MediaServis

1  Keď Apollo bol v Korinte, prešiel Pavel hornými krajinami, prišiel do Efezu a našiel (tam) niektorých učeníkov.
2  I spýtal sa ich: Či ste prijali Ducha Svätého, keď ste uverili? A oni mu odpovedali: Nie, ani sme len nepočuli, že je Duch Svätý.
3  Povedal im: V čo ste teda boli pokrstení? Odvetili: Jánovým krstom.
4  Nato im Pavel povedal: Ján krstil krstom pokánia a prikazoval ľudu, aby verili v Toho, ktorý prichádza po ňom, to jest v Krista Ježiša.
5  Keď to počuli, dali sa pokrstiť v meno Pána Ježiša Krista.
6  Ako Pavel položil ruky na nich, zostúpil na nich Duch Svätý, i hovorili jazykmi a prorokovali.
7  A bolo ich všetkých spolu asi dvanásť mužov.
8  Potom vošiel do synagógy, neohrozene vystupoval a tri mesiace viedol rozpravy s nimi, presviedčajúc ich o kráľovstve Božom.
9  A keď sa niektorí zatvrdili a neposlúchali, ale potupovali to učenie pred zástupom, odlúčil sa od nich, oddelil učeníkov a každý deň hovoril v škole Tyranovej.
10  To trvalo dva roky, takže počuli slovo Pánovo všetci, ktorí bývali v Ázii, Židia a Gréci.
11  A Boh robil neobyčajné divy rukami Pavla,
12  takže ľudia šatky a zástery z jeho tela nosili na nemocných a neduhy sa vzďaľovali od nich; aj zlí duchovia vychádzali z nich.
13  Aj niektorí z potulných židovských zaklínačov pokúsili sa vyslovovať meno Pána Ježiša nad ľuďmi, ktorí mali zlých duchov, a hovorili: Zaklínam vás Ježišom, ktorého káže Pavel.
14  Robili to siedmi synovia nejakého Skevu, židovského veľkňaza.
15  Ale zlý duch im odpovedal: Ježiša poznám, aj o Pavlovi viem; ale kto ste vy?
16  A oboril sa na nich ten človek, v ktorom býval zlý duch, zmocnil sa ich oboch, a tak ich doriadil, že nahí a doráňaní zutekali z toho domu.
17  I dozvedeli sa o tom všetci Židia i Gréci, ktorí bývali v Efeze, a všetkých pochytila bázeň a zvelebovali meno Pána Ježiša.
18  Mnohí, ktorí uverili, prichádzali, vyznávali a vyrozprávali svoje skutky.
19  Mnohí zase, ktorí sa zaoberali čarodejníctvom, poznášali svoje knihy a spálili ich všetkým pred očami; a keď spočítali ich cenu, dostali päťdesiattisíc strieborných.
20  Takto mocou Pánovou rástlo slovo a dokazovalo svoju silu.
21  Po týchto udalostiach rozhodol sa v duchu Pavel prejsť Macedóniou a Achájou a ísť do Jeruzalema povediac si: Keď pobudnem tam, treba sa mi podívať aj do Ríma.
22  Dvoch zo svojich pomocníkov, Timotea a Erasta, poslal teda do Macedónie a sám zostal ešte na čas v Ázii.
23  V ten čas strhla sa nemalá vzbura pre to učenie.
24  Jeden zlatník totiž, menom Demeter, vyrábal strieborné chrámy Dianine a tým dával remeselníkom nemalý zárobok.
25  Ten si ich zvolal, aj robotníkov, ktorí pracovali pri tom, a hovoril im: Mužovia, vy viete, že z tohto remesla je náš blahobyt;
26  a teraz vidíte a počujete, že tento Pavel nielen v Efeze, ale temer po celej Ázii presvedčil a odvrátil veľmi mnohých, lebo hovorí, že bohovia rukami urobení nie sú bohovia.
27  A nielen toto nebezpečenstvo nám hrozí, ale aj to, že ani chrám veľkej Diany nebudú mať za nič a olúpia o božskú velebnosť i ju, ktorú si ctí celá Ázia a celý svet.
28  Ako to počuli, vzbĺkli hnevom a kričali: Veľká je Diana efezská!
29  A celé mesto bolo plné vzbury; všetci sa jednomyseľne valili do divadla a vliekli so sebou Macedóncov, Gaja a Aristarcha, spoločníkov Pavlových.
30  Aj Pavel chcel ísť do zhromaždenia, ale učeníci mu nedovolili.
31  Áno, aj niektorí z aziarchov, ktorí mu boli naklonení, poslali mu odkaz a prosili ho, aby nešiel do divadla.
32  Jedni kričali tak, druhí inak. Lebo celé zhromaždenie bolo samá trma-vrma a väčšina ani nevedela, prečo sa zišli.
33  Tu vytiahli zo zástupu Alexandra, ktorého Židia potisli dopredu. Alexander dal rukou znamenie a chcel povedať ľudu obrannú reč.

34  Ale ako poznali, že je Žid, zvolali všetci jedným hlasom, kričiac asi dve hodiny: Veľká je Diana efezská!
35  Keď mestský pisár utíšil zástup, prehovoril k nim: Mužovia efezskí, kto z ľudí by nevedel, že mesto Efez je strážcom chrámu veľkej Diany a jej obrazu, ktorý padol z neba?
36  Keď to teda nemožno poprieť, treba sa vám upokojiť a v ničom sa neprenáhliť.
37  Lebo priviedli ste sem týchto mužov, a ani svätokrádeže sa nedopustili, ani sa nerúhali našej bohyni.
38  Ale ak Demeter a remeselníci, ktorí sú s ním, majú niečo proti niekomu, na to sú obecné súdy a tam sú vladári, nech žalujú.
39  A ak okrem toho máte nejaké žiadosti, to sa vyrieši v zákonnom zhromaždení.
40  Lebo hrozí nám nebezpečenstvo, že nás pre dnešnú udalosť obžalujú zo vzbury, keďže nieto dôvodu, ktorým by sme mohli ospravedlniť toto zhluknutie. S týmito slovami rozpustil zhromaždenie.

1  Potom odišiel z Atén a prišiel do Korintu.
2  (Tu) našiel Žida menom Akvila, rodáka z Pontu, a jeho manželku Priscillu. Akvila len nedávno prišiel z Itálie, keď Klaudius nariadil, aby sa všetci Židia vysťahovali z Ríma. Šiel teda k nim
3  a že bol toho istého remesla – robili totiž stany – zostal u nich a pracovali.
4  Každú sobotu viedol rozpravy v synagóge a presviedčal Židov a Grékov.
5  Keď prišli z Macedónie Sílas a Timoteos, venoval sa Pavel celkom kázaniu slova a osvedčoval Židom, že Ježiš je Kristus.
6  A keď mu odporovali a rúhali sa, vytriasol prach z rúcha a povedal im: Vaša krv na vašu hlavu! Som čistý. Odteraz pôjdem ku pohanom.
7  Odišiel odtiaľ a šiel do domu bohabojného muža, Tita Justa, ktorého dom susedil so synagógou.
8  Predstavený synagógy Krispos však uveril Pánovi s celým svojím domom, aj spomedzi Korinťanov mnohí, ktorí počúvali, uverili a dali sa pokrstiť.
9  I riekol Pán v noci vo videní Pavlovi: Neboj sa, len hovor a nemlč,
10  pretože ja som s tebou, a nikto nesiahne na teba, aby ti ublížil; mám zaiste mnoho ľudu v tomto meste.
11  I zostal tam rok a šesť mesiacov a vyučoval medzi nimi slovu Božiemu.
12  Keď vladárom Achaje bol Gallio, povstali Židia jednomyseľne proti Pavlovi, predviedli ho pred súdnu stolicu
13  a žalovali na neho: Tento zvádza ľudí ctiť Boha proti zákonu.
14  Keď Pavel chcel otvoriť ústa, povedal Gallio Židom: Židia, keby šlo o nejakú neprávosť alebo o zločin, vypočul by som vás trpezlivo, ako sa patrí.
15  Ale keď je to spor len o slová a o mená a o váš zákon, vybavte si to sami; ja nechcem byť v tom sudcom.
16  A odohnal ich od súdnej stolice.
17  Oni však všetci chytili predstaveného synagógy Sostena a bili ho pred súdnou stolicou; a Gallio sa vôbec nestaral o to.
18  Pavel zostal tam ešte mnoho dní; potom sa rozlúčil s bratmi a plavil sa do Sýrie spolu s Priscillou a Akvilom, keď si v Kenchreách dal ostrihať hlavu, lebo dal sľub.
19  Ako došli do Efezu, opustil ich, vošiel do synagógy a hádal sa so Židmi.
20  Hoc ho prosili, aby zostal dlhšiu dobu medzi nimi, nepovolil,
21  ale rozlúčil sa s nimi hovoriac: Nastávajúce slávnosti musím stráviť v Jeruzaleme; ak bude vôľa Božia, vrátim sa zase k vám. A odišiel z Efezu.
22  Keď prišiel do Cezarey, vystúpil, pozdravil cirkevný zbor a zišiel do Antiochie.
23  Za nejaký čas pobudol tam, a potom odišiel; rad radom pochodil Galáciu aj Frýgiu a utvrdzoval všetkých učeníkov.
24  Do Efezu prišiel Žid menom Apollo, rodák z Alexandrie, muž výrečný a zbehlý v Písmach.
25  Bol vyučený ceste Pánovej, duchom vrúcny, hovoril a učil správne o Ježišovi, hoci poznal len krst Jánov.
26  Tento Apollo začal neohrozene hovoriť v synagóge. Ako ho Priscilla a Akvila počuli, prijali ho k sebe a dôkladnejšie mu vyložili cestu Božiu.
27  A keď chcel odísť do Achaje, posmeľovali ho bratia a písali učeníkom, aby ho prijali. Keď tam prišiel, veľmi pomohol tým, ktorí sa vďaka milosti stali veriacimi,
28  lebo úplne vyvrátil tvrdenie Židov, verejne dokazujúc z Písem, že Ježiš je Kristus.

1  Prišiel jeden zo siedmich anjelov, ktorí majú sedem čiaš, a prehovoril so mnou takto: Poď, ukážem ti odsúdenie veľkej neviestky, ktorá sedí na mnohých vodách,
2  s ktorou králi zeme smilnili a obyvatelia zeme sa opájali vínom jej smilstva.
3  A odniesol ma v duchu na púšť. Uvidel som ženu, ako sedí na šarlátovej šelme, ktorá bola plná rúhavých mien a mala sedem hláv a desať rohov.
4  Žena bola odetá do purpuru a šarlátu, ozdobená zlatom, drahým kameňom a perlami; v ruke mala zlatú čašu plnú ohavnosti a nečistoty svojho smilstva
5  a na čele napísané meno, tajomstvo: Veľký Babylon, mater neviestok a zemských ohavností.
6  Tú ženu som videl spitú krvou svätých a krvou Ježišových mučeníkov. Keď som ju uzrel, veľmi som sa čudoval.
7  Anjel mi však povedal: Čo sa čuduješ? Ja ti vysvetlím tajomstvo ženy a šelmy, ktorá ju nesie a má sedem hláv a desať rohov.
8  Šelma, ktorú si videl, bola, a niet jej, ale má vystúpiť z priepasti a ísť do zatratenia. Obyvatelia zeme, ktorých mená nie sú zapísané v knihe života od založenia sveta, už žasnú, keď uvidia šelmu, preto, že bola, niet jej, ale zasa príde.
9  Kto je múdry, tu má vysvetlenie: sedem hláv je sedem pahorkov, na ktorých žena sedí; a to je sedem kráľov;
10  piati padli, jeden je, iný ešte neprišiel, a keď príde, má ostať len nakrátko.
11  Šelma, ktorá bola, a niet jej, je sama ôsmym (kráľom), ale je z tých siedmich a ide do zatratenia.
12  Desať rohov, ktoré si videl, je desať kráľov, ktorí sa ešte neujali kráľovstva, ale spolu so šelmou dostanú moc ako králi na jednu hodinu.
13  Sú jednej mysle a svoju silu i moc dajú šelme.
14  Budú bojovať proti Baránkovi, ale Baránok zvíťazí nad nimi, lebo je Pánom pánov a Kráľom kráľov, a s ním budú tí, ktorí sú povolaní, vyvolení a verní.
15  Povedal mi ešte: Vody, ktoré si videl, kde sedí neviestka, sú ľudia, zástupy, národy a jazyky.
16  A desať rohov, ktoré si videl, a šelma znenávidia neviestku, spustošia ju, obnažia, budú jesť z jej mäsa a spália ju ohňom,
17  lebo Boh im dal myseľ konať podľa Jeho úmyslu, konať jednomyseľne a dať svoje kráľovstvo šelme, kým sa nesplnia slová Božie.
18  Žena, ktorú si videl, je veľké mesto, ktoré má kráľovstvo nad kráľmi zeme.

1  Potom som počul mohutný hlas z chrámu hovoriť siedmim anjelom: Choďte a vylejte na zem sedem čiaš hnevu Božieho!
2  A odišiel prvý, vylial svoju čašu na zem a zlé, odporné vredy vyhodili sa na ľuďoch, ktorí mali znak šelmy a klaňali sa jej obrazu.
3  Druhý vylial svoju čašu na more, premenilo sa na krv ako z nejakej mŕtvoly, a zahynulo všetko, čo žilo v mori.
4  Tretí vylial svoju čašu na rieky, na pramene vôd, a premenili sa na krv.
5  Nato som počul volať anjela vôd: Spravodlivý si, ktorý si a ktorý si bol, Svätý, že si tak rozsúdil;
6  lebo vylievali krv svätých a prorokov, preto si im dal piť krv; zaslúžili si to!
7  A počul som volať oltár: Áno, Pane, vševládny Bože, pravé a spravodlivé sú Tvoje súdy!
8  Štvrtý vylial svoju čašu na slnko a dostal moc páliť ľudí ohňom.
9  A veľká horúčava pálila ľudí, preto sa rúhali menu Boha, ktorý má moc nad týmito pliagami, ale nekajali sa, aby Mu vzdali česť.
10  Piaty vylial svoju čašu na trón šelmy a stemnelo jej kráľovstvo, ľudia si bolesťou hrýzli jazyky
11  a rúhali sa nebeskému Bohu pre svoje bolesti a pre vredy, ale nekajali sa zo svojich skutkov.
12  Šiesty vylial svoju čašu na veľkú rieku Eufrat a vyschla jej voda, aby bola pripravená cesta kráľom od východu slnka.
13  Nato som videl troch nečistých duchov ako žaby vychádzať z tlamy draka, i z tlamy šelmy, i z úst falošného proroka,
14  lebo sú to duchovia démonov, ktorí robia znamenia, vychádzajú na kráľov celého sveta, aby ich zhromaždili do boja na veľký deň vševládneho Boha.
15  Ajhľa, prichádzam ako zlodej! Blahoslavený, kto bdie a chráni si rúcho, aby nechodil nahý a nebola zjavná jeho hanba!
16  Zhromaždil ich na miesto po hebrejsky nazývané Harmagedon.
17  Aj siedmy anjel vylial svoju čašu na vzduch, a vyšiel z chrámu od trónu mohutný hlas: Stalo sa!
18  Nato nastali blesky, zvuky, hromy a veľké zemetrasenie, aké nebolo odvtedy, čo je človek na zemi; také veľké bolo zemetrasenie.
19  A veľké mesto sa rozpadlo na tri čiastky a mestá národov padli. Boh sa rozpomenul na veľký Babylon, aby mu dal kalich vína svojho rozhorčeného hnevu.
20  Všetky ostrovy zmizli a vrchov viac nebolo.
21  Veľký ľadovec ako závažie padal z neba na ľudí a rúhali sa Bohu pre pliagu ľadovca, lebo veľmi veľká bola jeho pliaga.

1  Videl som iné veľké predivné znamenie na nebi: sedem anjelov so siedmimi poslednými pliagami, lebo nimi sa dovršuje hnev Boží.
2  Videl som niečo ako sklené more zmiešané s ohňom, a tí, čo zvíťazili nad šelmou i nad jej obrazom a nad číslom jej mena, stoja na tom sklenom mori, majú Božie citary
3  a spievajú pieseň Mojžiša, služobníka Božieho, a pieseň Baránkovu: Veľké a predivné sú Tvoje skutky, Pane, vševládny Bože! Spravodlivé a pravé Tvoje cesty, Kráľ národov!
4  Kto by sa nebál, Pane, a neoslavoval Tvoje meno? Veď Ty jediný si svätý, a všetky národy prídu a budú sa Ti klaňať, že sa zjavili Tvoje spravodlivé súdy!
5  Po tomto som videl: otvoril sa chrám stánku svedectva na nebi
6  a z chrámu vyšlo sedem anjelov, majúcich sedem pliag; oblečení boli do čistého, skvúceho ľanového rúcha, na prsiach opásaní zlatými pásmi.
7  Jedna zo štyroch bytostí podala siedmim anjelom sedem zlatých čiaš, plných hnevu Boha živého naveky vekov.
8  A chrám sa naplnil dymom Božej slávy a Jeho moci, takže nikto nemohol vojsť do chrámu, kým by sa neskončilo sedem pliag siedmich anjelov.

1  Pozrel som, a hľa, Baránok stál na vrchu Sion a s Ním stoštyridsaťštyritisíc tých, ktorí mali napísané na čele jeho meno a meno Jeho Otca.
2  Počul som aj zvuk z neba ako hukot mnohých vôd a rachot silného hromu, a zvuk, ktorý som počul, bol ako zvuk citaristov, čo hrajú na citarách.
3  Spievajú novú pieseň pred trónom, pred štyrmi bytosťami a pred staršími, ale nikto sa nemohol naučiť tú pieseň, iba tých stoštyridsaťštyritisíc vykúpených zo zeme.
4  To sú tí, čo sa nepoškvrnili so ženami, lebo sú panici; to sú tí, čo nasledujú Baránka, kamkoľvek by šiel, ktorí boli vykúpení z ľudí ako prvotiny Bohu a Baránkovi
5  a v ich ústach nebolo lži: sú bez úhony.
6  Potom som videl iného anjela letieť stredom neba: mal večné evanjelium, aby ho zvestoval obyvateľom zeme, každému národu, kmeňu, jazyku a ľudu
7  a volal mohutným hlasom: Bojte sa Boha a vzdajte Mu česť, lebo prišla hodina Jeho súdu, a klaňajte sa Tomu, ktorý stvoril nebo i zem, more i pramene vôd.
8  Za ním nasledoval iný, druhý anjel a volal: Padol, padol veľký Babylon, ktorý opájal všetky národy vínom náruživosti svojho smilstva.
9  Zase nasledoval za nimi iný, tretí anjel a volal mohutným hlasom: Ak sa niekto bude klaňať šelme a jej obrazu a prijme znak na čelo alebo na ruku,
10  aj ten bude piť z vína hnevu Božieho, čistého vína, naliateho do kalicha Jeho hnevu a bude mučený ohňom a sírou pred svätými anjelmi a pred Baránkom!
11  Dym ich múk vystupuje naveky vekov a nemajú odpočinku ani dňom ani nocou tí, ktorí sa klaňajú šelme a jej obrazu a ktokoľvek by prijal znak jej mena.
12  V tomto je trpezlivosť svätých, ktorí zachovávajú prikázanie Božie a vieru v Ježiša.
13  Potom som počul hlas z neba, ktorý hovoril: Napíš: Blahoslavení sú mŕtvi, ktorí odteraz umierajú v Pánovi! Áno, hovorí Duch, nech si odpočinú od práce, lebo ich skutky idú s nimi.
14  Pozrel som, a hľa, biely oblak a na oblaku sedel podobný Synovi človeka. Na hlave mal zlatý veniec a v ruke ostrý kosák.
15  Aj iný anjel vyšiel z chrámu a volal mohutným hlasom na Toho, ktorý sedel na oblaku: Spusť svoj kosák a žni, lebo prišla hodina žatvy, keďže dozrela žatva zeme!
16  A Ten, čo sedel na oblaku, hodil svoj kosák na zem a zožal zem.
17  Opäť iný anjel vyšiel z chrámu, ktorý je na nebi, a tiež mal ostrý kosák.
18  Zase z oltára vyšiel iný anjel, ktorý má moc nad ohňom, a na toho, čo mal ostrý kosák, zavolal mohutným hlasom: Spusť svoj ostrý kosák a zrež strapce zemského viniča, lebo jeho hrozná dozreli!
19  A anjel spustil kosák na zem, zrezal vinič zeme a hodil do veľkého lisu Božieho hnevu.
20  Von za mestom vytláčali z lisu a z neho vytiekla krv až po zubadlá koňa na tisícšesťsto honov.

1  Videl som vystupovať z mora šelmu. Mala desať rohov a sedem hláv, na rohoch desať diadémov a na hlavách rúhavé mená.
2  Šelma, ktorú som videl, bola podobná leopardovi, nohy mala ako medveď a tlamu ako lev. Drak jej dal svoju silu, svoj trón i veľkú moc.
3  Jednu z hláv mala ako na smrť dobitú, ale smrteľná rana sa jej zahojila. Celá zem obdivovala šelmu;
4  klaňali sa drakovi, že dal šelme svoju moc, klaňali sa aj šelme a hovorili: Kto je podobný šelme a kto bude môcť proti nej bojovať?
5  Mala aj tlamu, aby hovorila veľké veci a rúhala sa; dostala moc pôsobiť štyridsaťdva mesiacov.
6  A aj otvorila tlamu, aby sa rúhala Bohu, aby sa rúhala Jeho menu a Jeho stanu, aj tým, ktorí majú v nebi svoje stany.
7  Dostala moc aj bojovať proti svätým, aj víťaziť nad nimi. Dostala i moc nad všetkými kmeňmi, ľuďmi, jazykmi a národmi.
8  Aj jej sa budú klaňať všetci obyvatelia zeme, ktorých mená nie sú zapísané od počiatku sveta v knihe života zabitého Baránka.
9  Kto má uši, nech počuje.
10  Kto iných väzní, sám bude väznený; kto mečom zabíja, mečom zahynie! V tom je trpezlivosť a viera svätých.
11  Potom som videl inú šelmu vystupovať zo zeme; mala dva rohy, podobné Baránkovým, ale hovorila ako drak.
12  Ajhľa, vykonáva všetku moc prvej šelmy pred jej očami a pôsobí, aby sa zem a jej obyvatelia klaňali prvej šelme, ktorej smrteľná rana sa zahojila.
13  Robí veľké znamenia pred zrakmi ľudí, takže aj oheň zostupuje z neba na zem.
14  Obyvateľov zeme zavádza znameniami, ktoré jej bolo dovolené konať pred očami šelmy. Nahovára obyvateľov zeme, aby zhotovili obraz šelme, ktorá má ranu od meča, ale ožila.
15  Dostala moc dať ducha do obrazu šelmy, aby tak obraz šelmy aj hovoril a spôsobil, aby boli usmrtení všetci, ktorí by sa neklaňali obrazu šelmy.
16  Pôsobí aj to, aby všetci – malí aj veľkí, bohatí aj chudobní, slobodní aj otroci – dali si znak na pravé ruky alebo na čelá,
17  aby nemohol kupovať ani predávať nikto, kto nemal znak mena šelmy alebo číslo jej mena.
18  V tomto je múdrosť: Kto má rozum, nech spočíta číslo šelmy, lebo je to číslo človeka. Jeho číslo je šesťsto šesťdesiatšesť.