli, že sú Rimania.
39  A prišli, odprosovali ich, potom ich vyviedli a prosili, aby odišli z mesta.
40  Vyjdúc z väzenia, vošli k Lýdii, ponavštevovali, ponapomínali bratov a odišli.

1  Ale niektorí, čo prišli z Judska, učili bratov: Ak sa nedáte obrezať podľa ustanovenia Mojžišovho, nemôžete dôjsť spasenia.
2  Keďže z toho povstal spor a nemalá hádka medzi Pavlom, Barnabášom a medzi nimi, nariadili, aby Pavel, Barnabáš a niektorí ďalší z nich išli v tejto spornej otázke k apoštolom a starším do Jeruzalema.
3  Vyprevadení teda cirkevným zborom, prešli Feníciou a Samáriou, rozprávali o obrátení pohanov a všetkým bratom spôsobili veľkú radosť.
4  Keď prišli do Jeruzalema, prijal ich cirkevný zbor, aj apoštolovia a starší. Tu vyrozprávali, čo všetko učinil Boh s nimi.
5  Ale povstali niektorí, čo sa zo strany farizejov stali veriacimi, a vyhlásili, že ich treba obrezať a prikázať im, aby zachovávali zákon Mojžišov.
6  Nato zišli sa apoštolovia a starší, aby uvažovali o tom.
7  Po dlhých hádkach povstal Peter a hovoril im: Mužovia, bratia, vy viete, že si ma Boh oddávna vyvolil spomedzi vás, aby pohania z mojich úst počuli evanjelium a aby uverili.
8  A Boh, ktorý pozná srdcia, osvedčil sa za nich, keď im dal Ducha Svätého ako aj nám
9  a nerobil rozdiel medzi nami a medzi nimi, ale vierou očistil im srdce.
10  Čo teda pokúšate teraz Boha a kladiete učeníkom na šiju jarmo, ktoré ani naši otcovia, ani my nevládali sme niesť?
11  Ale veríme, že z milosti Pána Ježiša Krista dôjdeme spasenia ako aj oni.
12  Celé zhromaždenie mlčalo a počúvali Barnabáša a Pavla, ktorí im rozprávali, aké znamenia a zázraky činil Boh skrze nich medzi pohanmi.
13  Keď zamĺkli, odpovedal Jakub: Mužovia, bratia, počujte ma!
14  Šimon rozpovedal, ako sa Boh od počiatku staral, aby si získal spomedzi pohanov ľud pre svoje meno.
15  A s tým súhlasia aj prorocké reči, ako je napísané:
16  Potom sa vrátim a znovu vybudujem rozpadnutý stánok Dávidov; jeho zrúcaniny znovu vybudujem a vyzdvihnem ho,
17  aby hľadali Pána ostatní ľudia a všetci pohania, nad ktorými bolo vyslovené moje meno, hovorí Pán, ktorý to
18  známym činí od vekov.
19  Preto tak súdim, aby sme nerobili ťažkosti tým, ktorí sa spomedzi pohanov obracajú k Bohu;
20  ale napíšeme im, aby sa zdržiavali modlárskych po škvŕn, smilstva a mäsa zo zaduseného a krvi.
21  Lebo Mojžiš, ktorého každú sobotu čítajú v synagógach, má od dávnych pokolení po mestách kazateľov.
22  Nato sa apoštolovia a starší s celým cirkevným zborom uzniesli vybrať spomedzi seba mužov a poslať s Pavlom a Barnabášom do Antiochie, a to Júdu, prímenom Barsabáša, a Síla, popredných mužov medzi bratmi.
23  A napísali im po nich: Apoštolovia a starší bratia posielajú pozdrav bratom, ktorí sú z pohanov a bývajú v Antiochii, Sýrii a Cilícii.
24  Keďže sme počuli, že niektorí z nás, hoci sme im to nekázali, znepokojili vás svojimi rečami a poplietli vám mysle,
25  jednomyseľne sme sa uzniesli poslať k vám vybraných mužov s naším milovaným Barnabášom a Pavlom,
26  s mužmi, ktorí životy nasadili pre meno nášho Pána Ježiša Krista.
27  Poslali sme teda Júdu a Síla, a oni vám aj ústne oznámia to isté.
28  Duch Svätý a my sme sa rozhodli neukladať vám nijaké iné bremeno okrem týchto nevyhnutných vecí:
29  aby ste sa zdržiavali mäsa modlám obetovaného, krvi, mäsa zo zaduseného a smilstva. Ak sa týchto vecí budete chrániť, dobre urobíte. Majte sa dobre!
30  Takto prepustení prišli do Antiochie, zvolali zástup a odovzdali im list.
31  Keď ho prečítali, zaradovali sa tomu napomenutiu.
32  Júda a Sílas, ktorí tiež boli proroci, povzbudzovali potom bratov a posilňovali mnohými slovami.
33  Nejaký čas strávili tam, potom ich bratia prepustili v pokoji k tým, čo ich poslali.
34  Ale Sílas sa rozhodol zostať.
35  Pavel a Barnabáš ostali v Antiochii, učili a s mnohými inými zvestovali slovo Pánovo.
36  O niekoľko dní povedal Pavel Barnabášovi: Vráťme sa a po všetkých mestách, v ktorých sme zvestovali slovo Pánovo, ponavštevujeme bratov, ako sa majú.
37  Barnabáš chcel vziať aj Jána, prímenom Marka.
38  Ale Pavel nástojil, aby ho nebral, pretože sa v Pamfýlii odlúčil od nich a nešiel pracovať s nimi.
39  Povstal teda rozpor medzi nimi, takže sa rozišli. Barnabáš vzal Marka a odplavil sa na Cyprus.
40  Pavel si však pribral Síla a porúčaný bratmi milosti Pánovej odišiel,
41  pochodil Sýriu a Cilíciu, posiľňujúc cirkevné zbory.

1  V Ikónii vošli podobne do židovskej synagógy a hovorili tak, že veľmi mnohí uverili aj spomedzi Židov aj spomedzi Grékov.
2  Ale Židia, ktorí neuverili, vzbúrili a rozdráždili mysle pohanov proti bratom.
3  Predsa strávili tam dlhší čas a neohrozene hovorili o Pánovi, ktorý vydával svedectvo slovu svojej milosti a dával im (moc) činiť znamenia a zázraky svojimi rukami.
4  I rozdvojili sa obyvatelia mesta: jedni boli so Židmi, iní s apoštolmi.
5  Keď sa však pohania a Židia so svojimi poprednými mužmi pripravovali zhanobiť ich a ukameňovať,
6  upozornení na to, utiekli do lykaonských miest: Lystry, Derby a do ich okolia
7  a tam zvestovali evanjelium.
8  I bol v Lystre muž, nevládny na nohy, chromý od narodenia, ktorý (len) sedel a nikdy nechodil.
9  Ten počúval Pavla, keď hovoril. Pavel sa uprene zahľadel na neho, a keď videl, že verí vo svoje uzdravenie,
10  povedal mu silným hlasom: Postav sa na rovné nohy! I vyskočil a chodil.
11  Keď zástupy videli, čo Pavel urobil, pozdvihli svoj hlas a po lykaonsky povedali: Bohovia sa pripodobnili ľuďom a zostúpili k nám.
12  Barnabáša pomenovali Jupiterom a Pavla, pretože on hovoril, Hermesom.
13  Kňaz Jupiterovho chrámu, ktorý bol pred mestom, priviedol k bránam junce a vence a so zástupmi chcel obetovať.
14  Keď to apoštolovia Barnabáš a Pavel počuli, roztrhli si rúcha a vybehnúc k zástupu hlasno volali:
15  Čo to robíte, mužovia? Aj my sme ľudia vám podobní a zvestujeme vám evanjelium, aby ste sa od tých márností obrátili k živému Bohu, Stvoriteľovi neba a zeme, mora i všetkého, čo je v nich,
16  ktorý v pominulých pokoleniach nechal všetkých pohanov chodiť po ich cestách,
17  hoci sa aj nenechal bez osvedčenia, ale činil dobre, dával vám z neba dažde a úrodné časy a naplňoval vás pokrmom a potešením.
18  Takýmito slovami podarilo sa im horko-ťažko upokojiť zástupy, aby im neobetovali.
19  Prišli však Židia z Antiochie a Ikónie, získali si zástupy a kameňujúc Pavla, vyvliekli ho z mesta, lebo si mysleli, že umrel.
20  Ale (Pavel), ako ho učeníci obstúpili, vstal, vošiel do mesta a na druhý deň odišiel s Barnabášom do Derby.
21  Potom, keď v tomto meste zvestovali evanjelium a získali mnoho učeníkov, vrátili sa do Lystry, Ikónie a Antiochie;
22  utvrdzovali duše učeníkov povzbudzujúc ich, aby zotrvali vo viere, a že: Cez mnohé súženie musíme vojsť do kráľovstva Božieho.
23  Nato po cirkevných zboroch ustanovili starších a na modlitbách a pôstoch porúčali ich Pánovi, v ktorého uverili.
24  Potom prejdúc Pisidiou, prešli do Pamfýlie,
25  hlásali slovo v Perge a zišli do Attálie.
26  Odtiaľ sa preplavili do Antiochie, odkiaľ (vyšli), poručení milosti Božej, do práce, ktorú (práve) dokončili.
27  Ako ta prišli, zhromaždili cirkevný zbor a oznámili im, čo všetko učinil Boh s nimi, a že aj pohanom otvoril dvere viery.